SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 38/04-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2004 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EUROINVEST o. c. p., a. s., Kpt. Nálepku 5, Prešov, zastúpenej advokátom JUDr. T. Š., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 89/02 (predtým sp. zn. 1 Ro 21701/97) a takto
r o z h o d o l :
Konanie o sťažnosti obchodnej spoločnosti EUROINVEST o. c. p., a. s., z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 38/04 z 12. februára 2004 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti CLASSINVEST o. c. p., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. T. Š., Advokátska kancelária, K., ktorou namietala porušenie svojich práv zaručených čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 89/09, predtým sp. zn. 1 Ro 21701/97. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález a vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka požiadala 21. februára 1997 o vydanie platobného rozkazu proti J. B., bytom K. (ďalej len „odporca“), na sumu 1 050 Sk.
Okresný súd 14. augusta 1998 platobný rozkaz vydal, tento však nebolo možné doručiť, preto bol uznesením okresného súdu zrušený. Vec je v súčasnosti vedená pod sp. zn. 40 C 89/02.
Sťažovateľka listom zo 17. februára 2004 oznámila, že v priebehu konania na okresnom súde 20. októbra 1998 došlo k postúpeniu pohľadávky a súčasným účastníkom konania je firma EUROINVEST o. c. p., a. s., Kpt. Nálepku 5, Prešov.
Vec doteraz nie je právoplatne skončená.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Článok 48 ods. 2 v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ochranu pred porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred súdom len jeho účastníkovi, pretože len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (I. ÚS 55/02).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 89/02, ktoré sa začalo 21. februára 1997 a nie je k dnešnému dňu skončené na súde prvého stupňa, porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
Podľa ustanovenia § 104 citovaného zákona, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že na skúmanie prípustnosti návrhu na začatie súdneho konania, právomoci o ňom konať a rozhodnúť či splnenia iných zákonom ustanovených náležitostí (podmienok) je zásadne príslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými slovami právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým podmienkam, ktoré pre konanie o ňom ustanovuje príslušný procesný kódex.
Do tejto kategórie patrí aj posúdenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu na základe singulárnej sukcesie (zmluvy o prevode pohľadávok) podľa § 92 ods. 2 citovaného zákona.
Sťažnosť v danej veci neobsahuje žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by ústavný súd mohol v rámci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zasiahnuť do výkonu tejto právomoci všeobecných súdov (mutatis mutandis I. ÚS 167/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba sťažovateľku považovať za subjekt zjavne neoprávnený, a preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. marca 2004