znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 380/2011-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Z. Ch., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. R., B., pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 103/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Z. Ch. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2011 doručená sťažnosť Ing. Z. Ch., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. R., B., pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 103/2008.

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa návrhom podaným Okresnému súdu Bratislava I z 30. októbra 2011 domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Vec bola postúpená   Okresnému   súdu   Piešťany   12.   novembra   2003.   Z   dôvodu   zrušenia   tohto okresného   súdu   bola   vec   postúpená   a   prejednávaná   na   Okresnom   súde   Trnava   až   do obnovenia   Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný   súd“),   kde   bola   vec   vrátená 1. januára 2008. Súd síce podľa úkonov uvedených v sťažnosti koná, sťažovateľka je však toho názoru, že „... za 10 rokov trvania tohto konania súd nevykonal dostatok úkonov a spôsobenými   prieťahmi   boli   porušené   moje   ústavné   práva   na spravodlivý   proces   bez zbytočných prieťahov“.

Sťažovateľka ďalej uvádza: „Navrhovateľka mám za to, že doterajším postupom Okresného súdu Piešťany bolo porušené   moje   Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   čím   mi vznikla   priama   finančná   škoda   pozostávajúca   z   nemožnosti   nakladania   s   mojím vlastníctvom tak, ako má na mysli § 123 Obč. zák. a teda navrhovatelia nemôžeme predmet svojho vlastníctva držať, používať a zaobchádzať s ním a nemôžme tento predmet dať do nájmu tretej osobe podľa svojho uváženia a za obvyklých podmienok.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol vo veci jej sťažnosti týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa, a to právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod č. k. 7 C 103/2008. Podľa § 36 ods. 2 zák. č. 38/93 Z. z. o organizácii Ústavného súdu priznáva sa sťažovateľovi   náhrada   trov   jeho   právneho   zastúpenia,   splatná   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. M. R., advokáta. Z   týchto   dôvodov   žiadam   Ústavný   súd   SR,   aby   po   oboznámení   sa   so   spisom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod   č.   k.   7   C   103/2008   podľa   článku   56 ods. 3   písm.   a   zák.   č.   38/93   Z.   z.   tejto   sťažnosti   vyhovel   a   prikázal   Okresnému   súdu Piešťany,   ktorý   podľa   nášho   posúdenia   porušil   naše   základné   práva   a   slobody   svojou nečinnosťou, aby vo veci konal a aby mi bola podľa § 56 ods. 4 cit. zák. priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo   výške 5000,-   EUR   splatná do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.“

Ústavný   súd   listom   z   24.   júna   2011   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky na doplnenie podania a preukázanie použitia právnych prostriedkov, ktoré jej náš právny poriadok poskytuje, konkrétne sťažnosti adresovanej predsedovi okresného súdu v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň upozornil na nezhodu namietaného porušenia práv a slobôd v texte sťažnosti a v jej petite.

Právny zástupca   navrhovateľky   listom   doručeným ústavnému súdu   12. júla 2011 doplnil sťažnosť o kópiu oznámenia sťažovateľky zo 4. júla 2007 adresovanú vyššiemu súdnemu   úradníkovi,   ktorou   reagovala   na   výzvu   Okresného   súdu   Trnava   a   ktorou vysvetľovala, kde sa zdržiavala v období od 31. októbra do 2. novembra 2006. Podľa jej právneho zástupcu je z obsahu tohto oznámenia zrejmé, že sa sťažovateľka sťažovala na postup   v   konaní.   Na   upozornenie   na   nedostatky   v   petite   sťažnosti   právny   zástupca sťažovateľky nereagoval.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanosti petitom   návrhu   na   začatie   konania,   teda   tou   časťou   sťažnosti   (v   konaní podľa   čl.   127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde),   čím   zároveň   vymedzí   predmet   konania   pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým   v   situácii,   keď   je   sťažovateľ   zastúpený   zvoleným   advokátom   (m.   m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Keďže návrh sťažovateľky neobsahoval zákonom požadované náležitosti, ústavný súd   vyzval   jej   právneho   zástupcu,   aby   sťažnosť   doplnil.   Právny   zástupca   sťažovateľky výzvu prevzal 4. júla 2011 a reagoval na ňu listom z 8. júla 2011 (doručeným ústavnému súdu 12. júla 2011) bez toho, aby odstránil vytýkané nedostatky sťažnosti; predložil len kópiu   listu   adresovanú   okresnému   súdu   a prvú   stranu   listu   verejného   ochrancu   práv adresovaného sťažovateľke, ktorý o ničom podstatnom nevypovedá.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť ani po jej doplnení nespĺňa všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde. Sťažnosť neobsahuje petit a uvedené základné   práva   a slobody,   ktorých   porušenie   sa   namieta,   nezodpovedajú   predloženému odôvodneniu.

Sťažovateľka je zastúpená právnym zástupcom, ktorý v rámci tohto zastupovania je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou.

Ak by v budúcnosti dochádzalo k prieťahom v konaní, toto rozhodnutie ústavného súdu   nebráni   uplatneniu   námietky   porušenia   základných   práv   a slobôd   kvalifikovaným spôsobom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011