SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 383/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejadvokátom JUDr. Jozefom Cakom, Štefana Moyzesa 25, Trnava, pre namietané porušeniejej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 400/2009 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súduBardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 400/2009.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 9. októbra 2012 podala okresnému súdu návrh,ktorým sa domáhala zastavenia exekúcie vedenej súdnym exekútorom
pod sp. zn. EX 690/09 „z dôvodu jej nemajetnosti a z dôvodu nemožnosti vymôcť od nej pohľadávku oprávneného s príslušenstvom, s trovami exekučného konania alebo samotné trovy exekučného konania“. Dňa 8. augusta 2014 bolo okresnému súdu doručenédoplnenie návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie a zároveň návrh na odklad exekúciea žiadosť o urýchlené rozhodnutie v jej veci. Keďže okresný súd o tomto podaní nerozhodol„v lehote 30 dní v súlade s § 56 ods. 4 Exekučného poriadku“, 9. januára 2015 podalasťažovateľka sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní podľa § 62 ods. 1 zákonač. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“), na ktorú jej odpovedala predsedníčkaokresného súdu listom sp. zn. Spr 4/2015 z 22. januára 2015 s tým, že „pri vybavovaní veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 3 Er/400/2009 boli určité prieťahy...“, a preto plynulosť jej vybavenia bude pravidelne sledovať.
Podľa názoru sťažovateľky v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.3 Er 400/2009 naďalej dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniujej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,pretože „Okresný súd Bardejov od dňa doručenia návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. dňa 9. 10. 2012 nevykonal žiaden úkon (výsluch, pojednávanie), pričom žiadnym spôsobom sťažovateľku neinformoval o stave veci. Súd rovnako odo dňa doručenia návrhu na odklad exekúcie, t. j. dňa 8. 8. 2014 nerozhodol ani o danom návrhu (aj napriek zákonnej lehote)“.Sťažovateľka v sťažnosti taktiež poukazuje na to, že vedenie exekúcie zrážkamiz invalidného dôchodku v sume približne 50 € mesačne ju neúmerne zaťažuje, zvyšuje jejsociálnu odkázanosť a v končenom dôsledku prehlbuje stav právnej neistoty, v ktorom sanachádza.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súdnálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.3 Er 400/2009 bolo porušené jej základné právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a právozaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočnýchprieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradutrov právneho zastúpenia v sume 355,75 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľkyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 400/2009, ktorú odôvodňuje tým,že okresný súd do podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol o jej návrhu na zastavenieexekúcie z 5. októbra 2012, resp. návrhu na odklad exekúcie zo 4. augusta 2014.
Ústavný súd už v minulosti vyslovil, že úlohou okresného súdu, ktorý jev exekučnom konaní exekučným súdom, je „dohliadať“ na exekučné konanie a v tomtokonaní (ako jediný oprávnený) rozhodovať. Exekučný súd rozhoduje o návrhoch účastníkovexekučného konania predložených mu exekútorom, pričom v niektorých prípadoch mávzhľadom na obsah týchto návrhov zákonom Národnej rady Slovenskej republikyč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ustanovenú lehotuna svoje rozhodnutie. Rozhodnutím o tom-ktorom návrhu účastníka exekučného konania sajeho úloha v exekučnom konaní v podstate končí. Dĺžku trvania exekučného konania, ktorézačína doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a pokračuje niektorýmzo spôsobov vykonávania exekúcie ustanovených vo štvrtej časti Exekučného poriadku,exekučný súd nemá ako ovplyvniť. Pre úplnosť však treba dodať, že pokiaľ ide o odklad,resp. o zastavenie exekúcie, za splnenia podmienok ustanovených § 56 a § 57 Exekučnéhoporiadku môže exekučný súd v niektorých prípadoch rozhodnúť aj bez návrhu(m. m. III. ÚS 68/2013).
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konanímá nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy(I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Pojem „zbytočné prieťahy“obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovaťpredovšetkým materiálne. Okrem toho prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadápod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané porušenie tohto základného právanedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu(najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné uvažovaťo odmietnutí spravodlivosti (IV. ÚS 242/07).
Na účely overenia sťažnostných námietok ústavný súd na okresnom súde zistil, žetento uznesením č. k. 3 Er 400/2009-102 z 13. apríla 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.mája 2015, exekúciu zastavil, pretože nebola nariadená na základe exekučného titulu, ktorýje vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.
So zreteľom na špecifický charakter exekučného konania, ktorého predmetom nie jerozhodovanie o právach a povinnostiach ako takých, ústavný súd konštatuje,že v okolnostiach daného prípadu sťažnosť sťažovateľky podľa § 62 ods. 1 zákonač. 757/2004 Z. z. podaná predsedníčke okresného súdu splnila svoj účel a bola účinnýmprostriedkom nápravy porušenia jej označených práv. Uvedená skutočnosť v spojení s tým,že od podania návrhu sťažovateľky na zastavenie exekučného konania okresnému súdudo podania sťažnosti ústavnému súdu uplynuli dva roky a štyri mesiace, pričom okresný súdnemal povinnosť rozhodnúť o návrhu sťažovateľky na odklad exekúcie „v lehote 30 dní v súlade s § 56 ods. 4 Exekučného poriadku“, pretože sťažovateľka nie je subjektomposkytujúcim alebo zabezpečujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov,viedla ústavný súd k záveru, že trvanie napadnutého konania samo osebe nedosahuje takúústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konaniekonštatovať porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom (podobne napr. I. ÚS 96/2011,III. ÚS 541/2011, III. ÚS 91/2012, III. ÚS 54/2013 a iné), preto ňou predloženú sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2015