SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 381/2020-38
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 85/2018 z 30. augusta 2018 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra 2018 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 85/2018 z 30. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým uznesením odložil právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 CoPr 12/2016 z 22. novembra 2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 Cpr 5/2013 z 11. marca 2016 v znení opravného uznesenia okresného súdu sp. zn. 11 Cpr 5/2013 z 18. mája 2016. Okresný súd uvedeným rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa – Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky proti sťažovateľovi ako odporcovi, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že pracovný pomer medzi ním a sťažovateľom založený pracovnou zmluvou z 30. septembra 1999 netrvá.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vytkol, že návrh navrhovateľa na odklad právoplatnosti uvedeného rozsudku krajského súdu mu nebol doručený pred rozhodnutím najvyššieho súdu na vyjadrenie. Podľa jeho názoru napadnuté uznesenie vykazuje znaky maximálnej miery arbitrárnosti a svojvôle, nemá legitímny základ, nie je náležite odôvodnené a je z ústavného hľadiska neospravedlniteľné.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1/ Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako i právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.08.2018, sp. zn. 6Cdo/85/2018 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, porušené bolo.
2/ Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.08.2018, sp. zn. 6Cdo/85/2018 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
3/ Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ priznáva náhradu trov konania, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
5. Vec napadla ústavnému súdu 31. októbra 2018 a bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola táto vec prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 2 schváleného 1. októbra 2020 bola vec predbežne prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.
6. Podaním doručeným ústavnému súdu 24. júla 2020 Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, ktorá zastupovala sťažovateľa pred ústavným súdom v predmetnej veci, ústavnému súdu oznámila, že po vzájomnej dohode so sťažovateľom došlo 21. júla 2020 k ukončeniu právneho zastupovania v predmetnej veci.
7. Na základe uvedeného ústavný súd výzvou z 27. júla 2020 podľa § 56 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatku ústavnej sťažnosti – predloženie plnomocenstva na jeho zastupovanie novým advokátom v zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde v lehote 10 dní od doručenia výzvy s tým, že v opačnom prípade ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom.
8. Predmetná výzva sa sťažovateľovi doručovala poštou, avšak zásielka bola ústavnému súdu vrátená 21. augusta 2020 z dôvodu, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Ústavný súd uskutočnil aj druhý pokus o doručenie predmetnej výzvy sťažovateľovi prostredníctvom pošty, avšak aj táto zásielka bola ústavnému súdu vrátená (21. septembra 2020) z dôvodu jej neprevzatia adresátom v odbernej lehote.
9. Na požiadanie ústavného súdu mu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu, oddelenie správy registrov, prípisom z 2. októbra 2020 č. p. SVS-ORMP2-2020/1-2940 oznámilo, že miestom sťažovateľovho trvalého pobytu je od 8. decembra 1993 ulica ⬛⬛⬛⬛. Na túto adresu ústavný súd zásielku s výzvou na doplnenie ústavnej sťažnosti doručoval.
10. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok (ďalej len,,CSP“).
11. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
12. Podľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
13. Na základe uvedeného sa písomnosť (výzva) považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky ústavnému súdu (21. septembra 2020) za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
14. Sťažovateľ predmetný nedostatok ústavnej sťažnosti neodstránil, hoci mu lehota v zmysle výzvy ústavného súdu uplynula 1. októbra 2020 (výzva z 27. júla 2020 sa považuje za doručenú 21. septembra 2020, pozn.).
II.
Relevantná právna úprava
15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
17. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
18. Podľa § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.
19. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.
20. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
21. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
22. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.
III.
Záver
23. Keďže sťažovateľ napriek výzve v lehote určenej ústavným súdom neodstránil nedostatok ústavnej sťažnosti, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) v spojení s § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. októbra 2020
Martin Vernarský
predseda senátu