znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 380/2012-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   septembra   2012 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka v konaní o návrhu JUDr. K. B., N., zastúpeného advokátom Mgr. M. B., N., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/05/12-K z 9. mája 2012 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/05/12-K z 9. mája 2012   z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. júla 2012 doručený návrh JUDr. K. B. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/05/12-K   z   9.   mája   2012   (ďalej   len   „namietané rozhodnutie“).   Návrh   bol   doplnený podaním navrhovateľa doručeným ústavnému súdu 2. augusta 2012.

Z obsahu návrhu a jeho príloh vyplýva, že namietaným rozhodnutím výbor uložil navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi a bývalému členovi Dozornej rady L. (ďalej len „štátny podnik“), pokutu v sume 2 307 € za to, že nepodal po skončení verejnej funkcie oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „ústavný zákon“).

Z   verejnej   funkcie   bol   podľa   výboru   navrhovateľ   odvolaný   k   27.   októbru   2010 Ministerstvom   pôdohospodárstva   a   rozvoja   vidieka   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo“).   Uvedenú   skutočnosť   výbor   eviduje   na   základe   listu   ministerstva č. 133114/2010 z 22. novembra 2010. Navrhovateľ podal oznámenie až 7. februára 2012, teda po zákonnej lehote ustanovenej ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že v minulosti bol síce členom dozornej rady štátneho podniku, ale dosiaľ mu nebolo doručené odvolanie z funkcie člena dozornej rady, výbor   mu   uložil   sankciu   bez   zistenia   skutočného   stavu   veci   a   namietané   rozhodnutie vychádza z fikcie, že k jeho odvolaniu došlo ešte 27. októbra 2010.

Ako dôkaz navrhuje „zabezpečiť z Ministerstva... doklad o tom, že navrhovateľ bol z funkcie   člena   dozornej   rady   dňa   27.   10.   2010   odvolaný   a   že   takýto   doklad   mu   bol doručený...“ a tiež „zabezpečiť list zo dňa 10. 3. 2011 adresovaný navrhovateľom do L... k rukám   generálneho   riaditeľa...   včítane   príloh...   Uvedeným   dôkazom   chce   navrhovateľ preukázať, že ešte v 10. 3. 2011 evidovali L. navrhovateľa ako člena dozornej rady.“.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiada, aby ústavný súd namietané rozhodnutie výboru sp. zn. VP/05/12-K z 9. mája 2012 zrušil.

Ústavný   súd   predbežne   prerokoval   návrh   navrhovateľa   na   neverejnom   zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a keďže nezistil dôvody   na   jeho   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde,   uznesením č. k. III. ÚS 380/2012-12 z 23. augusta 2012 rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie.

Predseda výboru sa vyjadril podaním z 13. augusta 2012, ktoré doručil ústavnému súdu spolu so spisovou dokumentáciou 15. augusta 2012. V tomto podaní sa okrem iného uvádza: «Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia uvádza, že rozhodnutie výboru vychádza z fikcie, že k jeho odvolaniu z verejnej funkcie došlo 27. 10. 2010. Nevie,   akým   spôsobom   ministerstvo   rozhodnutie   o   jeho   odvolaní   doručovalo, nakoľko on takéto rozhodnutie neobdržal a preto ani nevedel o svojej povinnosti podať takéto oznámenie. Z vyššie uvedených dôvodov žiada rozhodnutie výboru zrušiť...

S   zvedeným   názorom   ako   účastník   konania   nesúhlasíme   a   tvrdíme,   že   Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne a to z týchto dôvodov:

1.   Výbor   eviduje   ukončenie   verejnej   funkcie   na   základe   listu   ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 22. 11. 2010, v ktorom sa uvádza,   že   verejný   funkcionár   bol   z   verejnej   funkcie   odvolaný   27.   10.   2010.   Výbor vychádzal   pri   evidencii   verejných   funkcionárov   z   údajov,   ktoré   pravidelne   zasiela zakladateľ obchodných spoločností alebo štátnych podnikov.

2. Výbor pri svojej činnosti vychádza z oznámení príslušných ministerstiev, ktoré verejného funkcionára ustanovujú do verejnej funkcie ako aj ho odvolávajú. Výbor berie uvedený fakt ako právnu skutočnosť, ktorá je rozhodujúca pre počítanie lehoty uvedenej v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Výbor nemá dôvod neveriť tejto právnej skutočnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak.

V danom prípade výbor viedol konanie a uložil pokutu ďalším členom dozornej rady štátneho   podniku   L.,   JUDr.   J.   P.,   č. konania   VP/06/12-K   a   JUDr.   M.   C.,   č.   konania VP/07/12-K, ktorí uvedenú skutočnosť nespochybnili a rozhodnutia výboru sú právoplatné. Z tohto dôvodu sa domnievame, že ide o účelovú obranu, čo dokladuje i fakt uvedený vo vyjadrení verejného funkcionára (predposledná veta „ukladanie sankcie za to, že niekto si nesplní povinnosť o ktorej nevie, nie je správne“). Máme za to, že verejný funkcionár nie, že nevedel o svojom odvolaní, ale nevedel o svojej povinnosti podať predmetné oznámenie. Z tohto dôvodu si myslíme, že uloženie pokuty bolo dôvodné a oprávnené.

O   tejto   skutočnosti   svedčí   i   vyjadrenie   ministra   pôdohospodárstva   Slovenskej republiky č. 1656/2012-KM zo dňa 3. augusta 2012 v ktorom sa uvádza, že JUDr. K. B. bol skutočne odvolaný z verejnej funkcie dňa 27. októbra 2012, o čom svedčia aj priložené doklady (príloha 1).

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd... napadnuté rozhodnutie Výboru... č. VP/05/12-K z 9. mája 2012 s poukazom na § 73b zákona č. 38/1993 Z. z. v znení   neskorších   predpisov   potvrdil   a   nepriznal   navrhovateľovi   prípadnú   náhradu   trov konania.»

II.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). Podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí   napadnuté   rozhodnutie   orgánu   podľa   odseku   1.   Podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade označené rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší. Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva verejnú funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka   odo   dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok...

Článok 8 ods. 1 ústavného zákona ukladá verejným funkcionárom uvedeným v čl. 2 ods. 1, ak sú splnené ustanovené podmienky, aj určité povinnosti na obdobie jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 tohto ústavného zákona, a to povinnosť podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok..:

Podľa čl. 9 ods. 2 ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie, začne konanie buď   z   vlastnej   iniciatívy,   ak   jeho   zistenia   nasvedčujú   tomu,   že   verejný   funkcionár v oznámení   podľa   čl.   7   alebo   čl.   8   tohto   ústavného   zákona   uviedol   neúplné   alebo nepravdivé   údaje   alebo   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo na základe riadne odôvodneného podnetu, z ktorého je zrejmé, kto ho podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka a čo sa namieta.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru ústavnému súdu v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na preskúmanie   rozhodnutia   výboru   má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona.

Ústavný súd preskúmal návrh navrhovateľa a na základe predloženého spisového materiálu a vyjadrení účastníkov konania dospel k záveru, že jeho návrh je opodstatnený.

Ústavný súd zistil, že navrhovateľ podal ústavnému súdu v zákonnej lehote návrh na zrušenie   rozhodnutia   výboru,   ktorým   mu   bola   uložená   pokuta   ako   verejnému funkcionárovi a bývalému členovi dozornej rady štátneho podniku v sume 2 307 € za to, že nepodal v lehote 30 dní od skončenia verejnej funkcie oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona.

Navrhovateľ   v   návrhu   tvrdí,   že   nevedel   o   tom,   že   z   verejnej   funkcie   mal   byť odvolaný k 27. októbru 2010 ministerstvom, pretože mu toto rozhodnutie nebolo doteraz doručené. Na podporu svojej argumentácie uvádza, že ešte viac ako 4 mesiace po jeho údajnom odvolaní, t. j. 10. marca 2011, evidoval štátny podnik navrhovateľa ako člena dozornej   rady.   Tieto   námietky   uviedol   aj výboru   pre nezlučiteľnosť funkcií   vo   svojom stanovisku pre účely konania vo veci ochrany verejného záujmu, ktorý však jeho obranu neprijal a uviedol, že vyjadrenie verejného funkcionára má len vysvetľujúci charakter.

Výbor naopak navrhuje, aby ústavný súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, pretože oznámenie   z   ministerstva   z   22.   novembra   2010   považoval   za   rozhodujúcu   skutočnosť, z ktorej vychádzal pri uložení pokuty, a tomuto oznámeniu nemal dôvod neveriť.

Ústavný súd z predložených príloh zistil, že ministerstvo listom č. 133114/2010-2010 z 22. novembra 2010 oznámilo ešte bývalej predsedníčke výboru „aktualizovaný zoznam funkcií verejných   funkcionárov v pôsobnosti   ministerstva“ (teda   aj štátneho   podniku   so stavom k 20. novembru 2010), z ktorého vyplýva, že bol „JUDr. K. B. – člen DR od 01. 06. 2007 do 27. 10. 2007 (odvolaný)“.

Výbor v konaní zastával názor, že táto skutočnosť postačuje na to, aby mohol uložiť pokutu   navrhovateľovi,   pretože   nemal žiadny   dôvod   tejto   informácii   neveriť   aj napriek tomu,   že   navrhovateľ   vo   svojom   návrhu   uvádza,   že   v   konaní   pred   výborom   výslovne namietal, že v minulosti bol členom dozornej rady štátneho podniku, ale dosiaľ mu nebolo doručené odvolanie z funkcie člena dozornej rady a výbor mu uložil sankciu bez zistenia skutočného stavu veci, keďže namietané rozhodnutie vychádza z fikcie, že k jeho odvolaniu došlo ešte 27. októbra 2010.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   návrhu   konštatuje,   že   v   konaní   vo   veci   ochrany verejného záujmu si výbor dostatočne nepreveril argumenty navrhovateľa, ktorý namietal právne   významnú   skutočnosť,   že   mu   nebolo   dosiaľ   doručené   rozhodnutie   ministerstva o odvolaní, a nepožiadal pred uložením pokuty o vyjadrenie k tejto veci ministerstvo a tiež nezobral do úvahy prípadne informáciu o tom, z akého dôvodu mal ešte v marci 2011 navrhovateľa evidovať štátny podnik ako člena dozornej rady.

Ústavný   súd   zistil,   že   výbor   v   prvom   prípade   tak   urobil   až po   doručení   návrhu ústavnému súdu, keď sa predseda výboru obrátil na ministra listom z 31. júla 2012, aby mu zaslal podklad, ako došlo k odvolaniu navrhovateľa z funkcie člena dozornej rady štátneho podniku. Ministerstvo v odpovedi (z 3. augusta 2012) uviedlo: „Dekrét o odvolaní bol p. B. zaslaný doporučene s doručenkou 25. októbra 2010 na adresu trvalého bydliska. Zásielka nebola prevzatá v odmernej lehote a 16. novembra 2010 bola vrátená späť neprevzatá. Podľa Zákonníka práce účinky doručenia nastali a zásielka sa považuje za doručenú.“

Prílohou listu bola kópia doručenky, na ktorej je uvedený deň uloženia zásielky, a to 26. október 2010, bez podpisu adresáta, teda navrhovateľa.

Tieto skutočnosti teda dávajú za pravdu navrhovateľovi, že sa v tomto konaní riadne nepreukázalo, kedy skutočne došlo k jeho odvolaniu z funkcie člena dozornej rady, a v tejto súvislosti nemožno porovnávať s týmto prípadom iných členov dozornej rady, ktorí boli riadne odvolaní z funkcie zakladateľom štátneho podniku, ako to uvádza výbor vo svojom vyjadrení k návrhu.

Ústavný   súd nemôže   prijať ani vyjadrenie výboru, že „účinky   doručenia   nastali v zmysle Zákonníka práce“, pretože v konaní nebolo preukázané, či navrhovateľ ako člen dozornej   rady   štátneho   podniku   bol   jeho   zamestnancom,   resp.   či   jeho   právny   vzťah so zakladateľom   sa   riadil   inou   právnou   úpravou   (napr.   na   základe   mandátnej   zmluvy a podobne).   Tieto   podklady   výbor   pri   svojom   rozhodovaní   vôbec   nemal   k   dispozícii a rozhodol   bez   toho,   aby   si   tieto   údaje   preveril   na   základe   predloženej   argumentácie navrhovateľa. Výbor tiež pred uložením pokuty neoveril podstatnú okolnosť, či ministerstvo ako zakladateľ štátneho podniku postupovalo naozaj v súlade s právnymi predpismi pri doručovaní odvolacieho dekrétu a či skutočne naozaj nastali právne účinky jeho odvolania z funkcie ešte k 27. októbru 2010, ale najmä neskúmal ani to, kedy sa vôbec sťažovateľ dozvedel   o   svojom   odvolaní   z   funkcie   člena   dozornej   rady,   aby mohol   prípadne   svoje rozhodnutie založiť na iných zákonných dôvodoch.

Vzhľadom   na   uvedené   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   konštatoval,   že   výbor nedostatočne   zistil   skutočný   stav   veci,   a   preto   namietané   rozhodnutie   výboru sp. zn. VP/05/12-K z 9. mája 2012 podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde zrušil.

Vzhľadom na čl. 133 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou   vo   výroku   tohto   rozhodnutia   potrebné   rozumieť   jeho   doručenie   účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012