znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 383/08-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   17.   februára   2009 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti A. N., A. N. a N. N., všetci bytom T., zastúpených advokátkou Mgr. E. S., N., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 C 127/94 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo A.   N.,   A.   N.   a N.   N. na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 C 127/94   v období   od   vydania   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. I. ÚS 159/03 z 3. marca 2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. A. N., A. N. a N. N. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 000   €   (slovom   tritisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd Žilina p o v i n n ý   zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žilina j e   p o v i n n ý   uhradiť A. N., A. N. a N. N. trovy právneho zastúpenia   v sume   543,91   €   (slovom   päťstoštyridsaťtri   eur   a deväťdesiatjeden   centov) na účet   ich   právnej   zástupkyne   advokátky   Mgr.   E.   S.,   N.,   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti A. N., A. N. a N. N. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 383/08-13 z 25. novembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť A.   N.,   A.   N.   a N.   N.   (ďalej   len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 127/94 v období od vydania nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 159/03.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním   sp. zn.   1 SprS/423/08   z   19. decembra 2008   doručeným   ústavnému   súdu 30. decembra 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Čo   sa   týka   prehľadu   úkonov   uskutočnených   vo   veci   od   predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu, takýto podrobný prehľad nemôže byť zo strany Okresného súdu Žilina momentálne predložený, a to z toho dôvodu, že spisový materiál sa v súčasnej dobe   nachádza   u   znalca.   Jednotlivé   úkony   tak   môžem   uviesť   len   po   nahliadnutí do počítačového registra tunajšieho súdu. Z tohto registra bolo zistené, že dňa 15. 3. 2004 súd   rozhodol   o   priznaní   znalečného   L.   Následne   boli   vo   veci   uskutočnené   viaceré pojednávania.   Dňa   7. 5. 004   bolo   pojednávanie   odročené   na 11. 6. 2004   za   účelom predvolania znalca. Pojednávanie zo dňa 11. 6. 2004 bolo odročené s tým, že účastníci doručia   do   spisu   ďalšie   návrhy   na   dokazovanie   a   súd   rozhodne   o   zmene   návrhu navrhovateľov. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 17. 9. 2004. Dňa 6. 10. 2004 súd rozhodol o priznaní znalečného znalcovi MUDr. K. K. a znalcovi MUDr. J. K. a rozhodol o odpustení uloženej pokuty. Uznesením zo dňa 20. 5. 2006 (správne má byť 2005, pozn.) súd vo veci nepripustil zmenu návrhu. Termín pojednávania nariadený na deň 4. 7. 2006 bol   zrušený   z   dôvodu   žiadosti   právnej   zástupkyne.   Ďalšie   pojednávanie   vo   veci   sa uskutočnilo dňa 12. 7. 2006 a 14. 2. 2007. Následne v priebehu roku 2008 súd vydal viaceré uznesenia týkajúce sa znaleckého dokazovania.

Čo   sa   týka   Vami   požadovaného   posúdenia   skutkovej   a   právnej   zložitosti   sporu, odkazujem na pripojené vyjadrenie zákonnej sudkyne JUDr. J. M. Táto vo svojom vyjadrení podrobne zdôvodnila procesný postup od r. 2005, kedy jej spis bol zmenou rozvrhu práce pridelený až doposiaľ. Tohto vyjadrenia sa v mene OS Žilina v celom rozsahu pridržiavam. Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   týkajúce   sa   prehľadu   uskutočnených   úkonov a s poukazom na vyjadrenie zákonnej sudkyne som toho   názoru,   že od r.   2004 vo veci nedošlo k zbytočným prieťahom, ktoré by zavinil Okresný súd Žilina. Dĺžka tohto súdneho konania je ovplyvnená zložitým procesom znaleckého dokazovania a právnou a skutkovou zložitosťou tohto sporu. Okresný súd Žilina, ako to vyplýva z prehľadu úkonov, vo veci konal, vytýčil viaceré pojednávania a vydal veľké množstvo procesných rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na prípravu konečného rozhodnutia vo veci. Vzhľadom na uvedené tak podanú ústavnú sťažnosť považujem za nedôvodnú.

Čo sa týka požiadavky na predloženie spisového materiálu, ako už bolo uvedené, spisový materiál sa v súčasnej dobe nachádza u znalca, ktorému momentálne plynie lehota na   vypracovanie   znaleckého   posudku.   Tento   bol   doručovaný   znalcovi   prostredníctvom dožiadaného súdu v Košiciach. Preto spis v súčasne dobe nie je možné zaslať...“

Vyjadrenie zákonnej sudkyne JUDr. J. M. k sťažnosti:„Ako zákonná sudkyňa prejednávam vec od 7. 2. 2005. Preto sa k priebehu konania vyjadrujem len od tohto dátumu.

Vo veci sa priebežne vykonávajú úkony smerujúce k meritórnemu ukončeniu veci. Vec je právne zložitá a tiež náročná na skutkové zisťovania,   čo vyplýva zo samotného predmetu   konania   predmetom   sporu   je   náhrada   škody   v   súvislosti   so   smrťou   pacienta v lekárskych   zariadeniach,   pričom   zatiaľ   je   sporný   samotný   základ   prejednávanej   veci

-konkrétny zodpovednostný subjekt a jeho miera zodpovednosti za vzniknutú škodu ). Vo veci boli nariadené viaceré znalecké dokazovania. Po mojom prevzatí spisu som viedla viaceré   pojednávania   a   vykonávala   dokazovanie   (výsluchom   svedkov   a   iné).   Po   tomto dokazovaní vyvstala potreba doplniť dokazovanie ďalším znaleckým dokazovaním, ktorý návrh vzniesla právna zástupkyňa navrhovateľov.

Na   základe   podania   právnej   zástupkyne   navrhovateľov,   v   ktorom   okrem   iného uviedla,   že   po   konzultácii   s   lekármi   žiada   nariadiť   znalecké   dokazovanie   z   odboru Zdravotníctvo, odvetvie Interná medicína a neurochirurgia súd nariadil:

- uznesením Okresného súdu v Žiline zo dňa 13. 02. 2008 č. k. 16 C 127/1994-725 znalecké   dokazovanie   znalcom   z   odboru   Zdravotníctvo,   odvetvie   Interná   medicína. Za znalca ustanovil MUDr. Ľ. L., nar..., bytom K.

(znalcovi súd uložil posudok predložiť v lehote 40 dní odo dňa doručenia spisového materiálu znalcovi.)

- uznesením Okresného súdu v Žiline zo dňa 13. 02. 2008 č. k. 16 C 127/1994-727 znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo, odvetvie neurochirurgia. Za znalca ustanovil MUDr. I. L., bytom K. (znalcovi súd uložil posudok predložiť v lehote 40 dní odo dňa doručenia spisového materiálu znalcovi.)

- znalecké dokazovania súd nariadil dvom znalcom z dôvodu, že v databáze JASPI ministerstva   spravodlivosti   sa   nenachádzal   znalec,   ktorý   by   bol   evidovaný   súčasne v odvetviach   Interná   medicína   a   neurochirurgia.   Znalcovi   MUDr.   I.   L.,   súd   zároveň oznámil, že spisový materiál mu bude doručený s odstupom času, nakoľko ešte pred týmto dokazovaním, bude vykonané dokazovanie MUDr. Ľ. L. Z racionálnych dôvodov nebolo možné vypracúvať oba znal. posudky súbežne (všetky relevantné skutočnosti sa nachádzajú v súdnom spise, ktorý mohol mať k dispozícii len jeden zo znalcov).

- Písomným podaním doručeným súdu dňa 12. 03. 2008 znalec MUDr. Ľ. L., oznámil súdu,   že   ako   znalec   bol   vymenovaný   odbore   Zdravotníctvo,   odvetvie   Interná   medicína, choroby   z   povolania,   a   nie   traumatológia,   resp.   diabetológia.   Predmetom   znaleckých posudkov znalcov v odbore Zdravotníctvo, odvetvie Interná medicína, choroby z povolania je   vyjadrenie   ku   chorobám   z   povolania,   pričom   cukrovka,   úraz   hlavy,   nedodržanie životosprávy nie sú uvedené v zozname chorôb z povolania v zmysle prílohy č. 1 vyhl. 461/2003   Z.   z.   Po   preštudovaní   uznesenia   odporučil   postúpiť   vypracovanie   znaleckého posudku znaleckému ústavu, prípadne znalcovi v odbore diabetológie, resp. traumatológie. Vzhľadom na uvedené vyjadrenie, ako aj na obtiažnosť znaleckého dokazovania súd

- uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 18. 04. 2008 č. k. 16 C 127/1994 znalca MUDr.   Ľ.   L.,   zbavil   povinnosti   vypracovať   znalecký   posudok   a vykonaním   znaleckého dokazovania poveril L. v K. (znalcovi súd uložil posudok predložiť v lehote 40 dní odo dňa doručenia spisového materiálu znalcovi.)

- Písomným podaním doručeným súdu dňa 02. 05. 2008 znalecky ústav oznámil súdu, že odo dňa 14. 09. 2007 nemá uzavreté poistenie pre účely náhrady škody za znaleckú činnosť, ako to ustanovuje § 9 zákona č. 382/2004 Z. z. Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f) cit. zákona, preto odmietol vykonať znalecký posudok.

Vzhľadom na uvedené vyjadrenie súd

- uznesením Okresného súdu v Žiline zo dňa 16. 06. 2008 č. k. 16 C 127/1994-744 znalecký ústav zbavil   povinnosti vypracovať   znalecký posudok a vykonaním znaleckého dokazovania poveril MUDr. Ľ. T... (znalcovi súd uložil posudok predložiť v lehote 40 dní odo dňa doručenia spisového materiálu znalcovi.) Spisový materiál spisová značka 16 C 127/1994   bol   znalcovi   doručovaný   prostredníctvom   dožiadaného   súdu   Okresnému   súdu Košice I.

- Ustanovený znalec MUDr. Ľ. T..., splnil znaleckú úlohu v plnom rozsahu a spolu s podaním posudku si uplatnil znalečné.

- uznesením Okresného súdu v Žiline zo dňa 10. 09. 2008 č. k. 16 C 127/1994-778 súd priznal znalcovi z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia MUDr. Ľ. T..., znalečné vo výške 22.800,- Sk za podaný znalecký posudok č. 37/2008 zo dňa 18. 08. 2008 podľa Vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

- po   právoplatnosti   uznesenia   Okresného   súdu   v   Žiline   zo   dňa   10. 09. 2008 č. k. 16 C 127/1994-778   súd   predložil   toto   uznesenie   učtárni   na   vyplatenie   znalcovi a následne   zaslal   spisový   materiál   dožiadanému   súdu   Okresnému   súdu   Košice II za účelom predvolanie znalca MUDr. I. L..., ktorému mal byť do vlastných rúk odovzdaný spis   Okresného   súdu   Žilina   spisová   značka   16 C 127/1994   za účelom vypracovania znaleckého posudku tak, ako mu bolo uložené uznesením č. k. 16 C 127/1994-727 zo dňa 13. 2. 2008.

- spisový materiál spisová   značka 16 C 127/1994   bol Okresnému   súdu   Košice II doručený dňa 07. 11. 2008.

Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že vo veci sú vykonávané úkony skutočne (nielen fiktívne) smerujúce k čo najrýchlejšiemu meritórnemu vybaveniu veci. Čo sa týka námietok právnej zástupkyne sťažovateľov v Ústavnej sťažnosti pod bodom VI. 3. uvádzam, že   tieto   sú   irelevantné.   Súd   tým,   že   nariadil   znalecké   dokazovanie,   ktoré   bude vykonané osobitne dvoma znalcami reagoval na zistenie z databázy JASPI MS SR, že súdny znalec,   ktorý   by   vykonával   znal.   činnosť   v   obidvoch   odvetviach   odboru   zdravotníctvo (interná medicína a neurochirurgia), nie je do zoznamu znalcov zapísaný. Po oboznámení s odbornými námietkami znalca MUDr. L., ktoré pred nariadením znal. dokazovania nebolo možné   zistiť,   v   krátkom   časovom   odstupe   bolo   nariadené   znalecké   dokazovanie   iným znalcom. Skutočnosť, že ani tento znalec nie je spôsobilý vypracovať znal. posudok, bola súdu oznámená v priebehu niekoľkých pracovných dní od jeho ustanovenia a súd procesné rozhodol o zbavení povinnosti vypracovať znal. posudok v primeranej lehote.

Znal.   posudok   z   odvetvia   interná medicína   bol   riadne   vypracovaný   v   stanovenej lehote novo ustanoveným znalcom MUDr. T. Po priznaní a vyplatení znalečného (čo je úkon nevyhnutný pri zabezpečovaní práva znalca na odmenu za vykonanú prácu a v širšom zmysle ústavného práva na majetok) bol spis obratom doručený dožiadanému súdu na jeho odovzdanie   súdnemu znalcovi   MUDr.   L.,   ktorý bol   ako   znalec v   odvetí   neurochirurgia ustanovený uznesením zo dňa 13. 2. 2008. Spis sa v súčasnosti nachádza u súdneho znalca a v   prípade   potreby   Ústavného   súdu   SR   nahliadnuť   do   spisu   bude   od   súdneho   znalca vyžiadaný pred vyhotovením znal. posudku.

Čo   sa   týka   námietky   pr.   zástupkyne   sťažovateľov   o   stanovení   neprimerane   dlhej lehoty znalcovi z odvetvia neurochirurgia, mám za to, že stanovená lehota 40 dní je takého rozsahu, že znalcovi umožní oboznámiť sa so spisovým materiálom (viac ako 1000 strán) a vypracovať písomný znal. posudok len pri jeho maximálnom úsilí a skutočne racionálnom využití času. Nie je vôbec možné hovoriť o neprimerane dlhej lehote, práve naopak. Lehota bola poskytnutá prihliadajúc na celkovú dobu trvania súdneho konania a to v kratšom rozsahu, ako by bola inak poskytnutá.

Posledná   námietka   právnej   zástupkyne   o   nevytýčení   pojednávania   v   nadväznosti na vykonané znal. dokazovanie je taktiež neopodstatnená. Vzhľadom na to, že prebieha znal. dokazovanie z odvetvia neurochirurgia a znalcovi plynie lehota na vypracovanie znal. posudku,   nie   je   možné   vytýčiť   pojednávanie.   V   súvislosti   s   touto   námietkou   právnej zástupkyne sťažovateľov vyvstáva otázka, či je právna zástupkyňa oboznámená s aktuálnym priebehom konania tak, ako je zachytený v súdnom spise.“

Rovnaké   skutočnosti,   čo   sa   týka   chronológie   úkonov   okresného   súdu,   zistil aj ústavný súd z obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený k previerke 9. februára 2009.

Právna zástupkyňa sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním z 9. februára 2009 doručeným ústavnému súdu 16. februára 2009, v ktorom okrem iného uviedla:„1. Ako uviedli sťažovatelia vo svojej sťažnosti, dôvodom ich návrhu na doplnenie dokazovania   pribratím   znalca   z   odboru   internej   medicíny   bola   skutočnosť,   že   v   rámci obrany žalovaní na ostatnom pojednávaní vyslovili pochybnosť, že k smrti poškodeného Ing. N. došlo v dôsledku porušenia diétneho a liečebného režimu zo strany poškodeného, a tiež to, že v konaní existovali rozporné znalecké posudky týkajúce sa pre spor zásadnej odbornej otázky - príčinnej súvislosti medzi porušením povinností žalovaných (ponechanie časti   katétra   v   tele   poškodeného)   a   smrťou   poškodeného.   Nešlo   teda   zo   strany sťažovateľov - navrhovateľov   o   vyvolávanie   prieťahov   v   konaní,   ani   o požiadavku   na bezúčelné alebo nadbytočné dokazovanie, o čom svedčí aj to, že súd sa s ich návrhom na vykonanie dokazovania stotožnil a dokazovanie nariadil. Navrhovatelia, napriek tomu, že súd sa (plne v intenciách svojich procesných oprávnení) nestotožnil s okruhom otázok, ktoré navrhli ako rámec dokazovania navrhovatelia, nepredlžovali konanie ani tým, aby podali odvolanie proti procesným uzneseniam o ustanovení znalca/znalcov,   vedomí si toho,   že prípadné ďalšie otázky je možné objasniť priamo výsluchom znalcov na pojednávaní.

2. Od ostatného pojednávania vo veci samej dodnes nie je ukončené dokazovanie znalcom   z   odvetvia   Neurochirurgia,   napriek   tomu,   že   bolo   nariadené   uznesením   súdu z 13. 2. 208, t. j. výsledok znaleckého dokazovania nie je známy ani po uplynutí takmer roka od   vynesenia   uznesenia   o   jeho   nariadení.   Sťažovatelia   majú   zato,   že   čas od septembra 2007   do   februára   2009   nie   je   primeraný   na   vykonanie   dokazovania vypracovaním   DVOCH   znaleckých   posudkov,   a   to   ani   pri   zohľadnení   zložitosti   veci a rozsahu   súdneho   spisu   (s   prihliadnutím   na   to,   že   nemalú   časť   súdneho   spisu   tvoria doklady o príjme navrhovateľov a ich dôchodkových dávkach doručované sťažovateľmi na výslovnú   žiadosť   predchádzajúceho   sudcu).   Sťažovatelia   teda   nenamietajú poskytnutie 40-dňovej   lehoty na vypracovanie znaleckého posudku - zdržanie v rozsahu 100 dní (2 x 40 dní na vypracovanie: posudku + 2 x 10 dní na doručovanie spisu znalcovi a späť) by považovali za akceptovateľné, viac než 500-dňové zdržanie (september 2007 až február 2009) však považujú za neprijateľné a neobhájiteľné.

3. K vyjadreniu porušiteľa práv sťažovatelia poznamenávajú, že mu nekladú za vinu, že by vyvolávaním prieťahov bolo samotné znalecké dokazovanie, ale predovšetkým to, že dokazovanie bolo nariaďované neúčelne (znaleckým ústavom, ktorý nie je poistený a táto skutočnosť vyplýva z internetového prehľadu, znalcom z iného odvetvia a pod. - viď obsah spisu), a tiež to, že zo strany súdu neboli využité všetky procesné možnosti na to, aby bolo znalecké   dokazovanie   ukončené   v   rozumnej   lehote,   Rovnako   namietajú   lehotu,   ktorá uplynula od doručenia návrhu na dokazovanie súdu, do jeho nariadenia.

4. Podľa názoru; sťažovateľov je potrebné aktuálny stav posúdiť nielen vo vzťahu k sťažovateľmi namietanému obdobiu, ale aj v kontexte celkovej dĺžky trvania konania - teda   od   roku   1994,   bez   meritórneho   rozhodnutia   čo   i   len   v   prvostupňovom   konaní, existenčnému významu výsledku sporu pre navrhovateľov, a tiež pri zohľadnení skutočnosti, že Ústavný súd už prieťahy v tomto konaní konštatoval, teda v kontexte nerešpektovaného skoršieho výroku Ústavného súdu.

5. K doterajším tvrdeniam sťažovateľov (pocity krivdy, nespravodlivosti, bezmocnosti až nemožnosti dovolať sa svojich práv - čl. V sťažnosti sťažovatelia dopĺňajú:

5.1. od podania žaloby (8. 2. 1994) do dnešného dňa uplynulo 5480 dní, po ktoré sa nedovolali spravodlivosti.

Za   ten   čas   žalovaný   nárok   bez   úrokov   z   omeškania   činí   k   dnešnému   dňu u navrhovateľky   v   1. rade   12 016,20   €   (362.000 Sk)   a   u   navrhovateľov   v   2.   a   3. rade po 9 012,15 €   (271.500 Sk),   v   oboch   prípadoch   počítaný   ako   násobok   181 mesiacov a požadovaného   mesačného   dôchodku,   úrok   z   omeškania   len   za   obdobie   od   1. 5. 1995 do 1. 5. 1996 činí z nároku navrhovateľky v 1. rade viac ako 2 124,41 € (64.000 Sk), a len úrok   z   omeškania   zo   žalovanej   náhrady   nákladov   spojených   s   pohrebom   (35.459 Sk) k dnešnému   dňu   tvorí   viac   než   trojnásobok   žalovanej   sumy   [úrok   k   9. 2. 2009   činí 3 613,75 € (108 867,87 Sk)].

5.2 Navrhovateľka v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade z hľadiska svojho statusu - invalidita, patria do skupiny občanov s nízkymi príjmami, bez možnosti zvýšiť si príjem vlastnou   zárobkovou   činnosťou.   Aj   to   bolo   dôvodom,   prečo,   pri   absencii   súdneho rozhodnutia,   prejavili   v   mesiacoch   august   -   september   2007   vlastnú   snahu   spor   riešiť mimosúdne,   uzavretím   mimosúdnej   dohody   so   žalovaným   v   2.   rade   -   pre   neúspešnosť rokovaní sporných strán sú však naďalej odkázaní na vynesenie meritórneho rozhodnutia v súdnom konaní.

5.3 Sudca JUDr. F. D., ktorý v konaní spôsobil prieťahy konštatované Ústavným súdom Slovenskej republiky (nález I. ÚS 159/03 z 3. 3. 2004) bol nedlho po právoplatnosti nálezu preradený na súd vyššieho stupňa a stal sa sudcom Krajského súdu v Žiline. Tým sťažovatelia   nadobudli   presvedčenie,   že   pozitívnemu   nálezu   Ústavného   súdu   SR o prieťahoch v konaní a jeho právnej záväznosti prikladá každá zo zúčastnených strán - sťažovatelia a porušovateľ - diametrálne odlišný význam...“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ ide o právo   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote.   Z   uvedeného   dôvodu   nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo iným zákonom   predvídaným spôsobom,   ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02,   III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   zložitosť   sporu,   v ktorom   sú   sťažovatelia žalobcami,   ústavný   súd   ju   podrobne   zhodnotil   už   v   predchádzajúcom   náleze   sp.   zn. I. ÚS 159/03 z 3. marca 2004, preto sa   týmto kritériom   podrobnejšie nezaoberal. Podľa tohto   názoru   ústavného   súdu   dĺžka   konania   nebola   závislá   od   právnej   náročnosti prerokovávanej veci, aj keď skutková zložitosť mohla mať čiastočne vplyv na rozhodovanie okresného súdu. Žiadna skutková zložitosť veci však nemôže ospravedlniť doteraz takmer 15-ročné trvanie sporu bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho konania.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   po   vydaní   nálezu   sp. zn. I. ÚS 159/03   nezistil   také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sťažovatelia podstatne prispeli k predĺženiu konania v predmetnej veci.

Je síce pravdou, že požiadali o odročenie pojednávania určeného na 17. september 2004 z dôvodu, že nemali k dispozícii prepis zo zápisnice z pojednávania konaného 11. júna 2004, ale táto skutočnosť nemala podľa názoru ústavného súdu zásadný vplyv na ďalší priebeh   konania.   Obdobne   takto   ústavný   súd   posudzoval   neskoršie   reakcie   ich   právnej zástupkyne   na   uznesenie   okresného   súdu   zo   14.   júla   2006   týkajúce   sa   odstránenia nedostatkov   podaní   (prevzala   ho   4.   augusta   2006   a   vyjadrenie   doručila   až   na   základe urgencie   30.   októbra   2006),   ako   aj   na   opakované   výzvy   okresného   súdu   z   27.   júna a 24. augusta   2007   na   doplnenie   dokazovania   (vyjadrenie   doručila   6.   septembra   2007), najmä s ohľadom   na   ďalšie   úkony   okresného   súdu   v ich   veci.   Okresný   súd   nemal k správaniu sťažovateľov námietky.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu.

Z procesného   postupu   a   dosiaľ   vykonaných   úkonov   okresného   súdu   vyplýva, že i keď v spore po náleze ústavného súdu v určitom období konal (pojednávania 7. mája 2004   a   11. júna 2004,   resp. 12. júla 2006   a   14. februára 2007,   na   ktorých vykonal dokazovanie   vypočutím   účastníkov   konania,   znalcov   a svedkov),   jeho   činnosť najmä od septembra   2004   do   júla   2006   bola   v podstate   neefektívna   a nesústredená   v spojitosti aj s doterajšou dĺžkou súdneho konania (takmer 15 rokov) a už konštatovanými prieťahmi ústavným   súdom   (nález   sp.   zn.   I.   ÚS   159/03   z   3.   marca   2004),   pretože   okresný   súd nevykonával úkony smerujúce k rýchlemu odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľov.

Svedčia   o tom   najmä   tie   skutočnosti,   že   pojednávanie   17.   septembra   2004   bolo odročené na neurčito, pretože do tohto termínu nedoručil okresný súd účastníkom konania zápisnicu   z pojednávania   konaného   ešte   11.   júna   2004.   V tomto   období dal   prednosť stanoveniu   odmien   a náhrad   hotových   výdavkov   pre   znalcov   vo   svojich   uzneseniach zo 6. októbra 2004, resp. odpusteniu poriadkovej pokuty znaleckému ústavu, a nie tomu, aby čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, pre ktorú sa sťažovatelia obrátili na okresný súd.   Takisto   o návrhu   sťažovateľov   na   zmenu   ich   návrhu   doručeného   okresnému   súdu 10. júna   2004   rozhodol   až   uznesením   z 20.   mája   2005,   teda   takmer   po   jednom   roku. V roku 2005 okrem tohto jednoduchého úkonu okresný súd bol v zásade nečinný a jeho nečinnosť pokračovala aj v roku 2006 do júna 2006, keď určil termín pojednávania na júl 2006 (nečinnosť takmer 22 mesiacov).   V tomto období vykonal len jednoduché úkony, (napr. 31. januára 2006 - vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky v prvom rade oznámiť, či vyjadrenie ich bývalého právneho zástupcu na pojednávaní konanom ešte 18. januára 1999   možno   považovať   za   späťvzatie   návrhu   proti   žalovanému   v druhom   rade, resp. zisťoval   majetkové   pomery   sťažovateľov),   ktoré   nemožno   v okolnostiach   prípadu považovať za také relevantné úkony, ktoré by prispeli k odstráneniu ich právnej neistoty v konaní.

Okrem tejto nečinnosti bol postup okresného súdu aj neefektívny z tohto dôvodu, že posledné dve pojednávania (12. júl 2006 a 14. február 2007) odročil rovnako na neurčito z dôvodu poskytnutia lehoty právnym zástupcom účastníkom konania na navrhnutie ďalších dôkazných   prostriedkov   a   14. júla 2006   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľov na doplnenie návrhu pod následkom odmietnutia žaloby.

Ústavný   súd   ďalej   zistil,   že   postup   okresného   súdu   pri   nariaďovaní   znaleckého dokazovania v roku 2008 mal taktiež čiastočne vplyv na priebeh konania. Svedčí o tom tá skutočnosť,   že   okresný   súd   18. februára   2008   pribral   do   konania   znalca   (MUDr. L.), ktorý nevykonával znaleckú činnosť v špecializácii, v ktorej požadoval vykonať znalecké dokazovanie   (odbor   zdravotníctvo   a   farmácia,   odvetvie   chirurgia   a traumatológia), v dôsledku čoho musel uznesenie o ustanovení znalca zrušiť, a tiež to, že 18. apríla 2008 ustanovil   iného   znalca   (znalecký   ústav),   pričom   toto   uznesenie   neskôr   rovnako   zrušil (z dôvodu   námietky   znaleckého ústavu, že nemá uzavreté „poistenie pre účely náhrady škody za znaleckú činnosť“). Až uznesením zo 16. júna 2008 pribral okresný súd do konania znalca (MUDr. T.), ktorý aj znalecký posudok vypracoval (21. augusta 2008). Rovnako do konania   pribral   znalca   z odboru   zdravotníctva,   odvetvia   neurochirurgie 18. februára 2008, ale znalecký posudok mu znalec vypracoval až 18. januára 2009.Z uvedeného vyplýva, že okresný súd od rozhodnutia ústavného súdu (marec 2004), ktorý už raz vyslovil, že označené práva sťažovateľov boli okresným súdom v predmetnom konaní   porušené,   do   súčasnosti   (rozhodovanie   o prijatej   sťažnosti   ústavným   súdom) nedokázal   organizovať   svoj   procesný   postup   plynulo   a efektívne   tak,   aby   vec   bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo   najskôr odstránil stav právnej   neistoty,   kvôli   ktorému   sa   naň   fyzické   osoby   obrátili   o rozhodnutie.   Vec je aj po takmer piatich rokoch od rozhodnutia ústavného súdu (resp. po takmer 15 rokoch od začatia konania) stále bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Všeobecný súd mal podľa názoru ústavného súdu venovať postupu v tejto veci zvýšenú pozornosť. Ústavný súd preto   nemôže   vzhľadom   na   zistenú   nečinnosť   i neefektívnu   činnosť   okresného   súdu akceptovať   jeho   názor,   že   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov   a   že   sťažnosť sťažovateľov nie je dôvodná.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že predmetom namietaného konania je rozhodovanie o náhrade škody „v súvislosti so smrťou pacienta v lekárskych zariadeniach“. Takéto spory sú podľa názoru ústavného súdu svojou povahou mimoriadne citlivé, pričom rozhodnutia súdov v takýchto sporoch môžu spravidla efektívne naplniť svoj účel len vtedy, ak sú vydané v primeranom čase od podania žaloby.

Vychádzajúc   z   uvedeného   preto   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 127/94 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Aj   napriek   zisteniu   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným   súdom,   neprikázal   mu,   aby   vo   veci   sp. zn. 16 C 127/94 konal bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom sp. zn.   I. ÚS 159/03   (m. m.   I. ÚS 232/05,   IV.   ÚS   187/05,   II.ÚS 96/06,   IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 100 000 Sk, t. j. 3 319,39 €.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom   pod sp.   zn. 16 C 127/94 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu). Preto vo zvyšnej časti ich žiadosti nevyhovel.

Ústavný   súd   rozhodol   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastúpením   advokátkou   Mgr.   E.   S.   v konaní   pred   ústavným   súdom,   ktorá   ich   vyčíslila v sume 16 391 Sk (544,08 €).

Pri   určení   náhrady   trov   vychádzal   ústavný   súd   z priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk, a z toho, že za jeden úkon vykonaný v roku 2008 patrí odmena v sume 3 176 Sk a k tomu režijný paušál 190 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon sa znižuje o 20 % v súlade   s   § 13   ods. 3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“),   pretože   išlo   o   spoločné   úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Takto za jeden právny úkon pre jedného sťažovateľa patrí odmena 2 541 Sk a 190 Sk režijný paušál, spolu 2 731 Sk (82,27 €).

Trom sťažovateľom za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 v súlade s ustanoveniami   §   1   ods.   3,   §   11   ods.   2   a   §   16   ods.   3   vyhlášky   patrí   po   prepočítaní konverzného kurzu slovenskej koruny náhrada trov v celkovej sume 543,91 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2009