znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 384/08-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   M.   a X.   M.,   obaja   bytom   T.,   zastúpených advokátkou   JUDr.   M.   K.,   Advokátska   kancelária,   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Piešťany a Okresného súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. PN-11 C 276/2002 (v súčasnosti pod sp. zn. 6 C 39/2008) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. M. a X. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára 2008 doručená sťažnosť V. M. a X. M., obaja bytom T. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) a Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C 276/2002.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   od začatia   predmetného   konania   (na   základe   žaloby z 2. decembra   2002)   konal   vo   veci   okresný   súd.   Po   nadobudnutí   účinnosti   zákona č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov sa na prejednanie veci stal príslušným Okresný súd Trnava. Od 1. januára 2008 však opätovne príslušnosť na prejednanie predmetnej veci prešla na okresný súd, a to základe zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis   z registra   trestov   v znení   neskorších predpisov.

Sťažovatelia   uviedli,   že doteraz boli v konaní,   v ktorom   sa   domáhajú nahradenia vyhlásenia   vôle,   nariadené   3   pojednávania,   pričom   na   poslednom   z nich   bol   vynesený rozsudok zamietajúci ich žalobu. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Trnave prvostupňový   rozsudok   uznesením   z 28. júla 2006 zrušil   a vrátil   vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Trnava. Okresný súd Trnava uznesením zo 6. júla 2007 pripustil zmenu návrhu. „Túto zmenu... pripustil po vyše 11 a pol mesiacoch. Od tej doby Okresný súd Trnava opäť nekonal a do podania tejto ústavnej sťažnosti spôsobil ďalší 6 mesačný prieťah v konaní.“

Sťažovatelia poukázali na skutočnosť, že predseda Okresného súdu Trnava „mal vedomosť“, že v predmetnej veci dochádza k prieťahom, a to na základe toho, že ústavný súd si vyžiadal súdne spisy Okresného súdu Trnava „v iných veciach skutkovo a právne totožných“, týkajúcich sa „obyvateľov bytových domov č. 430 a č. 430 v T....“.

Zo   sťažnosti   ďalej   vyplýva,   že   sťažovatelia   doručili   Okresnému   súdu   Trnava 4. decembra 2007 podanie označené ako „Žiadosť o riadne konanie“, v ktorom žiadali jeho predsedu o „zabezpečenie riadneho konania a rozhodnutia vo veci“. Predseda Okresného súdu Trnava vo svojej odpovedi z 5. decembra 2007 poukázal na nemožnosť „v súčasnej dobe zabezpečiť v týchto veciach nariadenie termínu pojednávania, resp. vydanie iného meritórneho   rozhodnutia“,   vzhľadom   na   časovo   sa   blížiacu   zmenu   príslušnosti na rozhodovanie vo veci.

Sťažovatelia   ďalej   uviedli,   že   po   podaní   žaloby „Okresný   súd   Piešťany a ani Okresný súd Trnava vo veci riadne nekonal a nekoná, resp. Okresný súd Piešťany vôbec nekonal. U sťažovateľov spôsobuje nečinnosť Okresného súdu Trnava stav právnej neistoty,   vzrastajúcu   nechuť   k zákonom,   ktoré   garantujú   ich   práva   a k akémukoľvek skloňovaniu slova spravodlivosť, resp. súdna moc. Spôsobenými prieťahmi v konaní... je ohrozená i nehnuteľnosť, ktorá si vyžaduje zo strany sťažovateľov... zvýšené náklady na jej opravu a údržbu, nakoľko vlastník obytného domu (odporca) nemá záujem na opravách a údržbe   domu,   čomu   svojou   nečinnosťou   prispievajú   a prispievali   i samotné  ...   súdy. U sťažovateľov   preto   malo   a má   toto   konanie   dopad   na   existenčnú   sféru   (ich   bytová otázka), a ktorej povaha si vyžadovala a vyžaduje... mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, tak aby bol naplnený účel súdneho konania, t. j. odstrániť stav právnej neistoty...“.

Podľa tvrdení sťažovateľov ani predmet konania ani ich správanie ako účastníkov neprispeli k predĺženiu tohto konania. Postup okresného súdu   a Okresného súdu   Trnava v predmetnom   konaní   ako tretie   kritérium,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťuje   prípadnú existenciu   zbytočných   prieťahov,   však   podľa   sťažovateľov „nemožno  ...   ničím ospravedlniť“.

Vzniknuté prieťahy v konaní možno podľa sťažovateľov pričítať Okresnému súdu Trnava i okresnému súdu. „Nekonanie Okresného súdu Piešťany prevzal... Okresný súd Trnava   a po   vzniku   Okresného   súdu   Piešťany   tento   naspäť   prevzal   ‚zodpovednosť‘ za vzniklé   prieťahy.   Takisto   nemožno   ospravedlniť   nekonanie   Okresného   súdu   Trnava, keďže   ten   mal   konať   a rozhodnúť,   nakoľko   nebolo   možné   predvídať   znovuvytvorenie Okresného súdu Piešťany..., z čoho vyplýva, že i Okresný súd Trnava porušil základné právo sťažovateľov... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Celé konanie vedené pred Okresnými súdmi je tvorené jedným súvislým prieťahom (okrem obdobia keď sa spis nachádzal   na   Krajskom   súde   v Trnave),   a to   nečinnosťou   resp.   neefektívnou   činnosťou, pôsobiacou na oko, že súdne konanie začalo, trvá a vedie k rozhodnutiu súdu, čím každý z oboch Okresných súdov má svoj podiel za tieto prieťahy, i z dôvodu, že oba súdy boli v oboch momentoch súdom raz odovzdávajúcim a preberajúcim a naopak.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:„I. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   bolo   postupom   Okresného   súdu   Piešťany porušené.

II.   Okresnému   súdu   Piešťany   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   PN- 11C/276/2002 konal bez ďalších prieťahov.

III. V. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. X. M., rod. F. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2007 v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 13   ods.   3   Vyhlášky   MS   SR   č.   655/2004   Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov za poskytovanie   právnych   služieb)   V.   M.   a X.   M.   v sume   10.924,-   Sk   (slovom: desaťtisícdeväťstodvadsaťštyri slovenských korún) advokátke JUDr. M. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovatelia vzhľadom na to, že v predmetnom konaní konali dva okresné súdy, že podľa ich názoru oba porušili ich označené základné právo a že podali ústavnému súdu samostatnú sťažnosť smerujúcu voči   Okresnému súdu   Trnava, sformulovali alternatívne petit pre prípad spojenia oboch vecí:

„I. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   bolo   postupom   Okresného   súdu   Trnava porušené.

II. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   bolo   postupom   Okresného   súdu   Piešťany porušené.

III. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp zn. PN- 11 C 276/2002 konal bez ďalších prieťahov.

IV. V. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktorému ich je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V. V. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

VI. X. M., rod. F. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktorej ich je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

VII. X. M., rod. F. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktorej ich je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

VIII. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2007 v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 13   ods.   3   Vyhlášky   MS   SR   č.   655/2004   Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov za poskytovanie   právnych   služieb)   V.   M.   a X.   M.   v sume   16.008,-   Sk   (slovom: šestnásťtisícosem slovenských korún) advokátke JUDr. M. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IX. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2007 v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 13   ods.   3   Vyhlášky   MS   SR   č.   655/2004   Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov za poskytovanie   právnych   služieb)   V.   M.   a X.   M.   v sume   16.008,-   Sk   (slovom: šestnásťtisícosem slovenských korún) advokátke JUDr. M. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní časti sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný   súd   v prípadoch   namietaného   porušenia   základných   práv   v   dôsledku zbytočných   prieťahov   v konaní   zapríčinených   všeobecným   súdom   skúma,   či   sťažovateľ využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho práv od 1. apríla 2005 poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) v ustanoveniach § 3 ods. 7 a § 62 a nasledujúcich. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že účinne využil označené právne prostriedky podľa   zákona o súdoch,   alebo   že   sa   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov hodných   osobitného   zreteľa   (§ 53   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde)   [obdobne napr. III. ÚS 197/05, III. ÚS 13/06].

Vychádzajúc   z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh ústavný   súd   zistil,   že   sťažovatelia adresovali 4. decembra 2007 predsedovi Okresného súdu Trnava podanie majúce znaky sťažnosti   na   postup   súdu   podľa   zákona   o   súdoch.   Predseda   Okresného   súdu   Trnava vo svojej   odpovedi   z 5.   decembra   2007   poukázal   na   nemožnosť „v   súčasnej   dobe zabezpečiť   v týchto   veciach   na   riadenie   termínu   pojednávania,   resp.   vydanie   iného meritórneho   rozhodnutia“,   vzhľadom   na   časovo   sa   blížiacu   zmenu   príslušnosti na rozhodovanie vo veci. Z tohto hľadiska teda podaná sťažnosť nepredstavovala účinný prostriedok nápravy tak, ako to má na mysli § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Okresný súd Trnava už v tom čase vzhľadom na blížiaci sa prechod príslušnosti na rozhodovanie v predmetnej   veci   na   okresný   súd   nemohol   zabezpečiť   základnému   právu   sťažovateľov zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy reálnu ochranu.

Sťažovatelia však nepreukázali využitie sťažnosti na postup súdu podľa § 62 zákona o   súdoch,   ktorú   by   adresovali   okresnému   súdu.   Na   základe   takejto   sťažnosti   mohli dosiahnuť ochranu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zo strany okresného súdu. Keďže však svoje právo podať takúto sťažnosť nevyužili, ústavný súd   konštatuje,   že   mu   sťažnosť   bola   podaná   v danom   prípade   predčasne,   a   to   v   čase, keď ešte   nebolo   možné   dospieť   k záveru,   že   by   vyčerpanie   právneho   prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo sledovaný cieľ.

Sťažovatelia   tak   nesplnili   podmienku   prípustnosti   svojej   sťažnosti   doručenej ústavnému súdu, preto v tejto časti ústavný súd sťažnosť odmietol ako neprípustnú.

Sťažovatelia navrhli ústavnému súdu alternatívne vyslovenie porušenia základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   postupom   okresného   súdu i Okresného   súdu   Trnava   v predmetnom   konaní.   Pre   posúdenie   tejto   časti   sťažnosti   sa ústavný   súd   vzhľadom   na   svoju   viazanosť   sťažnostným   petitom   (§   20   ods.   3   zákona o ústavnom   súde)   musel   zaoberať   jej   prípadnou   opodstatnenosťou   v časti   namietajúcej porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   postupom Okresného súdu Trnava.

Ústavný   súd   poukazuje   na   ustanovenie   §   24   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde, podľa ktorého návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Keďže sťažovatelia samostatnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. januára 2008 namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom   Okresného   súdu   Trnava   v predmetnom   konaní,   pričom   ústavný   súd   už   túto sťažnosť   odmietol   pre   jej   zjavnú   neopodstatnenosť   uznesením   sp. zn.   III.   ÚS   319/08 zo 14. októbra 2008, pre prijatie tejto časti sťažnosti vznikla prekážka veci rozsúdenej podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde.   Dôvodom   zjavnej   neopodstatnenosti uvedenej   sťažnosti   sťažovateľov   bola   skutočnosť,   že   v čase   podania   tejto   sťažnosti   už Okresný   súd   Trnava   nemohol   v dôsledku   zmeny   právnej   úpravy   jeho   príslušnosti poskytovať   základnému   právu   sťažovateľov   zaručenému   čl.   48   ods.   2   ústavy   ochranu. V tejto časti tak ústavný súd sťažnosť vzhľadom na zistenie procesnej prekážky rei iudicatae odmietol z dôvodu jej neprípustnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2008