znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 380/09-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9. decembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Š. K., D., zastúpeného advokátom JUDr. A. S., D., pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 51 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 25 Sd/245/2008-20 z 27. februára 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2009 doručená sťažnosť Š. K., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. A. S., D., pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 51 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č.   k.   25   Sd/245/2008-20   z   27.   februára   2009   v   konaní   o začatie   dávkového   konania o predčasný starobný dôchodok.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:«(1) Nakoľko Sociálna poisťovňa – ústredie nekonala od 31. 12. 2007 v žiadosti sťažovateľa o vymeranie predčasného starobného dôchodku z dňa 24. 12. 2007 v zmysle zákona   č.   461/2003   Z.   z.   v   znení   k   31.   12.   2007   a   nezahájila   o   ňom   konanie,   podal sťažovateľ dňa 12. 08. 2008 Žalobu ku Krajskému súdu v Žiline „O zahájenie KONANIA o dôchodkovú dávku Š. K. Sociálnou poisťovňou ÚSTREDIE k dátumu 31. 12. 2007 podľa § 67 ods.   1 a ods.   3 Zákona č.   461/2003 Z.   z. v znení k 31.   12.   2007,   kedy Sociálna poisťovňa   prevzala   moju   Žiadosť   o   predčasný   starobný   dôchodok   z   dňa   24.   12.   2007 (Listinný dôkaz č. 2).

(2) Pretože,   Krajský   súd   v   Žiline   vo   veci   nekonal   od   dňa   12.   08.   2008,   podal sťažovateľ k rukám predsedu Krajského súdu Žilina sťažnosť na prieťahy z dňa 13. 02. 2009 (Listinný dôkaz č. 3).

(3) Predseda   Krajského   súdu   Žilina   vo   svojej   odpovedi   z   dňa   10.   03.   2009, Spr. 11001/09   priznal   čiastočné   prieťahy   vo   veci,   pričom   však   neodpovedal   na   otázku sťažovateľa, prečo Krajský súd Žilina za dobu od 12. 08. 2009 do 13. 03. 2009 to je po dobu cca 7 mesiacov neoznámil sťažovateľovi pridelenú spisovú značku súdu a meno zákonného sudcu rozhodujúceho vo veci.

Dňa 13. 03. 2009 prevzal sťažovateľ uznesenie Krajského súdu Žilina o zamietnutí jeho žaloby sp. zn. 25 Sd/245/2008-20 (5008200735) – z dňa 27. 02. 2009 (Listinný dôkaz č. 1).   V   tomto   uznesení   samosudkyňa   Mgr.   N.   T.   opiera   svoje   rozhodnutie   o tvrdenia Sociálnej poisťovne – ústredie o konaní v inom súdnom spore, pričom z uznesenia sp. zn. 25 Sd/245/2008-20   jasne   vyplýva,   že   sociálna   poisťovňa   vo   svojom   vyjadrení   k   žalobe sťažovateľa Krajskému súdu Žilina klamala. Klamanie sociálnej poisťovne Krajskému súdu v Žiline v konaní sp. zn. 25 Sd/245/2008 jasne dokazuje Odvolanie sťažovateľa z dňa 13. 03. 2009 sp. zn. 540 228 2930 (Listinný dôkaz č. 5) a ako jeho neoddeliteľná súčasť podaná Žiadosť   sťažovateľa   z   dňa   13.   03.   2009   o   ochranu   ľudských   práv   sťažovateľa   sp.   zn. 540 228 2930 pred konaním Sociálnej poisťovne – ústredie (Listinný dôkaz č. 6).

(4) Krajský súd Žilina neoznámil spisovú značku prijatej Žaloby Š. K. – sťažovateľa z dňa 12. 08. 2008 a tým zabránil:

a) Aby sa sťažovateľ, Š. K., dozvedel meno rozhodujúceho, zákonného sudcu.

b) Aby bolo sťažovateľovi, Š. K., umožnené v zmysle práva zaručeného čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nahliadať do spisu sp. zn. 25 Sd/245/2008 v priebehu prípravného konania.

Rozhodujúca   sudkyňa   Krajského   súdu   v   Žiline,   Mgr.   N.   T.,   zaslala   žalovanej, Sociálnej poisťovni – ústredie, Žalobu Š. K. s číslom konania a dala žalovanej možnosť sa k žalobe vyjadriť.

Sťažovateľovi   však   vyjadrenie   Sociálnej   poisťovne   –   ústredie   k   jeho   žalobe zo dňa 12. 08.   2008   sudkyňa   Krajského   súdu   v   Žiline,   Mgr.   N.   T.   dodnes   nedala k vyjadreniu   a   ku   dňu   spísania   tejto   sťažnosti   mu   nie   je   obsah   vyjadrenia   Sociálnej poisťovne – ústredie k jeho žalobe známy.

Sociálna   poisťovňa   –   ústredie   ako   strana   žalovaná   bola   teda   rozhodujúcou sudkyňou,   Mgr.   N.   T.   v   konaní   sp.   zn.   25   Sd/245/2008   jednoznačne,   jednostranne zvýhodnená pred sťažovateľom...

Z Uznesenia sudkyne Mgr. N. T. sp. zn. 25 Sd/245/2008-20 (5008200735) – z dňa 27. 02.   2009   vyplýva,   že   neskúmala   ako   faktickú,   tak   objektívnu   pravdu,   či   tvrdenie Sociálnej poisťovne – ústredie je pravdivé a zákonné, ale prijala toto ako absolútnu pravdu, jednoznačný fakt. Takéto konanie sudkyne je možné prirovnať k stredovekému právu, kedy sudca nebol oprávnený skúmať dôkazy   predkladané   Inkvizítorom,   ale tieto   bol povinný prijať ako jedinú pravdu! Pritom Sociálna poisťovňa – ústredie vo svojom „takzvanom právoplatnom“ Rozhodnutí k inému správnemu konaniu začatému dňa 12. 05. 2004 sp. zn. 540 228 2930 a ku konaniu vedenému pred Krajským súdom Žilina sp. zn. 12 Sd/102/2005, vedome porušuje zákony SR, klame Súdy SR o jeho právoplatnosti a úmyselne neberie na vedomie   právoplatný   Rozsudok   Krajského   súdu   v Žiline   z   dňa   26.   03.   2008   sp.   zn. 12 Sd/102/2005-154 tak, ako to dokazuje Odvolanie sťažovateľa z dňa 13. 03. 2009 proti Rozhodnutiu   Sociálnej   poisťovne   –   ústredie   z   dňa   23.   10.   2008   sp.   zn.   540   228   2930 a Žiadosť o ochranu ľudských práv ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Odvolania (Listinný dôkaz č. 5 a č. 6)...»

Sťažovateľ je toho názoru, že namietané uznesenie krajského súdu porušuje jeho základné práva podľa čl. 39 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 51 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru. Porušenie označených práv   vidí   v   tom,   že   jeho   návrhu   na   začatie   dávkového   konania   o   predčasný   starobný dôchodok   nebolo   vyhovené.   Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prístup do spisu, práva na rovnosť zbraní, práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, práva na spravodlivý súdny proces, práva na účinný opravný prostriedok, práva na riadne a dostatočné odôvodnenie rozsudku, práva na právne a fakticky logické odôvodnenie rozsudku.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné   ústavné   právo   Š.   K.   na   prístup   do   spisu   a   tým   jeho   právo na spravodlivý súdny proces chránené čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako   aj   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   konaním Krajského súdu Žilina v konaní sp. zn. 25 Sd/245/2008 porušené bolo.

2. Základné ústavné právo Š. K. na rovnosť zbraní v procese a tým jeho ústavné právo na spravodlivý súdny proces, chránené čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Krajského súdu Žilina v konaní sp. zn. 25 Sd/245/2008 porušené bolo.

3. Základné ústavné právo Š. K. vyjadriť sa ku všetkým predloženým dôkazom a tým jeho právo na spravodlivý súdny proces, chráneným v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv konaním Krajského súdu Žilina v konaní sp. zn. 25 Sd/245/2008 porušené bolo.

4. Základné   ústavné   právo   Š.   K.   na   primerané   hmotné   zabezpečenie   v starobe chránené čl. 39 ods. 1 a ods. 3 Ústavy SR konaním Krajského súdu Žilina v konaní sp. zn. 25 Sd/245/2008 porušené bolo.

5. Základné ústavné právo Š. K. na spravodlivosť a tým jeho právo na spravodlivý súdny proces chránený čl. 46 ods. 1 a čl. 51 ods. 1 a 2 Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Krajského súdu Žilina v konaní sp. zn. 25 Sd/245/2008 porušené bolo.

6. Základné ústavné   právo Š.   K.   na   účinný opravný   prostriedok   chránený   čl.   46 ods. 1 a ods.   2 Ústavy SR   ako aj čl.   13   a   čl.   17   Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   konaním   Krajského   súdu   Žilina   v   konaní   sp.   zn.   25   Sd/245/2008 porušené bolo.

7. Základné ústavné právo Š. K. na riadne a dostatočné odôvodnenie rozsudku a tým právo na spravodlivý súdny proces, chránené v čl. 46 ods. 1 ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Krajského súdu Žilina v konaní sp. zn. 25 Sd/245/2008 porušené bolo.

8. Základné ústavné právo Š. K. na právne a fakticky logické odôvodnenie rozsudku a tým právo na spravodlivý súdny proces chránený čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Krajského súdu Žilina v konaní sp. zn. 25 Sd/245/2008 porušené bolo.

9. Ústavný súd SR ruší uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 25 Sd/245/2008-20 z dňa 27. 02. 2009 a vracia vec Krajskému súdu Žilina súdu na ďalšie konanie.

10. Sťažovateľovi K. Š. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- € (slovom dvadsaťtisíc Eur) a prikazuje ich Krajskému súdu Žilina uhradiť sťažovateľovi do 15 dní od právoplatnosti tohto Ústavného nálezu...

11. Krajský   súdu   Žilina   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   K.   Š.   trovy   právneho zastupovania   a   náklady   spojené   s   konaním   pred   Ústavným   súdom   SR   a to do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného nálezu.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 564/2009 zo 6. októbra 2009   k   sťažnosti   sťažovateľa   vyjadril   predseda   krajského   súdu,   vo   vyjadrení   ktorého je obsiahnuté vyjadrenie zákonnej sudkyne, v ktorom sa uvádza:

„1. Nakoľko odporkyňa (Sociálna poisťovňa) nekonala od 31. 12. 2007 o Žiadosti sťažovateľa o vymeranie predčasného starobného dôchodku z 24. 12. 2007 a nezahájila o nej konanie, podal dňa 12. 8. 2008 žalobu ku Krajskému súdu v Žiline – o zahájenie konania o dôchodkovú dávku sťažovateľa...

Žaloba bola súdu doručená poštou dňa 12. 8. 2008. Podotýkam, že na výkon funkcie sudkyne   do   obchodno-správneho   kolégia   na   Krajský   súd   v   Žiline   som   bola   pridelená od 1. 10. 2008. V tento deň som prebrala 213 vecí, z toho 171 nerozhodnutých. Pridelené veci som začala vybavovať chronologicky od najstaršej. Vo veci sťažovateľa som rozhodla – uznesením   č.   k.   25   Sd/245/2008-20   dňa   27.   2.   2009.   Sťažovateľ   súdu   vytýka   prieťahy v konaní. V predmetnej veci sťažovateľa som rozhodla do piatich mesiacov od pridelenia veci.

2. Sťažovateľ   Krajskému   súdu   v   Žiline   vytýka,   že   mu   neoznámil   spisová   značku prijatej   žaloby.   V   tejto   súvislosti   poukazujem   na   znenie   ust.   §   139   ods.   1   vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, podľa ktorého, podávateľovi žaloby alebo návrhu na začatie konania zamestnanec podateľne vydá potvrdenie o prijatí podania, ktoré obsahuje... Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak bolo súdu doručené podanie podľa ods. 1 poštou, potvrdenie o prijatí podania sa podávateľovi odovzdá pri prvom úkone súdu voči nemu. Žaloba sťažovateľa bola súdu doručená dňa 12. 8. 2008. Prvým úkonom súdu voči sťažovateľovi bolo doručenie rozhodnutia vo veci zo dňa 27. 2. 2009, nakoľko v prípade žaloby sťažovateľa ide o prípad podľa § 250t ods. 4 O. s. p.,   v ktorom súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.

3. Sťažovateľ súdu ďalej vytýka, že som dala odporkyni možnosť sa k žalobe vyjadriť, ale jemu som vyjadrenie odporkyne nedala k vyjadreniu. V tomto prípade som postupovala v súlade s ust. § 250t ods. 3 O. s. p., resp. podľa ust. § 250e O. s. p., teda vyzvala som odporkyňu, aby sa k žalobe zo dňa 12. 8. 2008 písomne vyjadrila v lehote 10 dní. Pretože vo veci sťažovateľa rozhoduje súd bez pojednávania – nepostupovala som podľa ust. § 114 ods. 2 vety druhej O. s. p.

4. Sťažovateľ   súdu   ďalej   vytýka,   že   porušil   základné   ústavné   právo   sťažovateľa na účinný opravný prostriedok. Poukazujem na znenie § 250t ods. 7 O. s. p., podľa ktorého, proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

5. Sťažovateľ nakoniec súdu vytýka, že porušil uznesením z 27. 2. 2009 jeho základné ústavné právo – na právne a fakticky logické, riadne a dostatočné odôvodnenie rozsudku (pravdepodobne má na mysli uznesenie zo dňa 27. 2. 2009). Svoje rozhodnutie – uznesenie zo dňa 27. 2. 2009 som odôvodnila v súlade s ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   ústavný súd návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu   (sťažnosti)   podľa   ustanovenia   §   49   až   §   56   zákona   o   ústavnom   súde   vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 ústavy občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa... Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

Podľa   čl.   46   ods.   1   a 2   ústavy   každý   sa   môže   domáhať zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Kto tvrdí, že bol na svojich právach   ukrátený   rozhodnutím   orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu   však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich   sa   základných práv a slobôd.

Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 51 ods. 1 a 2 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, čl. 36, čl. 37 ods. 4, čl. 38 až čl. 42 a čl. 44 až čl. 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd... ustanoví ústavný zákon.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa   čl.   13 dohovoru   každý,   koho práva a slobody   priznané týmto   dohovorom boli porušené,   musí   mať   účinné   právne   prostriedky   nápravy   pred   národným   orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 17 dohovoru nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať tak, akoby dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných   na   zničenie   ktoréhokoľvek   z   tu   priznaných   práv   a   slobôd   alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to dohovor ustanovuje.

Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom   ustanoveným   príslušným   právnym   predpisom   tým,   že   je   v   konaní   nečinný, môže sa   domáhať,   aby   súd   vyslovil   povinnosť   orgánu   verejnej   správy   vo   veci   konať a rozhodnúť.   Návrh   nie   je   prípustný,   ak   navrhovateľ   nevyčerpal   prostriedky,   ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa   §   250t   ods.   4   OSP   súd   o   návrhu   rozhodne   bez   pojednávania   uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa § 250t ods. 7 OSP proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

O   zjavnej neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr. IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 74/07).

Ústavný   súd   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   nie   je   oprávnený   preskúmavať a posudzovať   právne   názory   všeobecného   súdu   ani   jeho   posúdenie   skutkovej   otázky (I. ÚS 44/03).

Ústavný   súd   nemôže   prikazovať   všeobecnému   súdu   ako   odvolaciemu   súdu, ktoré skutkové   okolnosti   má   pri   rozhodovaní   zohľadňovať;   jeho   poslaním nie je nahradzovanie   všeobecných   súdov,   ktorým   predovšetkým   prislúcha   interpretácia a aplikácia zákonov v zmysle čl. 142 ods. 1 ústavy.

Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   poskytovanie   ochrany   len   vtedy, ak porušenie procesných práv účastníkov konania chránených zákonmi (napr. Občiansky súdny   poriadok)   je   súčasne   aj   porušením   základného   práva   alebo   slobody   upravených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ústavy (I. ÚS 24/00), ako aj kontrolu zlučiteľnosti   účinkov   interpretácie   a   aplikácie   všeobecnými   súdmi   s   ústavou   alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.

Preto len tá skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje s právnymi názormi krajského súdu, resp. že výsledok konania nie je taký, aký si sťažovateľ želal, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia krajského súdu a nezakladá ani právomoc ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným alebo názorom preferujúcim prianie sťažovateľa.

Predmetom konania na krajskom súde bola žaloba sťažovateľa o predčasný starobný dôchodok proti Sociálnej poisťovni, ústrediu.

Krajský súd uznesením č. k. 25 Sd/245/2008-20 z 27. februára 2009 žalobu o začatie konania o dôchodkovú dávku žalobcu o predčasný starobný dôchodok zamietol a žalobcovi (sťažovateľovi) nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza:„Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 12. mája 2004 požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku ku dňu 12. mája 2004. Rozhodnutím žalovanej č. 540 228 2930 zo dňa 16. septembra 2004 bola žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok zamietnutá podľa § 67 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku nie je vyššia ako 1,2 - násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok podľa § 219 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý žalovaná dňa 4. februára 2005   predložila   krajskému   súdu   spolu   so   svojím   písomným   vyjadrením.   V   priebehu preskúmavacieho konania žalovaná dňa 11. novembra 2005 vydala zmenové rozhodnutie č. 540 228 2930 po doplnení osobného vymeriavacieho základu za roky 1996, 2001, 2002 a 2003.   Žalobca   ani   po   doplnení   vymeriavacích   základov   za   uvedené   obdobia nesplnil podmienku   nároku   na   predčasný   starobný   dôchodok.   Krajský   súd   v   Žiline rozsudkom č. k. 12 Sd/102/2005-154 zo dňa 26. marca 2008 zrušil rozhodnutia žalovanej č. 540 228 2930 zo dňa 16. septembra 2004 a zo dňa 11. novembra 2005 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, nie sú v nich uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci. Krajský súd v rozsudku zaviazal žalovanú v ďalšom konaní odstrániť rozpory vo výpočte predčasného starobného dôchodku, ustáliť   výšku   vymeriavacích   osobných   základov   za   roky   1994   až   1996,   kedy   žalobca vykonával samostatnú zárobkovú činnosť. Rozsudok krajského súdu bol žalovanej doručený dňa 28. apríla 2008. Vzhľadom na vyslovený právny názor krajského súdu bolo vykonané ďalšie   zisťovanie   prostredníctvom   pobočky   žalovanej   v D.   za   účelom   zistenia   úplného skutkového stavu vecí listom zo dňa 2.   júna 2008.   O vykonanom zisťovaní   bol žalobca informovaný,   následne   bol   predvolaný   pobočkou   žalovanej   v D.   na ústne   pojednávanie určené na deň 4. septembra 2008, ktorého sa osobne zúčastnil. Na základe doručeného zápisu z ústneho pojednávania, ktoré vykonala pobočka žalovanej v D. v súlade s ust. § 188 zákona   č.   461/2003   Z.   z.   o   sociálnom   poistení   v znení neskorších   predpisov,   žalovaná rozhodnutím   č.   540   228   2930   zo   dňa   23.   októbra   2008   zamietla   žiadosť   žalobcu   o predčasný starobný dôchodok podľa § 67 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku nie je vyššia ako 1,2 - násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca doteraz nepodal opravný prostriedok.

Na základe zisteného skutkového a právneho stavu veci súd zistil, že dávkové konanie žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku začalo 12. mája 2004. Žalovaná v tomto konaní riadne konala a pokračovala, toto konanie bolo prerušené len z dôvodu rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 12 Sd/102/2005-154 zo dňa 26. marca 2008, kedy krajský súd zrušil rozhodnutia č. 540 228 2930 zo dňa 16. 9. 2004 a zo dňa 11. 11. 2005   a   vec   vrátil   žalovanej   na   ďalšie   konanie   a   rozhodnutie.   Vzhľadom   na   vyslovený právny názor krajského súdu žalovaná vykonala ďalšie zisťovanie prostredníctvom svojej pobočky D. a následne vo veci rozhodla rozhodnutím č. 540 228 2930 zo dňa 23. októbra 2008, proti ktorému žalobca doteraz opravný prostriedok nepodal.

Z   uvedených   dôvodov   súd   žalobu   žalobcu   ako   nedôvodnú   zamietol   v   súlade s ust. § 250t ods. 4 vety tretej O. s. p.“

Sťažovateľ namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k veci a nepoznal ani vyjadrenie protistrany   vo   veci.   Ďalej   sťažovateľ   namieta   aj   nedostatočné   odôvodnenie   uznesenia krajského súdu. Najmä s týmito skutočnosťami spája porušenie svojich základných práv a slobôd.

Ústavný súd preskúmal napadnuté konanie najmä z hľadiska tejto námietky, ktorá smeruje k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.

Z   predložených   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   žiadosti   o   vymeranie predčasného starobného dôchodku 12. mája 2004 a opätovne 24. decembra 2007.

O oboch žiadostiach sťažovateľa bolo rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 540 228 2930 z 23. októbra 2008.

Tieto skutočnosti krajský súd vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil, čo vyplýva aj z už uvedenej citácie uznesenia, ako aj z vyjadrenia zákonnej sudkyne.

Krajský   súd   v   súlade   s   platnou   a   účinnou   právnou   úpravou   vyhodnotil   konanie správneho orgánu ako konanie o priznaní predčasného starobného dôchodku, ktoré začalo

12. mája 2004 a skončilo rozhodnutím 23. októbra 2008, proti ktorému sťažovateľ nepodal opravný prostriedok.

Postup krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 25 Sd/245/2008 a jeho uznesenie z 27. februára 2009 nie sú arbitrárne ani zjavne neodôvodnené a jeho postup a rozhodnutie v konečnom dôsledku nemôžu viesť k porušeniu sťažovateľom označených základných práv a slobôd. Podľa názoru ústavného súdu sa krajský súd v odôvodnení predmetného uznesenia riadne a ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými otázkami, ktoré pre jeho rozhodnutie boli z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné.

a) Pokiaľ sťažovateľ namietal, že mu nebol umožnený prístup k spisu ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu tým, že mu správny orgán neoznámil číslo konania,   odpoveď   vyplýva   z   rozhodnutia   krajského   súdu   (a   z   právnej   úpravy),   podľa ktorého   sa   viedlo   len   jedno   konanie   o   predčasný   starobný   dôchodok   začaté   na   návrh 12. mája 2004, o ktorom správny orgán rozhodol 23. októbra 2008.

Z   uvedeného   dôvodu   nebolo   možné,   keďže   iné   konanie   sa   neviedlo,   oznámiť ani spisovú značku takéhoto konania a meno konajúceho zástupcu orgánu verejnej moci, to znamená, že nedošlo k zmareniu prístupu sťažovateľa k spisu.

b) Sťažovateľ namietal „rovnosť zbraní“ s tým, že krajský súd doručil jeho návrh Sociálnej poisťovni – ústrediu, a k odpovedi nemal možnosť sa vyjadriť.

V tejto časti námietky porušenia základných práv a slobôd postupoval krajský súd podľa ustanovenia § 250t ods. 3 OSP, podľa ktorého orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrh predložiť súdu na vyjadrenie k návrhu a príslušný spis, a tiež podľa ustanovenia § 250e OSP, keďže ide o rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa ustanovenia § 247 a nasl. OSP a nepostupoval podľa ustanovenia § 114 OSP.

Postup   krajského   súdu   v   procese,   pri   ktorom   postupoval   podľa   právnej   úpravy lex specialis upravujúcej tento postup, a nie podľa všeobecnej právnej úpravy § 114 OSP, nemožno podľa   názoru   ústavného súdu   spájať s porušením základného práva na súdnu a inú právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru a tiež ani základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy.

c) K námietke možnosti vyjadriť sa, resp. nevyjadriť sa ku všetkým dôkazom ústavný súd   nezistil   porušenie   procesných   ustanovení   §   250t   ods.   3   OSP   a   §   250e   OSP,   ktoré by malo   za   následok   aj   namietané   porušenie   základných   práv   a   slobôd   sťažovateľom, a to opäť v použití osobitnej právnej úpravy správneho konania na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy, s čím sťažovateľ takéto porušenie spája.

d) Sťažovateľ namieta, že krajský súd porušil aj jeho základné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 a 3 ústavy.

V tejto časti ústavný súd nie je príslušný konať.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávynch a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti   podľa   čl.   124 ústavy,   ktorému   neprináleží   právomoc   všeobecných   súdov   preskúmavať   rozhodnutia orgánov verejnej moci, ktorými boli určené dôchodkové dávky, pokiaľ by nezistil porušenie základných práv a slobôd v procese rozhodovania, ktoré by mali za následok arbitrárnosť alebo zjavnú neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov.

e) Sťažovateľ namieta porušenie „práva na spravodlivosť“, a tým jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1, čl. 51 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z   čl.   51   ods.   1   a   2   ústavy   vyplýva,   že   niektorých   základných   práv   sa   možno dovolávať len v medziach zákona, a tiež určuje medze obmedzení základných práv a slobôd.

Pokiaľ ide o túto námietku, sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená z dôvodu, že nepreukázal porušenie procesných právnych predpisov, ktorými mali byť porušené jeho práva vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

f) Sťažovateľ   namieta   aj   riadne   a   dostatočné   odôvodnenie   rozsudku,   s   čím   spája porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd preskúmal spisový materiál, ako aj rozhodnutie krajského súdu, pričom zistil,   že   výrok   rozhodnutia   je zdôvodnený   logicky   a tieto   zhodnotenia   majú   vyústenie v predložených právnych záveroch, ktoré nie sú arbitrárne ani zjavne neodôvodnené. V tejto časti sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

g) Ďalšie   návrhy   sťažovateľa   smerujú   k   zrušeniu   rozhodnutia   krajského   súdu, k uloženiu primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj k úhrade trov konania.

V tejto časti ústavný súd uvádza, že tieto návrhy sťažovateľa sa viažu na jeho úspech v konaní.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   zjavne   neopodstatnená   a   sťažovateľ   nebol vo veci úspešný, bolo bez ďalšieho právneho významu zaoberať sa týmito nárokmi.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie   v   súlade   s   právnym   názorom   účastníka   súdneho   konania,   resp.   právo na úspech   v   konaní   (II.   ÚS   218/02,   I.   ÚS   3/97),   sťažnosť   odmietol   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie ďalších základných práv a slobôd zaručených čl. 39 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 51 ods. 1 a 2 ústavy a práv zaručených čl. 13 a čl. 17 dohovoru, v tejto časti ústavný súd v súlade so svojou stabilnou judikatúrou opakovane vyslovil, že sťažovateľ namietal také porušenie základných práv a slobôd, ktoré podľa okolností prípadu nemohli nastať (II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03), preto aj v tejto časti sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Na   základe   uvedeného   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2009