znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 38/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednaniejeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v konaní   vedenompod sp. zn. 13 C 73/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2014doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušeniesvojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalejlen „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomOkresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenompod sp. zn. 13 C 73/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„... podal dňa 01. 08. 2012 návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 1800   Eur   s   prísl.,   pričom   tento   návrh   bol   doručený   Okresnému   súdu   Piešťany dňa 01. 08. 2012. Dňa 08. 01. 2013 bol doručený platobný rozkaz, voči ktorému podali odporcovia odpor. Na vyjadrenie bol odpor zaslaný mne ako sťažovateľovi dňa 7. 3. 2013, pričom sťažovateľ sa k nemu písomne vyjadril dňa 17. 03. 2013. Od tohto momentu napriek písomným   urgenciám   zo   dňa   27.   06.   2013,   ktorá   bola   doručená   súdu   28.   06.   2013 a písomná urgencia zo dňa 17. 07. 2013, ktorá bola doručená súdu 18. 07. 2013, zákonný sudca neurobil žiaden úkon a nevytýčil termín pojednávania. Na uvedené podania reagoval predseda Okresného súdu Piešťany písomne dňa 12. 08. 2013 č. k. Spr. 544/13, ktorý sa nevyjadril   k   dôvodnosti   sťažovateľovej   žiadosti   o   odstránenie   prieťahov   v   konaní,   ale prisľúbil dohliadnuť na vytýčenie termínu pojednávania. Do dnešného dňa nebolo vytýčený žiaden termín pojednávania, preto sťažovateľ opätovne podal sťažnosť na prieťahy konania dňa 27. 01. 2014, doručené súdu 29. 01. 2014, sťažnosť na prieťahy v konaní adresované predsedovi súdu dňa 12. 03. 2014, doručené súdu v rovnaký deň a nakoniec sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaný predsedovi súdu zo dňa 25. 04. 2014, doručené súdu v rovnaký deň, pričom predseda súdu už ani neodpovedal. Napriek uvedenej poslednej odpovedi   predsedu   Okresného   súdu   Piešťany   z   12.   08.   2013,   príslušný   súd   do   dňa vyhotovenia tejto sťažnosti nekoná. Nie je akceptovateľné, aby uvedenú právnu vec nebolo možné rozhodnúť po uplynutí 2 rokov, pričom ani skutkovo ani vecne nejde o právne zložitú vec. Opätovne uvádzam, že zo strany sťažovateľa neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by odôvodňovali vzniknuté prieťahy v predmetnom konaní a uvádzam, že zo strany sťažovateľa nedošlo   k   žiadnym   prieťahom,   nakoľko   bol   aktívny   a   svojimi   podaniami   sa   dožadoval rozhodnutia v uvedenej veci.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 73/2013 porušil právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 13 C 73/2013 konal bez zbytočných prieťahov.“

Ďalej   sťažovateľ   navrhuje,   aby   mu   ústavný   súd   priznal   finančné   zadosťučineniev sume 3 000 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonompredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupomvšeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,ktoré označil sťažovateľ, a to   buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých   namietal,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   pretomožno   považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistilžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť bymohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľasmerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočnéprieťahy,   čím   malo   dôjsť   aj   k   porušeniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie jeho záležitostiv primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v   konaní   vedenom   okresným   súdompod sp. zn. 13 C 73/2013.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   právana konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnejjudikatúry   ústavného   súdu   vyplývať   aj   z   toho,   že   porušenie   tohto   základného   právasa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahynetrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04,III. ÚS 59/05).

Z predloženej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že napadnuté konaniena okresnom súde prebieha od 1. augusta 2012, keď mu bol doručený návrh sťažovateľana vydanie platobného rozkazu. Následne okresný súd 7. augusta 2012 vyzval sťažovateľana zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol uhradený 13. septembra 2012. Proti platobnémurozkazu vydanému 20. novembra 2012 podal odporca 17. januára 2013 odpor, ku ktorémusťažovateľ zaujal stanovisko, ktoré bolo okresnému súdu doručené 17. marca 2013. Ústavnýsúd na okresnom súde zistil, že pojednávanie nariadené na 21. január 2015 bolo odročenéna neurčito.

Ústavný súd na základe uvedeného zastáva názor, že dĺžka predmetného konaniaaj napriek   nekonaniu   okresného   súdu   sama   osebe   nebola   takej   povahy,   aby   lenna jej základe bolo možné v okolnostiach danej veci vysloviť namietané porušenie právsťažovateľa, resp. že doba konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 13 C 73/2013zasiahla z dôvodov, za ktoré nesie zodpovednosť okresný súd, samotnú podstatu a účelzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovorutakým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie(m. m. II. ÚS 93/03).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,III. ÚS 59/05).

V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sanevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovaťako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základnéhopráva   zaručeného   týmto   článkom   ústavy   (napr.   II.   ÚS   57/01),   prípadne   návrhu   buďnevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený(napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto záveru dospel ústavný súdaj pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľana ochranu   ústavnosti   v   nej   uplatnenými   ani   posudzovaním   zákonom   predpísanýchnáležitostí samotnej sťažnosti nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že ak by nečinnosť krajského súdu v odvolacomkonaní   aj   naďalej   bez   ospravedlniteľného   dôvodu   trvala,   sťažovateľ   môže   predložiťústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2015