SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 380/2023-22
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky
zastúpenej advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, proti postupu Okresného súdu Bratislava I (Mestského súdu Bratislava IV) v konaní sp. zn. 16C/39/2020 (sp. zn. B1-16C/39/2020) takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Okresného súdu Bratislava I (Mestského súdu Bratislava IV) v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/39/2020 (sp. zn. B1-16C/39/2020) b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 530,86 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. júla 2023 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“). Tiež navrhuje prikázať mestskému súdu vo veci konať, priznať finančné zadosťučinenie 200 eur a náhradu trov konania.
2. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 380/2023-16 z 18. augusta 2023 bola ústavná sťažnosť sťažovateľky prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 5. decembra 2019 domáhala proti žalovanej poisťovni zaplatenia sumy 288,60 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody z poistnej udalosti. Dňa 9. júla 2019 bola účastníkom dopravnej nehody, pričom jej touto udalosťou vznikla škoda na motorovom vozidle. V spore bola úspešná a jej vec bola právoplatne skončená rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. 16C/39/2020 z 27. januára 2022 v spojení s opravným uznesením z 9. septembra 2022. Ústavný súd vlastným šetrením zistil, že proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 16C/39/2020 z 27. januára 2022 v spojení s opravným uznesením z 9. septembra 2022 nebolo podané odvolanie (úradný záznam z 8. augusta 2023).
4. Sťažovateľka zaslala 1. apríla 2022 okresnému súdu vyčíslenie trov konania. Okresný súd uznesením z 28. apríla 2022 rozhodol o výške trov konania. Žalovaná proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podala sťažnosť. Po vyjadrení k sťažnosti zaslala sťažovateľka 24. novembra 2022 okresnému súdu žiadosť o rozhodnutie o výške trov konania.
5. Sťažovateľka sťažnosťou zo 7. júna 2023 adresovanou predsedovi okresného súdu podľa § 62 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov namietala prieťahy. Podpredsedníčka mestského súdu listom zo 4. júla 2023 vyhodnotila sťažnosť pre nečinnosť za dôvodnú.
6. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov v znení neskorších predpisov (tzv. nová súdna mapa), ktorým bol v čl. VIII zmenený aj zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“). Podľa § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva v ostatných veciach z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj „mestský súd“).
7. Sťažovateľka doručila súdu doplnenie ústavnej sťažnosti z 19. júla 2023, v ktorom ústavnému súdu oznámila, že 18. júla 2023 jej bolo doručené uznesenie, ktorým mestský súd o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o trovách konania rozhodol.
II.
Argumentácia sťažovateľky
8. Sťažovateľka namieta, že mestský súd do dňa podania jej ústavnej sťažnosti o výške trov konania nerozhodol. Tiež tvrdí, že rozhodovanie o výške trov konania trvá viac ako rok, a považuje postup súdu za nehospodárny a neefektívny. Aj napriek tomu, že vo veci samej bolo súdom rozhodnuté, jej stav právnej neistoty pretrváva v rozhodovaní o výške trov konania. Rozhodovanie o výške trov konania označila za štandardnú agendu všeobecných súdov a vyšší súdny úradník rozhoduje na základe podkladov zaslaných úspešnou stranou alebo informácií obsiahnutých v spise. Na podporu svojej argumentácie poukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 28. júna 2016 vo veci Čičmanec proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 65302/11, týkajúci sa neprimeranej dĺžky rozhodovania súdu o výške trov konania.
III.
Vyjadrenie mestského súdu
9. Ústavný súd vyzval mestský súd, aby sa k podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky vyjadril. Do dňa rozhodovania o ústavnej sťažnosti však mestský súd možnosť vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyužil, zrejme aj s prihliadnutím na to, že v preskúmavanom konaní už o sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu o výške náhrady trov konania rozhodol.
IV.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
10. Podstata námietok sťažovateľky spočíva v porušení ňou označených práv postupom okresného súdu (neskôr od 1. júna 2023 mestského súdu) v napadnutom konaní v súvislosti s rozhodovaním vo veci stanovenia sumy náhrady trov konania. Sťažovateľka namieta predovšetkým nečinnosť okresného súdu v trvaní viac ako 1 rok.
11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04). Aj s prihliadnutím na uvedené preto ústavný súd považuje za potrebné poukázať na judikatúru ESĽP, konkrétne na jeho rozsudok v prípade Čičmanec proti Slovenskej republike (rozsudok z 28. 6. 2016 k sťažnosti č. 65302/11), ktorým rozhodol okrem iného aj o tom, že dĺžka konania napadnutého sťažnosťou nespĺňala požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (a to aj napriek skutočnosti, že toto konanie v čase podania ústavnej sťažnosti prebiehalo podobne ako v tomto prípade už len vo fáze týkajúcej sa trov konania). ESĽP totiž v bode 50 uvedeného rozsudku konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky stupne konania týkajúce sa rozhodovania o občianskych právach a záväzkoch vrátane konania nasledujúceho po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa teda aj fázu konania týkajúcu sa trov) boli rozhodnuté v primeranej lehote. Aj štádium konania vo veci stanovenia sumy náhrady trov konania preto ratione materiae spadá pod záruky základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 272/04, III. ÚS 130/2020, I. ÚS 250/2020) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie strany sporu a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci a jej význam pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07, I. ÚS 477/2020).
13. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, rozhodovanie o sume náhrady trov konania s prihliadnutím na skutočnosť, že všeobecný súd rozhoduje o nich podľa vopred ustanovených zásad a podľa úkonov, ktoré boli v konaní vykonané stranami sporu a ich právnymi zástupcami, ústavný súd postup pri rozhodovaní o trovách konania nepovažuje za právne zložitý. Skutkovo musí v každom prípade vychádzať len z obsahu súdneho spisu, a preto nie je dôvodom na výrazné predĺženie preskúmavaného konania. Okrem už uvedeného predmetom meritórneho rozhodovania bolo zaplatenie pohľadávky z titulu náhrady škody na motorovom vozidle vzniknutej pri dopravnej nehode, teda nejde o vec, ktorá spadá do kategórie citlivých konaní vyžadujúcich si osobitnú rýchlosť.
14. V súvislosti s druhým kritériom, podľa ktorého sa posudzuje existencia zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka svojím správaním neprispela k predĺženiu napadnutého konania. V záujme ochrany svojich práv sťažovateľka okresnému súdu zaslala 24. novembra 2022 žiadosť o rozhodnutie vo veci výšky náhrady trov konania a taktiež 7. júna 2023 sťažnosť na prieťahy predsedovi mestského súdu.
15. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu, neskôr mestského súdu. Okresný súd v predmetnej veci meritórne rozhodol 27. januára 2022 a zároveň sťažovateľke priznal náhradu trov konania. Okresný súd následne rozhodol o výške trov konania uznesením z 26. apríla 2022 (doručeným sťažovateľke 28. apríla 2022), proti ktorému žalovaný podal sťažnosť, o ktorej bolo podľa zistenia ústavného súdu rozhodnuté až uznesením zo 17. júla 2023 doručeným sťažovateľovi 18. júla 2023 (právoplatným 25. júla 2023). Z uvedeného vyplýva, že preskúmavané konanie bolo poznačené viac ako jeden rok trvajúcou nečinnosťou okresného súdu, ktorá mala za následok vznik zbytočného prieťahu, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu sťažovateľkou označených práv.
16. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu (neskôr mestského súdu) v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1 tohto nálezu).
17. Keďže ústavný súd zistil, že uznesením mestského súdu zo 17. júla 2023 (právoplatným 25. júla 2023) bolo preskúmavané konanie právoplatne skončené v časti trov konania, sťažovateľkina žiadosť, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu v preskúmavanej veci konať bez zbytočných prieťahov, sa stala bezpredmetnou, a preto jej nevyhovel (výrok 3 tohto nálezu).
V.
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
18. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 200 eur, ktoré odôvodnila pretrvávajúcim stavom svojej právnej neistoty rozhodovania mestského súdu o výške trov konania. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Po zohľadnení konkrétnych okolností prípadu, najmä doterajšej dĺžky konania pred mestským súdom (okresným súdom), ako aj predmetu sporu (288,60 eur), ústavný súd dospel k záveru, že deklarovanie porušenia sťažovateľkiných práv je v danom prípade dostatočným zadosťučinením (porovnaj III. ÚS 195/2021). Vo veci samej bola vec právoplatne rozhodnutá, a tým je miera právnej neistoty sťažovateľky týkajúca sa rozhodovania o výške trov konania podstatne nižšia. Ústavný súd preto sťažnosti sťažovateľky v časti požadovaného finančného zadosťučinenia nevyhovel.
VI.
Trovy konania
19. Ústavný súd priznal sťažovateľke [§ 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“)] nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 530,86 eur.
20. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 je vo výške 208,67 eur a hodnota režijného paušálu je vo výške 12,52 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2023 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu), čo spolu s režijným paušálom predstavuje sumu 442,38 eur, ktorá bola zvýšená o DPH v sume 88,48 eur. Celkovo tak sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov v sume 530,86 eur (bod 3 tohto nálezu).
21. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. decembra 2023
Robert Šorl
predseda senátu