znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 38/06-36

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti Ing. Š. C., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. I. H., B., v ktorej namieta porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 193/01, na neverejnom zasadnutí 10. mája 2006 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Galanta   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8 C 193/01 p o r u š i l základné právo Ing. Š. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ing.   Š.   C. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   25 000 Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Galanta p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Galanta j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania Ing. Š. C. v sume   5 302 Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na účet   jeho   právneho zástupcu advokáta JUDr. I. H., B., (...), do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti Ing. Š. C. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 38/06-9 z 10. februára 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na konanie sťažnosť   Ing.   Š. C.,   bytom   B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. I. H., B., v ktorej namieta porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 193/01.

Zo   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   25. septembra 2000 Okresnému súdu Dunajská Streda návrh na zaplatenie 120 000 Sk s príslušenstvom proti žalovanému - súdnemu   exekútorovi   JUDr.   Z. S.,   Exekútorský   úrad,   D.   (ďalej   len „žalovaný“), ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 5 C 126/00.

Sťažovateľ na pojednávaní konanom 18. mája 2001 vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Dunajská Streda, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 10 Nc 25/01 z 31. júla 2001 tak, že predmetnú vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu. Na okresnom súde bola predmetnej veci pridelená spisová značka 8 C 193/01.

Okresný súd pojednávanie konané 14. januára 2002 po vypočutí účastníkov konania uznesením odročil na neurčito s tým, že im prikázal založiť v lehote 10 dní do spisu listinné dôkazy. Žalovaný si túto povinnosť uloženú mu súdom dosiaľ nesplnil. Toto pojednávanie bolo podľa sťažovateľa dosiaľ jediným úkonom týkajúcim sa predmetu tohto konania.

Právny zástupca sťažovateľa 7. októbra 2002, teda po uplynutí 9 mesiacov, písomne urgoval   a žiadal   o nariadenie   nového   pojednávania   v   tejto   veci.   Keďže   okresný   súd na spomínanú žiadosť nereagoval, sťažovateľ 3. februára 2003 opätovne požiadal okresný súd „o súčinnosť“. Okresný súd mu vo svojej písomnej odpovedi na túto žiadosť oznámil, že spisový materiál v predmetnej veci bol 3. apríla 2003 zaslaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) bez udania dôvodu. Právny zástupca sťažovateľa následne osobne 13. januára 2004 urgoval ministerstvo spravodlivosti ohľadne zaslania spisu, ktorý bol následne okresnému súdu vrátený.

Okresný súd po vrátení spisu nariadil na 17. máj 2004 pojednávanie v uvedenej veci. Právny zástupca žalovaného svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil a zároveň požiadal o nariadenie nového pojednávania. Na ďalšom pojednávaní konanom 7. júla 2004 sa   zúčastnil   iba   právny   zástupca   sťažovateľa,   ktorý   v jeho   priebehu   vzniesol   námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi JUDr. M. K., pretože sťažovateľ proti tomuto sudcovi podal žalobu na Okresnom súde Poprad, ktorá je vedená pod sp. zn. 13 C 175/04. Krajský súd uznesením sp. zn. 23 NcC 27/04 z 13. septembra 2004 rozhodol, že sudca JUDr. M. K. je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 193/01.

Spisový materiál v uvedenej veci bol okresnému súdu doručený 27. septembra 2004. Podaním   z   12. januára 2005   sťažovateľ   opätovne   okresný   súd   požiadal   o   nariadenie pojednávania v tejto veci a zároveň navrhol, aby okresný súd prostredníctvom policajných orgánov preveril, resp. potvrdil skutočnosť, že na žalovaného bolo 5. júna 2004 vyhlásené celoštátne pátranie z dôvodu nezvestnosti.

Pojednávania konaného 24. februára 2005 sa opätovne zúčastnil iba právny zástupca sťažovateľa, ktorý navrhol, aby okresný súd žalovanému ustanovil opatrovníka. Sťažovateľ okresnému súdu 3. marca 2005 zaslal požadované listinné dôkazy, predovšetkým potvrdenie orgánov   činných   v   trestnom   konaní,   že   na   žalovaného   bolo   5. júna 2004   vyhlásené celoštátne pátranie, a súdu je podľa neho známa i skutočnosť, že žalovaný je trestne stíhaný.

Okresný   súd   od   posledného   pojednávania   vo   veci   (t. j.   od   24. februára 2005), od ktorého uplynulo už takmer 10 mesiacov, podľa sťažovateľa nevykonal žiadne opatrenia smerujúce k rozhodnutiu predmetnej veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ tvrdí, že prieťahy v uvedenom konaní sú neodôvodnené. Od podania žaloby (25. septembra 2000) uplynulo už viac ako 5 rokov a vo veci dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.

Sťažovateľ   podal   v   tejto   veci   na   žalovaného   aj   trestné   oznámenie   a   vec   je vyšetrovaná na Úrade justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru Bratislava III pod sp. zn.   ČVS:   OÚV-1069/2000.   Okresný   prokurátor   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   III podal ešte v roku 2004 proti žalovanému obžalobu, avšak následne bola táto vec súdom vrátená na došetrenie a dosiaľ nie je ukončená.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález nasledujúceho znenia:

„Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyslovuje,   že   nekonaním   Okresného   súdu v Galante v konaní vedenom pod sp. zn.: 8 C 193/2001 porušil základné právo Ing. Š. C., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ing. Š. C. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000,- Sk, ktoré je Okresný súd v Galante povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu. Ing. Š. C. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 8 800,- Sk podľa § 11 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. pozostávajúcej z 2 úkonov po 4 250,- Sk a 2 krát režijný paušál po 150,- Sk, ktoré je Okresný v Galante povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. I. H. č. ú. (...) do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Právny   zástupca   sťažovateľa   ústavnému   súdu   na   základe   jeho   výzvy   podaním doručeným 14. marca 2006 oznámil, že netrvá na konaní ústneho pojednávania v tejto veci a súhlasí s upustením od neho.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu k predmetnej veci vyjadril podaním z 20. marca 2006 prostredníctvom svojho predsedu. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení   podal   prehľad   priebehu   konania   v   tejto   veci   (z   tohto   prehľadu   okrem   iného vyplýva,   že   spis   v   uvedenej   veci   sa   od   3. apríla 2003   do   16. januára 2004   nachádzal na ministerstve spravodlivosti).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľ   doručil   25. septembra 2000   Okresnému   súdu   Dunajská   Streda   návrh na začatie   konania,   ktorým   sa   domáhal   zaplatenia   pohľadávky   vo   výške   120 000 Sk s príslušenstvom,   smerujúci   proti   žalovanému   (súdnemu   exekútorovi   JUDr. Z. S., Exekútorský úrad, D.). Tento návrh bol zaevidovaný pod sp. zn. 5 C 126/00.

Pokynom   zo   16. októbra 2000   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   Okresného   súdu Dunajská   Streda   doručiť   podaný   návrh   na začatie   konania   žalovanému,   aby sa   k nemu v lehote 5 dní písomne vyjadril, a súčasne od neho vyžiadať menovací dekrét. Žalovaný sa k podanému návrhu   vyjadril   podaním   z 23. októbra 2000,   v   ktorom   navrhol, aby bol v celom rozsahu zamietnutý.

Dňa 2. novembra 2000 Okresný súd Dunajská Streda žalovaného opätovne vyzval na zaslanie vyjadrenia k podanému návrhu a dekrétu o vymenovaní za exekútora. Žalovaný v prílohe   svojho   listu   doručeného   súdu   30. novembra 2000   Okresnému   súdu   Dunajská Streda zaslal požadovaný menovací dekrét, a súčasne mu v ňom oznámil, že jeho vyjadrenie bolo tomuto súdu doručené už 26. októbra 2000.

Zákonný sudca pokynom z 19. decembra 2000 nariadil v uvedenej veci pojednávanie na   2. február 2001   a   nechal   naň   predvolať   účastníkov   konania.   Účastníkom   konania ako i právnemu zástupcovi sťažovateľa bolo predvolanie na pojednávanie doručené, avšak zápisnica o pojednávaní z tohto dňa sa v spise nenachádzala.

Okresný súd Dunajská Streda v uvedenej veci 3. apríla 2001 uskutočnil pojednávanie (nariadené   pokynom   z   21. februára 2001),   ktoré   bolo   odročené   na   18. máj 2001   s tým, že opätovne   bude   predvolaný   právny   zástupca   sťažovateľa   a   že   od   žalovaného   bude vyžiadaný   doklad   o uskutočnenej   konferencii   exekútorov,   na   ktorej   sa   mal   podľa   jeho ospravedlnenia doručeného v deň pojednávania zúčastniť.

Pojednávanie konané 18. mája 2001 bolo odročené na neurčito s tým, že právnemu zástupcovi   súd   uložil   povinnosť   predložiť   dôvody   preukazujúce   zaujatosť   sudcov Okresného súdu Dunajská Streda v tejto veci v lehote 5 dní. Právny zástupca sťažovateľa si túto   svoju   povinnosť   splnil   podaním   doručeným   súdu   23. mája 2001.   V období od 20. júna 2001   do   3. júla 2001   sa   k   podanej   námietke   zaujatosti   vyjadrili   jednotliví sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda a podaním z 3. júla 2001 bol spis v uvedenej veci postúpený krajskému súdu. Uznesením krajského súdu č. k. 10 Nc 25/01-57 z 31. júla 2001   boli   sudcovia   Okresného   súdu   Dunajská   Streda   vylúčení   z   prejednávania a rozhodovania   v   tejto   veci.   Druhým   výrokom   tohto   uznesenia   bola   predmetná   vec prikázaná na prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu. Spisový materiál v tejto veci bol Okresnému súdu Dunajská Streda doručený 3. septembra 2001. Uznesenie krajského súdu bolo následne na základe pokynu zo 6. septembra 2001 expedované účastníkom konania, právoplatnosť   nadobudlo   13. septembra 2001.   Úpravou   z   24. septembra 2001   bol   spis v uvedenej veci postúpený okresnému súdu.

Zákonný sudca okresného súdu pokynom z 9. októbra 2001 nariadil na 14. január 2002 pojednávanie v uvedenej veci, na ktoré nechal predvolať účastníkov konania spolu s ich   právnymi zástupcami.   Pojednávanie konané v uvedený   deň   bolo   okresným   súdom odročené na neurčito za účelom vykonania ďalšieho dokazovania v tejto veci.

Výzvou z 18. januára 2002 okresný súd požiadal sťažovateľa o predloženie 1 kópie znaleckého   posudku.   Sťažovateľ   túto   výzvu,   ako   aj   ďalšie   povinnosti   uložené   mu na pojednávaní splnil 31. januára 2002. Znalecký posudok bol následne súdom (na základe pokynu sudcu z 12. februára 2002) doručený žalovanému.

V prílohe listu zo 14. januára 2004 bol spisový materiál v predmetnej veci vrátený okresnému súdu ministerstvom spravodlivosti, ktoré si ho, ako vyplýva z tohto podania, zapožičalo.   Zo   spisu   nie   je   zrejmé,   kedy   bol   zaslaný   ministerstvu   spravodlivosti a na základe čoho.

Zákonný sudca pokynom z 13. apríla 2004 nariadil pojednávanie na 17. máj 2004 a nechal   naň   predvolať účastníkov   konania   a   svedkov,   a   súčasne   vyžiadať spis   sp.   zn. 10 C 64/01 od Okresného súdu Bratislava III.

Podaním   doručeným   súdu   17. mája 2004   predvolaná   svedkyňa   (Mgr. K. B.) ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, pretože podľa jej informácií sa na nariadenom pojednávaní nezúčastnia žalovaný ani jeho právny zástupca. Podaniami doručenými súdu 17. mája 2004   ospravedlnili   svoju   neúčasť   na   nariadenom   pojednávaní   aj žalovaný (z dôvodu neúčasti právneho zástupcu) a jeho právny zástupca (zo zdravotných dôvodov) a požiadali o jeho odročenie. Okresný súd pojednávanie konané 17. mája 2004 uznesením odročil na 7. júl 2004.

Právny zástupca sťažovateľa pred otvorením pojednávania 7. júla 2004 vzniesol proti zákonnému sudcovi v uvedenej veci JUDr. M. K. námietku zaujatosti so zreteľom na jeho pomer k nemu ako právnemu zástupcovi sťažovateľa. Okresný súd pojednávanie v tejto veci odročil na neurčito. Zákonný sudca sa k podanej námietke vyjadril 9. júla 2004 (vo veci sa cítil byť zaujatý) a spis bol následne 19. júla 2004 doručený krajskému súdu. Okresnému súdu   bol   spis   2. augusta 2004   krajským   súdom   vrátený   ako   predčasne   predložený. Na základe   pokynu   zo   4. augusta 2004   vyzval   súd   právneho   zástupcu   sťažovateľa na doplnenie   vznesenej   námietky   zaujatosti   v   lehote   10 dní   v   zmysle   právneho   názoru krajského   súdu.   Právny   zástupca   sťažovateľa   uvedenú   výzvu   súdu   splnil   podaním doručeným 20. augusta 2004.

Dňa 3. septembra 2004 bol spis v uvedenej veci opätovne zaslaný krajskému súdu na rozhodnutie   o   vznesenej   námietke   zaujatosti.   Uznesením   č. k.   23 NcC 27/04-97 z 13. septembra 2004,   ktoré   sa   stalo   právoplatným   5. októbra 2004,   krajský   súd   sudcu JUDr. M. K. vylúčil z prejednávania a rozhodovania v tejto veci. Spis v uvedenej veci bol okresnému súdu doručený 27. septembra 2004.

V súlade s § 11 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších   predpisov v platnom   znení   a s rozvrhom   práce   bola   táto   vec   na   základe   opatrenia   predsedu   súdu z 13. októbra 2004 pridelená na prejednanie a rozhodnutie inému sudcovi podľa výberu elektronickej podateľne z dôvodu vylúčenia sudcu JUDr. M. K. Vec bola 14. októbra 2004 pridelená sudkyni JUDr. M. V.

Podaním doručeným okresnému súdu 13. januára 2005 právny zástupca sťažovateľa oznámil,   že   žalovaný   je   podľa   jeho   informácií   trestne   stíhaný,   je   po   ňom   vyhlásené celoštátne   pátranie,   a z tohto   dôvodu   navrhol,   aby   okresný   súd   žalovanému   ustanovil opatrovníka   a konal   vo   veci   ďalej   s ním.   Uvedené   informácie   týkajúce   sa   žalovaného si okresný súd na základe pokynu zákonného sudcu z 1. februára 2005 overoval zaslaním výziev Obvodnému oddeleniu Dunajská Streda i jeho právnemu zástupcovi a súčasne bolo týmto pokynom nariadené pojednávanie v tejto veci na 24. február 2005.

Právny   zástupca   žalovaného   na   výzvu   okresného   súdu   odpovedal   podaním doručeným   15. februára 2005,   v ktorom   ho   súčasne   požiadal   o odročenie   nariadeného pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky počas jarných prázdnin.

Mgr.   K.   B.   okresnému   súdu   podaním   doručeným   16. februára 2005   oznámila, že omylom   došlo   k prevzatiu   poštovej   zásielky   súdu   adresovanej   osobne   žalovanému, t. j. že k doručeniu   predvolania   nedošlo,   a taktiež   že   2. júna 2004   bola   Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Šamorín oznámená nezvestnosť žalovaného, ktorého pobyt dovtedy nebol známy.

Okresný súd pojednávanie konané 24. februára 2005 odročil na neurčito za účelom predloženia správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dunajská Streda (ďalej len „OR PZ Dunajská Streda“) týkajúcej sa žalovaného. Odpoveď OR PZ Dunajská Streda bola okresnému súdu   doručená 1. marca 2005,   podľa   nej bol   žalovaný v tom   čase nezvestný a jeho pobyt dovtedy nebol zistený.

Právny zástupca sťažovateľa na základe pokynu súdu z 24. februára 2005 v prílohe svojho   podania   doručeného   7. mája 2005   predložil   súdu   fotokópiu   žalobného   návrhu vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10 C 65/01, ako i doklad o vyhlásení pátrania po žalovanom od 5. júna 2004.

Okresný súd Bratislava III podaním doručeným 1. decembra 2005 požiadal okresný súd   o zaslanie   spisu   v uvedenej   veci   alebo   oznámenie   prekážky,   pre   ktorú   ho   poslať nemožno.   Podaním   z   2. decembra 2005   bolo   Okresnému   súdu   Bratislava   III   oznámené, že konanie v tejto veci dosiaľ nie je skončené.

Na   základe   pokynu   zákonného   sudcu   z   2. decembra 2005   bol   zisťovaný   pobyt žalovaného výzvami adresovanými Registru obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Šamorín a Mestskému úradu Šamorín. Odpovede boli okresnému súdu doručené od 9. do 19. januára 2006 (z obsahu odpovedí vyplývalo, že žalovaný je stále nezvestný).

Pokynom z 10. marca 2006 zákonný sudca nechal vyzvať sťažovateľa, jeho právneho zástupcu, ako i právneho zástupcu žalovaného, aby mu v lehote 10 dní oznámili, či im nie sú známe nové informácie ohľadom pobytu žalovaného.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t. j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto na splnenie   základného práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   nestačí,   aby štátne   orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a   faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva   (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o zaplatenie pohľadávky. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej alebo skutkovej zložitosti veci, ktorá by mohla spôsobiť predĺženie konania v tejto veci.

B) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd hodnotí ako aktívne, sťažovateľ bol v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, reagoval na výzvy okresného súdu, zúčastňoval sa jednotlivých pojednávaní. V jeho správaní teda ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu súdu v predmetnom konaní.

V priebehu   konania   sťažovateľ   využil   svoje   procesné   právo   a   podal   námietku zaujatosti   zákonného   sudcu,   o   ktorej   následne   rozhodoval   krajský   súd.   Možno   teda konštatovať, že v dôsledku uplatnenia tohto práva sťažovateľom v preskúmavanom konaní došlo k určitému predĺženiu konania v predmetnej veci na okresnom súde, čo však v súlade s   doterajšou   judikatúrou   ústavného   súdu   nemožno   započítať   na   jeho   ťarchu   (mutatis mutandis III. ÚS 192/02, III. ÚS 82/05).

C) Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v uvedenom   konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil dlhé obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré mali výrazný   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania.   Okresný   súd   nevykonával   v   uvedenej   veci žiadne procesné úkony v dvadsaťšesťmesačnom období trvajúcom od 12. februára 2002, keď   bol   daný   pokyn   zákonného   sudcu   na   zaslanie   znaleckého   posudku   žalovanému, do 13. apríla 2004,   keď   bol   spis   v tejto   veci   vrátený   okresnému   súdu   z ministerstva spravodlivosti.   Z uvedeného   obdobia   ústavný   súd   na   ťarchu   okresného   súdu   započítal obdobie osemnástich mesiacov, pretože počas zostávajúceho obdobia deviatich mesiacov sa spis   v tejto   veci   nachádzal   na   ministerstve   spravodlivosti   (od   3. apríla 2003 do 14. januára 2004).   Ďalšie   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   začalo   7. mája 2005, keď právny zástupca sťažovateľa predložil súdu požadované doklady v tejto veci, a trvalo do   1. decembra 2005,   keď   bol   okresným   súdom   vyžiadaný   spis   od   Okresného   súdu Bratislava III,   t. j.   sedem   mesiacov.   Nečinnosť   okresného   súdu   vo   vyššie   označených obdobiach bez toho, aby jeho postupu bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočný prieťah v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   konanie,   ktoré   je   predmetom   posúdenia,   začalo   pred okresným   súdom   24. septembra 2001   a   trvá   už   viac   ako   štyri   roky   a deväť   mesiacov. Z uvedenej doby takmer dva roky tvorí obdobie, v ktorom v dôsledku nečinnosti okresného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   nemožno   dobu   predmetného   konania   vedeného na okresnom súde považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú a ani za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   sťažovateľ   domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške   50 000 Sk,   ktoré   odôvodnil   neodôvodnenými   prieťahmi   v   konaní   a   celkovou dĺžkou konania v uvedenej veci, ktoré trvá viac ako 5 rokov bez toho, aby v ňom dosiaľ bolo právoplatne rozhodnuté.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu 25 000 Sk.   Táto   suma   zohľadňuje   predmet   konania   okresného   súdu,   dĺžku   zbytočných prieťahov v tomto konaní (dva roky) a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   vo   zvyšnej   časti   uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľa nevyhovel.

4. Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   žiadal   priznať   náhradu trov konania   pred   ústavným   súdom   vo   výške   8 800 Sk   pozostávajúcich „z   2   úkonov po 4 250,- Sk a 2 krát režijný paušál po 150,- Sk“.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným   súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2005 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu 150 Sk.

Ústavný   súd   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené v roku 2005 (príprava a prevzatie veci a písomné podanie na súd) priznal odmenu   vo   výške   5 002 Sk   (2 x   2 501 Sk)   vrátane   úhrady   režijného   paušálu   vo   výške 300 Sk (2 x 150 Sk), spolu teda vo výške 5 302 Sk, a vo zvyšnej časti uplatnenému nároku na priznanie náhrady trov konania v návrhu sťažovateľa nevyhovel.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2006