znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 38/2010-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2010 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Rudolfa   Tkáčika   a   Ľubomíra   Dobríka o prijatej sťažnosti M. C., D., zastúpenej advokátom JUDr. T. S., Advokátska kancelária, T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 328/2001 a postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom sp. zn. 5 C 155/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   M.   C.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní vedenom   pod sp. zn. 19   C   328/2001   a postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 155/2008 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Piešťany p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 5 C 155/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. C. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť   jej do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný   súd   Piešťany j e   p o v i n n ý   M.   C.   uhradiť   trovy   konania v sume 289,74   €   (slovom   dvestoosemdesiatdeväť   eur   a sedemdesiatštyri   centov)   na účet   jej právneho zástupcu, advokáta JUDr. T. S., Advokátska kancelária, T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 38/2010-18 z 26. januára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. C., D. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   19   C   328/2001   a postupom Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 C 155/2008.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka spolu so žalobcami v 1. a 2. rade podala na Okresnom súde Trnava 18. októbra 2001 žalobu o určenie vlastníckeho práva proti žalovaným v 1. až 3. rade.

Okresný súd Trnava uznesením č. k. 19 C 328/2001-16 z 19. decembra 2003 konanie o žalobe zastavil. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 9 Co 108/2004-32 z 31. mája 2004 prvostupňové rozhodnutie zrušil.Po vzniku okresného súdu bola vec sťažovateľky tomuto súdu postúpená a bola jej pridelená sp. zn. 5 C 155/2008.

Podľa   vyjadrenia   sťažovateľky   v „priebehu   dlhodobej   nečinnosti   súdov   došlo k skomplikovaniu konania“, pretože žalobcovia v 1. a 2. rade zomreli.

Okresný súd bol v predmetnom konaní nečinný a sťažovateľka ho prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala o konanie vo veci.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   v   závere   sťažnosti   navrhla,   aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1/ Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 118/98 a Okresný súd Piešťany v konaní sp. zn. 5C 155/2008 porušili základné právo M. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2/ Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 155/2008 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3/ M. C. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 EUR ktoré jej súd   Okresný   súd   Trnava   a   Okresný   súd   Piešťany   povinní   vyplatiť   do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Okresný súd Trnava a Okresný súd Piešťany sú povinný zaplatiť náhradu trov konania M. C. v sume 289,74 EUR na účet právneho zástupcu - advokáta JUDr. T. S. (115,90 + 22,02 - 19% DPH + 6,95 - režijný paušál x 2 ) za 2 úkony právnej pomoci.“

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadril   okresný   súd prostredníctvom svojej predsedníčky. V liste sp. zn. Spr 103/2010 doručenom ústavnému súdu 5. marca 2010 poukazujúc na podrobný chronologický prehľad procesných úkonov konania uviedla, že z hľadiska kritéria zložitosti považuje vec sťažovateľky týkajúcu sa určenia   vlastníckeho   práva   žalobcov   k nehnuteľnostiam   za   skutkovo   a   právne   zložitú „z dôvodu   potreby   preskúmania   nároku   žalobcov,   ktorý   odvodzujú   z   držby   odo   dňa 20.04.1948“.

V súvislosti   s prekážkou   vedeného   konania   uviedla,   že   v jeho   priebehu „navrhovateľka v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade zomreli, preto bolo potrebné, aby súd na základe dedičských konaní zistil, okruh dedičov po zosnulých navrhovateľoch v 1. a 2. rade, ako i po odporcovi v 3. rade.“

Poukázala aj na prieťahy, ktoré podľa jej názoru spôsobili žalobcovia, ktorí podali neperfektnú   žalobu,   a preto   bol   okresný   súd   nútený   vyzývať   žalobcov   na odstránenie nedostatkov žaloby niekoľkými uzneseniami.

Súčasťou vyjadrenia bolo aj stanovisko zákonnej sudkyne, z obsahu ktorého však zjavne vyplýva, že sa netýka namietaného konania.

V závere listu predsedníčka okresného súdu vyslovila súhlas s upustením od ústneho pojednávania.

V liste   sp.   zn.   1Spr   V/91/2010   doručenom   ústavnému   súdu   22.   februára   2010 vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania aj predseda Okresného súdu Trnava, možnosť vyjadrenia sa k sťažnosti však nevyužil.

Právny   zástupca   sťažovateľky   sa   vyjadril   k   stanovisku   okresného   súdu   v liste doručenom ústavnému súdu 22. marca 2010, v ktorom okrem iného uviedol:

«b/ Mám výhrady k časti vyjadrenia označeného ako - Prieťahy,   ktoré spôsobili sťažovatelia :

V   tejto   časti   vyjadrenia   sú   citované   uznesenia   Okresného   súdu   Trnava   vydané 21.07.2003, 08.08.2003, ale nie je tam uvedené Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.mája 2004 č.k.   9Co 108/2004 -   32,   v ktorom odvolací   súd vytýka Okresnému súdu v Trnave nesprávny postup, ako aj nesprávne hodnotenie návrhu s tým, že návrh je určitý a zrozumiteľný v dvoch častiach, pričom nezrozumiteľný by mal byť len v druhom bode, a to len v časti určenia spoluvlastníckych podielov.

Z uvedeného vyplýva, že sa jednalo o pochybenie zo strany prvostupňového súdu a o prieťahy,   ktoré   vznikli   ako   dôsledok   pochybenia   prvostupňového   súdu   z   hľadiska právneho hodnotenia návrhu a výzvy na odstránenie nedostatkov.

Dôkaz:   Uznesenie   Krajského   súdu   v   Trnave   zo   dňa   31  .mája   2004   č.   k.   9Co 108/2004-32

Všetky problémy ohľadne návrhu a petitu boli odstránené podaním navrhovateľov na Okresný súd Trnava zo dňa 19.07.2005, podaný na súd 25.07.2005.

c/ Ďalej mám výhrady voči časti vyjadrenia označenej ako „Vyjadrenie zákonnej sudkyne“, uvedené na str. 4 vyjadrenia Okresného súdu Piešťany.

Táto časť vyjadrenia je úplne od veci, pretože sa netýka predmetného konania a týka sa zrejme nejakého iného konania.»

Právny zástupca súčasne oznámil, že sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Pokiaľ   ide   o   priebeh   a   stav   napadnutého   konania   vedeného   na   Okresnom   súde Trnava   a na okresnom   súde,   ústavný   súd   z obsahu   predmetného   súdneho   spisu a z vyjadrenia účastníkov konania zistil tieto pre posúdenie veci relevantné okolnosti:Sťažovateľka podala spolu s ostatnými žalobcami Okresnému súdu Trnava žalobu 18. októbra 2001. Následne Okresný súd Trnava 21. júla 2003 vyzval žalobcov na opravu podania   podľa   §   43   ods.   1   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Žalobcovia reagovali na výzvu 7. augusta 2003. Okresný   súd   Trnava opätovne   vyzval   10. septembra   2003   žalobcov na opravu   podania, žalobcovia na túto výzvu reagovali 22. septembra 2003.

Okresný súd Trnava 15. januára 2004   predložil krajskému súdu spis s odvolaním podaným   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Trnava   z 19.   decembra   2003,   ktorý   mu   ho 8. marca 2004 vrátil z dôvodu nedoručenia podaného odvolania žalovaným. Okresný súd Trnava podané odvolanie so spisom opätovne predložil krajskému súdu 11. mája 2004.Krajský   súd   31.   mája   2004   o podanom   odvolaní   rozhodol   tak,   že   uznesenie z 19. decembra   2003   zrušil   a vrátil   vec   Okresnému   súdu   Trnava   na   ďalšie   konanie s odôvodnením,   že   okresný   súd „vychádzal   pri   svojom   rozhodovaní   z nesprávneho právneho   predpisu“, a preto   odvolací   súd   považoval   odôvodnenie   tohto   rozhodnutia za nesprávne, nedostatočné a spôsob rozhodnutia za rozporný s platným právom. Odvolací súd zároveň poukázal na to, že petit žaloby sa v časti vyznačuje „nejasnosťou, neurčitosťou, nezrozumiteľnosťou a nevykonateľnosťou“.

Okresný   súd   Trnava   31.   augusta   2004   vyzval   žalobcov   na opravu   podania. Žalobcovia reagovali na výzvu 21. septembra 2004.

Žalobcovia   ospravedlnili   svoju   neúčasť   na „informatívnom   výsluchu“ konanom 21. marca 2005. Ako dôvod uviedli potrebu zabezpečenie právneho zastúpenia v konaní.Žalobcovia 25. júla 2005 doplnili petit žaloby a Okresný súd Trnava na základe toho 25. augusta 2005 konanie v časti zastavil a zároveň pripustil zmenu návrhu.

Okresný súd Trnava 6. septembra 2005 vyzval žalobcov na predloženie súvisiacich podkladov.   Žalobcovia   reagovali   18.   novembra   2005,   a   to   až   po   opätovnej   výzve z 3. novembra 2005. Okresný súd Trnava následne 6. marca 2006 požiadal kompetentné subjekty o poskytnutie súčinnosti.

V rámci   prechodu   výkonu   súdnictva   vec   sťažovateľky   prevzal   k 1.   januáru   2008 okresný   súd   (spisový   materiál   mu   bol   doručený   18.   októbra   2007).   Okresný   súd 4. novembra 2008 požiadal kompetentný subjekt o poskytnutie súčinnosti.

Dňa 4. mája 2009 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že nehnuteľnosti, ktorých sa   žaloba týka,   neboli predmetom   súvisiaceho   dedičského   konania, a súčasne   požiadala o určenie termínu pojednávania.

Okresný súd 10. septembra 2009 predložil spisový materiál pre potreby súvisiaceho konania vedeného na okresnom súde a tento mu bol vrátený 1. decembra 2009.

Podľa zistenia ústavného súdu vec dosiaľ skončená nie je a nie je určený ani termín budúceho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vyplýva   z   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Samosudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom, a tým k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   v   súlade   so   svojou doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03,   IV.   ÚS   272/04)   ústavný   súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania, v ktorom sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy, je žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vec nemožno považovať za právne zložitú, pretože   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   prvostupňových   súdov. Je   nutné   však konštatovať náročnosť veci z hľadiska skutkovej stránky vzhľadom na to, že nadobúdacím titulom vlastníckeho práva má byť podľa žalobcov vydržanie.

Na skutkovú zložitosť veci poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Ústavný súd akceptuje toto stanovisko, avšak táto okolnosť nie je rozhodujúcou príčinou doterajšej dĺžky konania.

2. V správaní sťažovateľky boli zistené momenty pripísateľné na vrub sťažovateľke, ktoré mali v určitej miere negatívny dopad na rýchlosť a plynulosť posudzovaného konania.Predovšetkým ide o skutočnosť, že podaná žaloba žalobcov nebola perfektná v celom rozsahu, pretože tak, ako to potvrdil aj krajský súd vo svojom uznesení z 31. máj 2004, petit žaloby   sa   v časti   vyznačoval   nezrozumiteľnosťou,   v dôsledku   čoho   boli   žalobcovia niekoľkokrát vyzývaní na opravu podania.

Pasivitu sťažovateľky zistil ústavný súd v prípade jej neúčasti na „informatívnom výsluchu“,   ktorý   bol   určený   na 21.   marec   2005.   Aj   keď   neúčasť   bola   sťažovateľkou ospravedlnená, jej dôvody neboli objektívneho charakteru.  

Sťažovateľka   zostala   pasívna   aj   v prípade   výzvy   Okresného   súdu   Trnava zo 6. septembra 2005, na ktorú reagovala až po opätovnej výzve z 3. novembra 2005, a to 18. novembra 2005.

Na tieto okolnosti prihliadol ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky,   bol   postup   Okresného   súdu   Trnava   a tiež postup okresného súdu.

Ústavný súd pri preskúmaní postupu konajúcich súdov v posudzovanom konaní zistil obdobia nečinnosti, keď súdy nekonali bez toho, aby im v tom bránila zákonná prekážka, ktoré sa premietli do zbytočných prieťahov v konaní v celkovom trvaní 3 roky a 1 mesiac.

Ide o obdobie od 18. októbra 2001, keď bola Okresnému súdu Trnava doručená žaloba, do   21. júla 2003, keď Okresný súd Trnava vyzval žalobcov na opravu podania (nečinnosť v trvaní 20 mesiacov).

Krátkodobejším obdobím nečinnosti v rozsahu 3 mesiace je úsek od 18. novembra 2005,   keď   boli   Okresnému   súdu   Trnava   žalobcami   predložené   požadované   podklady, do 6. marca 2006, keď Okresný súd Trnava vyzval kompetentné subjekty na poskytnutie súčinnosti.

Obdobím nečinnosti v rozsahu 10 mesiacov je konanie poznačené od 1. januára 2008, keď   v   rámci   vykonanej   reorganizácie   výkon   právomoci   vo   veci   sťažovateľky   prešiel na okresný   súd,   do   4.   novembra   2008,   keď   okresný   súd   požiadal   kompetentný   subjekt o poskytnutie súčinnosti.

Napokon   krátkodobejším   obdobím   nečinnosti   predstavujúcim   4   mesiace   je   časť konania   počnúc   4.   májom   2009,   keď   sťažovateľka   oznámila   okresnému   súdu, že nehnuteľnosti,   ktorých   sa   žaloba   týka,   neboli   predmetom   súvisiaceho   dedičského konania, do 10. septembra 2009, keď bol spis predložený na nahliadnutie pre účely iného súdneho konania.

Ústavný   súd   pripomína,   že   nielen   nečinnosť,   ale   aj   nesústredená   a   neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ   obrátil na štátny   orgán,   aby   o   jeho   veci   rozhodol   (napr.   I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).

Podľa   zistenia ústavného súdu   bolo predmetné   konanie poznačené nesústredenou a neefektívnou činnosťou Okresného súdu Trnava.

Ako nesústredenú činnosť hodnotí ústavný súd situáciu spôsobenú Okresným súdom Trnava,   keď   bol   nadriadený   súd   8.   marca   2004   nútený   vrátiť   Okresnému   súdu   Trnava predložený spisový materiál s podaným odvolaním (proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 19.   decembra   2003 )   z dôvodu   zistených   nedostatkov   a Okresný   súd   Trnava   mu po odstránení nedostatkov opätovne predložil podaný opravný prostriedok spolu so spisom 11. mája 2004. Takouto nesústredenou činnosťou Okresný súd Trnava zbytočne predĺžil súdne konanie.

Neefektívnu činnosť Okresného súdu Trnava potvrdzuje uznesenie krajského súdu z 31. mája 2004, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Trnava z 19. decembra 2003 s odôvodnením, že Okresný súd Trnava použil pri svojom rozhodovaní nesprávnu právnu úpravu.

Postup Okresného súdu Trnava a okresného súdu vzhľadom na uvedené obdobia nečinnosti, s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania (viac ako 8 rokov) a na neefektívnu a nesústredenú   činnosť   Okresného   súdu   Trnava   nemožno   považovať   za   ústavne akceptovateľný vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo porušené.

Ústavný   súd   na   záver   dodáva,   že   pri   posudzovaní   postupu   konajúcich   súdov vychádzal z toho, že k 1. januáru 2008 prešiel na základe zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za   výpis   z registra   trestov   v   znení   neskorších   predpisov,   výkon   súdnictva   vo   veci sťažovateľky z Okresného súdu Trnava na okresný súd. Z uvedeného dôvodu   v zmysle ustanovení § 18a ods. 1 v spojení s § 18b ods. 1   zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nesie okresný súd zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľky aj za obdobie, v ktorom vo veci konal Okresný súd Trnava.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a konanie pred okresným súdom v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti skončené nebolo, prikázal okresnému súdu, aby konal vo   veci   bez zbytočných   prieťahov a odstránil   tak stav   právnej   neistoty,   v   ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume   20   000   €   z dôvodu „dlhodobej   nečinnosti   súdov“,   ktorá   na   sťažovateľku „nepriaznivo dolieha“ a spôsobuje jej právnu neistotu.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu 1 500 €. Táto suma zohľadňuje doterajšiu dĺžku posudzovaného konania s prihliadnutím na predmet   konania,   dĺžku   zbytočných   prieťahov   v   konaní   a   s   tým   spojenú   ujmu sťažovateľky, ako aj správanie sťažovateľky ako účastníčky posudzovaného konania.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať aj náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorých výšku špecifikovala sumou 289,74 €.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   trovách   konania   vychádzal   z   výšky   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) patrí odmena v sume 2 x 115,90 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 6,95 € (režijný paušál) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a tiež 46,68 € (19% DPH), teda spolu 292,38 €. Keďže   sťažovateľkou   vyčíslená   náhrada   trov   konania   (289,74   €)   uvedenú   sumu nepresahuje, ústavný súd jej priznal úhradu trov konania v ňou požadovanej sume 289,74 €.Vzhľadom   na   už   spomínaný   prechod   zodpovednosti   za   prieťahy   spôsobené v predchádzajúcej etape konania (pred Okresným súdom Trnava) na okresný súd zaviazal ústavný súd   povinnosťou   zaplatenia priznaného finančného zadosťučinenia   a priznanej náhrady trov právneho zastúpenia len okresný súd.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2010