znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 381/2010-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Žiar   nad Hronom v neoznačenom konaní, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. mája 2010 doručené podanie J. J. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Žaloba“, ktorým namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Žiar   nad   Hronom   (ďalej   len   „okresný   súd“) v neoznačenom konaní.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Dňa 05. 05. 2008 sťažovateľ podal na Krajskom súde Banská Bystrica ako vecne a miestne nepríslušnom súde žalobu na náhradu škody spôs. nez. rozhodnutím jednotlivca M. D. KS – B. Bystrica Obchod. odd. dňa 7.5.2008 číslo 34 Nc Cb 15/08 upovedomil o postúpení spisu proti odporcovi – jednotlivcovi M. D.

... Tohto prípadu sa sudcovia OS – Veľký Krtíš vzdali uznesením KS – B. Bystrica 12 NcC 35/2008-25 zo dňa 20.08.2008 a vec bola prikázaná OS – Lučenec. Aj títo sudcovia OS Lučenec sa tohto prípadu vzdali uznesením KS – B. Bystrica 17 NcC 37/08-39 zo dňa 30. septembra 2008 a táto vec bola prikázaná na prejednanie OS – Žiar nad Hronom. OS – Žiar nad Hronom mi zaslal toto vydané uznesenie KS – Banská Bystrica 17 NcC 37/08-39 zo   dňa   30.04.2008...   kde   ja   som   toto   prebral   dňa   15.12.2008.   Teda   od   toho   dátumu 15.12.2008 a od vydania popísaného uznesenia KS – B.   Bystrica a jeho zaslania mojej osobe   –   sťažovateľovi   OS   Žiar   nad   Hronom   v danej   veci   nič   nekonal   a ani   mi   nič do dnešného   dňa   neoznámil   čo   uplynulo   16   mesiacov.   Dňa   05.10.2009   bola   podaná sťažnosť do rúk predsedu súdu OS Žiar nad Hronom v tejto právnej veci – jednotlivca – kde mi do dnešného dňa – vôbec neodpovedal predseda súdu – čo znamená, že plne ignoroval moju sťažnosť. Od podanej a pridelenej žalobe jednotlivca M. D. OS Žiar nad Hronom v príkrom   rozpore   s procesným   právom   nekonal   a nerozhodoval   o žalobe   podanej   dňa 05.05.2008 a ani nevykonal žiadny iný relevantný procesný úkon v danej veci.“

Zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu sťažovateľ vidí „v tom, že od poslednej korešpondencie   15.12.2008   OS   –   Žiar   nad   Hronom   v právnej   veci   neurobil   žiaden relevantný právny úkon“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd v konaní,   spisovú   značku   ktorého   sťažovateľ   neuviedol,   porušil   jeho   základné   právo prerokovať vec bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby okresnému súdu prikázal konať tak, aby „vec bola čo najrýchlejšie prejednávaná“, a ďalej žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 140 000 €, ako aj náhrada trov konania. Okrem uvedeného sa sťažovateľ napokon domáhal, aby mu bol ustanovený právny zástupca v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnený návrh možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť aj vtedy, ak je zrejmé,   že medzi   namietaným postupom   orgánu   štátu   a označeným základným   právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré zaručuje konanie bez zbytočných prieťahov, nie je žiadna súvislosť,   ktorá   by   reálne   vytvárala   základ   na   záver   o   možnom   porušení   týchto   práv (mutatis mutandis II. ÚS 79/05). V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že je dôkazným bremenom sťažovateľa preukázať existenciu uvedenej priamej súvislosti. To vyplýva aj z ustanovenia § 20 ods. 1 zákona ústavnom súde, podľa ktorého navrhovateľ vo svojom návrhu je povinný okrem iného predložiť aj ním navrhované dôkazy.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   identifikoval   konanie,   v ktorom   namieta   existenciu zbytočných   prieťahov   iba   prostredníctvom   osoby   odporcu   a predmetu   konania.   K osobe odporcu uviedol, že konanie sa týka „samého jednotlivca M. D.... – len tento jednotlivec“. V inej časti sťažnosti sťažovateľ identifikoval predmet konania ako „rozkaz na zaplatenie sumy 2 000 000 Sk v prepočte 66 387,83 €“.   Zároveň opakovane uviedol, že v danom prípade nejde o konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 224/2008, a to napriek tomu, že sa konanie sp. zn. 5 C 224/2008 so sťažnosťou napadnutým neoznačeným konaním zhoduje s dátumom podania žaloby (5. máj 2008) a čiastočne aj s okruhom účastníkov konania. Podľa tvrdenia sťažovateľa „sú viacerí žalovaní v určitej kauze 5 C 224/2008, kde sa medzi nimi práve tiež nachádza aj tento jednotlivec – preto sa táto žaloba (sťažnosť, pozn.) netýka práve prípadu 5 C 224/2008“.

Ústavný súd z vyžiadaného vyjadrenia okresného súdu z 28. septembra 2010 zistil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 17 NcC 37/08- 39 z 30. septembra 2008 bola okresnému súdu prikázaná vec vedená na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17 C 124/2008, a to z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov Okresného súdu   Lučenec.   Prikázaná   vec   bola   okresným   súdom   prijatá   11. novembra   2008 a zaregistrovaná   pod   sp.   zn.   5   C   224/2008.   Uvedená   vec   je   zároveň   jediným   konaním vedeným okresným súdom,   ktoré sa okruhom účastníkov   konania   a predmetom   konania zhoduje s konaním napadnutým sťažnosťou.

Sťažovateľ   na   preukázanie   svojich   tvrdení   o zbytočných   prieťahoch   v ním neoznačenom   konaní   predložil   jediný   dôkaz,   a to   časť   uznesenia   krajského   súdu   č.   k. 17 NcC 37/08-39 z 30. septembra 2008, ktoré však, ako už bolo uvedené, bezprostredne súvisí práve s konaním sp. zn. 5 C 224/2008, teda s konaním, ktorého sa sťažnosť, podľa výslovných vyjadrení sťažovateľa, netýka. Predmetné uznesenie krajského súdu v kontexte už   uvedeného   teda   nijakým   spôsobom   nepreukazuje   existenciu   ďalšieho   sťažovateľom neidentifikovaného konania, ktoré má byť predmetom sťažnosti.  

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ namieta porušenie svojich práv v konaní, ktoré   sa   nepodarilo   identifikovať,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   sťažovateľ   neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho nezrozumiteľne formulovaných tvrdení, a preto ústavný súd   nemá   za   preukázanú   akúkoľvek   priamu   súvislosť   medzi   postupom   okresného   súdu a sťažovateľom označenými základnými právami. Sťažnosť sťažovateľa bolo preto potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že uplatnenie jeho právomoci je viazané na   splnenie   viacerých   formálnych   aj   obsahových   náležitostí   sťažnosti.   Až   na zákonom presne definované výnimky je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Sťažnosť sťažovateľa však v danom prípade neobsahuje kvalifikovaný   návrh   rozhodnutia   vo   veci   samej,   ktorý   by   bol   vymedzený   presne,   určito a zrozumiteľne, keďže absencia jednoznačnej identifikácie sťažnosťou napadnutého konania je závažným obsahovým nedostatkom petitu brániacim meritórnemu preskúmaniu sťažnosti. Ústavný   súd   konštatuje,   že   ani   prípadná   výzva   na   odstránenie   nedostatkov   podania adresovaná   sťažovateľovi   by   zjavne   nenaplnila   svoj   účel,   keďže   sťažovateľ   vo svojej sťažnosti opakovane uviedol, že spisová značka, pod ktorou okresný súd vedie sťažnosťou napadnuté konanie, mu nie je známa, ani túto „nevedel zistiť telefonicky – nevedeli čo robiť!!“. Nedostatok   sťažnosti   spočívajúci   v nemožnosti   identifikovať   súdne   konanie, v ktorom malo dôjsť k zásahu do práv sťažovateľa, znemožňuje ústavnému súdu uplatniť jeho   právomoc   a preskúmať   splnenie   hoci   len   procesných   podmienok   konania   (mutatis mutandis IV. ÚS 409/04). Podanie sťažovateľa označené ako „Žaloba“ bolo preto možné odmietnuť aj pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2010