znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 383/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenejadvokátom JUDr. Jozefom Cakom, Štefana Moyzesa 25, Trnava, pre namietané porušeniejej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehotepodľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupomOkresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 400/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),pre   namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súduBardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 400/2009.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 9. októbra 2012 podala okresnému súdu návrh,ktorým sa domáhala zastavenia exekúcie vedenej súdnym exekútorom

pod sp. zn. EX 690/09 „z dôvodu jej nemajetnosti a z dôvodu nemožnosti vymôcť od   nej   pohľadávku   oprávneného   s príslušenstvom,   s trovami   exekučného   konania   alebo samotné trovy exekučného konania“. Dňa 8. augusta 2014 bolo okresnému súdu doručenédoplnenie návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie a zároveň návrh na odklad exekúciea žiadosť o urýchlené rozhodnutie v jej veci. Keďže okresný súd o tomto podaní nerozhodol„v lehote 30 dní v súlade s § 56 ods. 4 Exekučného poriadku“, 9. januára 2015 podalasťažovateľka   sťažnosť   na   prieťahy   v predmetnom   konaní   podľa   §   62   ods.   1   zákonač. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“), na ktorú jej odpovedala predsedníčkaokresného súdu listom sp. zn. Spr 4/2015 z 22. januára 2015 s tým, že „pri vybavovaní veci vedenej   na   Okresnom   súde   Bardejov   pod   spisovou   značkou   3   Er/400/2009   boli   určité prieťahy...“, a preto plynulosť jej vybavenia bude pravidelne sledovať.

Podľa   názoru   sťažovateľky   v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn.3 Er 400/2009   naďalej   dochádza   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušovaniujej základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,pretože „Okresný súd Bardejov od dňa doručenia návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. dňa 9. 10. 2012 nevykonal žiaden úkon (výsluch, pojednávanie), pričom žiadnym spôsobom sťažovateľku neinformoval o stave veci. Súd rovnako odo dňa doručenia návrhu na odklad exekúcie, t. j. dňa 8. 8. 2014 nerozhodol ani o danom návrhu (aj napriek zákonnej lehote)“.Sťažovateľka   v sťažnosti   taktiež   poukazuje   na   to,   že   vedenie   exekúcie   zrážkamiz invalidného dôchodku v sume približne 50 € mesačne ju neúmerne zaťažuje, zvyšuje jejsociálnu odkázanosť a v končenom dôsledku prehlbuje stav právnej neistoty, v ktorom sanachádza.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   v petite   žiada,   aby   ústavný   súdnálezom   vyslovil,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.3 Er 400/2009 bolo porušené jej základné právo zaručené čl. 48 ods. 2   ústavy a právozaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočnýchprieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradutrov právneho zastúpenia v sume 355,75 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   námietka   porušenia   základného   práva   sťažovateľkyna prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní   vedenom   pod sp.   zn.   3 Er 400/2009,   ktorú odôvodňuje   tým,že okresný súd do podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol o jej návrhu na zastavenieexekúcie z 5. októbra 2012, resp. návrhu na odklad exekúcie zo 4. augusta 2014.

Ústavný   súd   už   v   minulosti   vyslovil,   že   úlohou   okresného   súdu,   ktorý   jev exekučnom konaní exekučným súdom, je „dohliadať“ na exekučné konanie a v tomtokonaní (ako jediný oprávnený) rozhodovať. Exekučný súd rozhoduje o návrhoch účastníkovexekučného   konania   predložených   mu   exekútorom,   pričom   v niektorých   prípadoch   mávzhľadom   na obsah   týchto   návrhov   zákonom   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 233/1995   Z.   z.   o   súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)a o zmene   a   doplnení   ďalších   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   ustanovenú   lehotuna svoje rozhodnutie. Rozhodnutím o tom-ktorom návrhu účastníka exekučného konania sajeho úloha v exekučnom konaní v podstate končí. Dĺžku trvania exekučného konania, ktorézačína   doručením   návrhu   na   vykonanie   exekúcie   exekútorovi   a pokračuje   niektorýmzo spôsobov   vykonávania   exekúcie   ustanovených   vo štvrtej   časti   Exekučného   poriadku,exekučný súd nemá ako ovplyvniť. Pre úplnosť však treba dodať, že pokiaľ ide o odklad,resp. o zastavenie exekúcie, za splnenia podmienok ustanovených § 56 a § 57 Exekučnéhoporiadku   môže   exekučný   súd   v niektorých   prípadoch   rozhodnúť   aj   bez   návrhu(m. m. III. ÚS 68/2013).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konanímá   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy(I. ÚS 46/01,   I.   ÚS   66/02,   I.   ÚS   61/03,   III.   ÚS   372/09).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovaťpredovšetkým materiálne. Okrem toho prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadápod   ochranu   čl.   46 ods. 1   ústavy, pokiaľ   namietané   porušenie   tohto   základného právanedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu(najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné uvažovaťo odmietnutí spravodlivosti (IV. ÚS 242/07).

Na účely overenia sťažnostných námietok ústavný súd na okresnom súde zistil, žetento uznesením č. k. 3 Er 400/2009-102 z 13. apríla 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.mája 2015, exekúciu zastavil, pretože nebola nariadená na základe exekučného titulu, ktorýje vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.

So zreteľom na špecifický charakter exekučného konania, ktorého predmetom nie jerozhodovanie   o právach   a povinnostiach   ako   takých,   ústavný   súd   konštatuje,že v okolnostiach   daného   prípadu   sťažnosť   sťažovateľky   podľa   § 62   ods.   1   zákonač. 757/2004 Z. z. podaná predsedníčke okresného súdu splnila svoj účel a bola účinnýmprostriedkom nápravy porušenia jej označených práv. Uvedená skutočnosť v spojení s tým,že od podania návrhu sťažovateľky na zastavenie exekučného konania okresnému súdudo podania sťažnosti ústavnému súdu uplynuli dva roky a štyri mesiace, pričom okresný súdnemal povinnosť rozhodnúť o návrhu sťažovateľky na odklad exekúcie „v lehote 30 dní v súlade   s   §   56   ods.   4   Exekučného   poriadku“,   pretože   sťažovateľka   nie   je   subjektomposkytujúcim alebo zabezpečujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov,viedla ústavný súd k záveru, že trvanie napadnutého konania samo osebe nedosahuje takúústavne   relevantnú   intenzitu,   aby   bolo   možné   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konaniekonštatovať porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   okresným   súdom   (podobne   napr.   I.   ÚS   96/2011,III. ÚS 541/2011, III. ÚS 91/2012, III. ÚS 54/2013 a iné), preto ňou predloženú sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015