znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 382/06-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. decembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť L. N., K., G. N., K., I. N., K., K. B., K., V. J., K. a Z. J., K., ktorou namietali prieťahy v súdnom konaní postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 16 C 402/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   L.   N.,   G.   N.,   I.   N.,   K.   B.,   V.   J.   a Z.   J.   o d m i e t a   pre   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2006 doručená   sťažnosť   L.   N.,   K.   (ďalej   aj   „sťažovateľ   v 1.   rade“),   G.   N.,   K.   (ďalej   aj „sťažovateľka v 2. rade“), I. N., K. (ďalej aj „sťažovateľka v 3. rade“), K. B., K. (ďalej aj „sťažovateľ v 4. rade“), V. J., K. (ďalej aj „sťažovateľ v 5. rade“) a Z. J., K. (ďalej aj „sťažovateľka   v   6.   rade“;   súhrnne   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali   prieťahy   v súdnom konaní   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní sp. zn. 16 C 402/04.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   uviedli,   že   10.   decembra   2003   podali   žalobu Okresnému súdu Košice I ako občania poškodení činnosťou nebankového subjektu N., K. Predmetná   vec   bola   následne   pridelená   okresnému   súdu,   ktorý   však   vo   veci   nekonal. Sťažovatelia   podali   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedovi   okresného   súdu,   ktorý v odpovedi z 9. júna 2006 uviedol, že sťažnosť považuje za dôvodnú.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovatelia   žiadajú,   aby   ústavný   súd rozhodol,   že   okresný   súd   porušil   ich   základné   práva   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), pričom sťažnosť smeruje aj proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej   republiky   (ďalej   len   ministerstvo   spravodlivosti“)   a Ministerstvu   financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo   financií“). Sťažovatelia žiadajú „finančné odškodnenie“ v sume 2 845 000 Sk.

Sťažnosť   sťažovateľov   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom   uvedené najmä v ustanoveniach § 20 ods.   1 a 2, ako aj v ustanovení § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“).   K sťažnosti   sťažovateľov nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   právneho   zástupcu   na   zastupovanie   sťažovateľov pred ústavným súdom podľa ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V podaní sťažovateľov nebol presne a jednoznačne formulovaný petit (ako porušovateľ bol uvedený okresný súd, pričom v nasledujúcom odseku podania bolo uvedené, že sťažnosť smeruje aj proti   ministerstvu   spravodlivosti   a ministerstvu   financií),   nebolo   uvedené   ani   porušenie konkrétnych základných práv alebo slobôd podľa ústavy alebo iných právnych dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ústavný súd výzvami zo 6. októbra 2006 (doručenými sťažovateľom v 1., 2. a 4. rade podľa   doručeniek   18.   októbra   2006,   sťažovateľke   v 3.   rade   –   26.   októbra   2006, sťažovateľovi v 5. rade – 20. októbra 2006 a sťažovateľke v 6. rade - 23. októbra 2006) upozornil   sťažovateľov   na   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania pred ústavným súdom, ako aj skutočnosť, že ich sťažnosť zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Sťažovatelia boli vyzvaní, aby v lehote 21 dní od doručenia výzvy doplnili svoju sťažnosť tak, aby spĺňala náležitosti v zmysle ustanovení zákona o ústavnom súde, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ku každej   výzve   bolo   zároveň   pripojené tlačivo   –   potvrdenie   o osobných,   zárobkových a majetkových pomeroch, aby ústavný súd mohol posúdiť prípadné ustanovenie právneho zástupcu v prípade zistenia nepriaznivých majetkových pomerov jednotlivých sťažovateľov.

Sťažovateľ   v   1.   rade   v   mene   ostatných   sťažovateľov   doručil   ústavnému   súdu 3. novembra   2006 „odpoveď   na   výzvu   na   odstránenie   nedostatkov   podania“,   v ktorej uviedol,   že „...   je   irelevantné,   či   nepríslušné   požadovať   od   nás   ako   navrhovateľov vyplňovanie   a potvrdzovanie   tlačív   o osobných,   zárobkových   a   majetkových   pomeroch. Týmto naším vyjasnením dúfame, že sme plne objasnili Vaše námietky, či odvolávania sa na § 20 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.“. Sťažovatelia k predmetnej odpovedi nepripojili ani splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.

V zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 citovaného zákona sa k návrhu na začatie konania musí   pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   sťažovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Sťažnosť sťažovateľov nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v ustanoveniach § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou (napr. konania sp. zn. III. ÚS 102/01, III.   ÚS   311/05)   uvádza,   že   povinnosť   právneho   zastúpenia   advokátom   v konaní pred ústavným súdom sa vzťahuje na všetkých účastníkov konania. Nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery navrhovateľa je možné preklenúť ustanovením právneho zástupcu, nevyhnutnou podmienkou je však predloženie tlačiva o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, aby bolo možné žiadosť posúdiť.

Sťažovatelia   aj   napriek   výzve   ústavného   súdu   zo   6.   októbra   2006   nedostatky sťažnosti   neodstránili   (nepredložili   splnomocnenie   pre   advokáta   alebo   vyplnené   tlačivo o osobných,   majetkových   a zárobkových   pomeroch),   hoci   boli   na   možnosť   odmietnutia sťažnosti podľa ustanovenia § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde upozornení. Ústavná sťažnosť   v súčasnosti   nespĺňa   zákonom   predpísané   náležitosti,   a   ak   by   sa   sťažovatelia v budúcnosti obrátili na ústavný súd, tak ich musí spĺňať.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2006