SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 381/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou JUDr. Alžbetou Slašťanovou, Námestie Matice slovenskej 6, Žiarnad Hronom, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konanívedenom pod sp. zn. 10 C 102/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 10 C 102/2013.
Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že predmetné konanie začalona základe podania ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľka“),z 30. augusta 2012, doručeného okresnému súdu 3. októbra 2012 označeného ako „Žiadosť o zastavení dražby“. Vzhľadom na to, že navrhovateľka ako odporcu označila spoločnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bola vec postúpená Okresnému súduTrenčín, ktorý ju pre nedostatok svojej príslušnosti obratom vrátil okresnému súdu, kde jejbola pridelená sp. zn. 10 C 102/2013. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že v predmetnom konanívystupuje ako vedľajší účastník z dôvodu, že „výsledkom konania môžu byť ovplyvnené moje práva a povinnosti“, pričom poukazuje na skutočnosť, že na základe výsledkudobrovoľnej dražby – príklepu udeleného 5. októbra 2012 sa stal výlučným vlastníkomnehnuteľností pôvodne patriacich navrhovateľke. Sťažovateľ ďalej uvádza, že okresný súdkonanie o jeho návrhu, ktorým sa proti navrhovateľke (ako odporkyni) domáhal vypratanianehnuteľností, uznesením č. k. 5 C/44/2014-37 zo 7. júla 2014 prerušil do právoplatnéhoskončenia konania vedeného pod sp. zn. 10 C/102/2013. Sťažovateľ okresnému súdu vytýka,že „naďalej koná o tomto jej návrhu, ktorý mal byť už dávno zamietnutý“, čím len prehlbujestav právnej neistoty a vznik škody na jeho strane, pretože aj keď hradí náklady spojenés nadobudnutím nehnuteľností, nemôže ich riadne užívať.
Na základe uvedeného sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 102/2013 porušil jeho základné právopodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázalvo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučineniev sume 8 532,94 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutíbez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 102/2013.
Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že v predmetnom konaní vystupuje v procesnompostavení vedľajšieho účastníka, avšak bez toho, aby o tejto právnej skutočnosti ústavnémusúdu predložil akýkoľvek relevantný dôkaz. Namiesto toho poukazuje na to, že „vo veci... vypracoval sťažnosť, ktorú... zaslal na ministerstvo spravodlivosti, odkiaľ bola postúpená predsedovi Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Odpoveď predsedu súdu bola v podstate vyhýbavá, nevenovala sa meritu veci snažil sa preniesť zodpovednosť na môjho právneho zástupcu, pričom okolnosti spomínané v jeho vybavení veci (nebolo vydané uznesenie o pribratí vedľajšieho účastníka) boli plne v kompetencii súdu... Predseda vyjadril podľa môjho názoru úplne nesprávny záver, že v súčasnej dobe nie som v procesnom postavení účastníka konania ani stranou v spore, a ani oprávnenou osobou pre inštitút podľa § 62 a nasl. Zákona č. 757/2004 Z. z.“.
Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže podaťfyzická osoba alebo právnická osoba (sťažovateľ), ktorá tvrdí, že právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody,ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 51 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníci konania sú sťažovateľ a orgánverejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje.
V súvislosti s námietkou sťažovateľa ústavný súd poukazuje na svoju ustálenújudikatúru, z ktorej vyplýva, že sťažnosť nemôže podať fyzická osoba alebo právnická osoba,ktorá síce namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, avšak nie svojich (I.ÚS 56/98). Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú porušenie svojich základných právalebo slobôd, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní odmieta ako podané osobamizjavne neoprávnenými (III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95). O návrhu podanomzjavne neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátunemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď prenedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu aosobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov. Za návrh podaný niekým zjavneneoprávneným preto možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavnýsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobodysťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).
Podľa § 90 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účastníkmi konania súnavrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Podľa § 93 ods. 1 a 3 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi aleboodporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku... Do konaniavstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenúprostredníctvom súdu... O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľv konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 10 C 102/2013 dosiaľ nemá postavenieúčastníka konania, a teda nie je osobou oprávnenou na podanie sťažnosti podľa čl. 127ods. 1 ústavy (podobne napr. II. ÚS 113/02, II. ÚS 205/04, III. ÚS 162/09, II. ÚS 564/2011,IV. ÚS 5/2012, I. ÚS 589/2014, III. ÚS 303/2014, IV. ÚS 271/2014 a iné). Keďže sťažnosťústavnému súdu podala fyzická osoba, ktorá nie je aktívne legitimovaná na jej podanie,ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú neoprávnenou osobou a ako takú jupodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2015