SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 379/2025-5
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. júna 2025 bez bližšieho zdôvodnenia a so všeobecnou žiadosťou o prešetrenie a zrušenie rozhodnutí namieta porušenie „práva na dodržiavanie ľudských práv na dôstojný život“ tým, že ústavný súd 28. mája 2025 (Rvp 1284/2025) odložil jej podanie, ktorým bez toho, aby šlo o návrh na začatie konania pred ústavným súdom, vyjadrila nespokojnosť s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/20/2024 z 26. marca 2025. Toto uznesenie bolo vydané v civilnom spore, v ktorom najprv okresný súd zamietol žalobu sťažovateľky o zaplatenie 10 000 eur, krajský súd jej odvolanie proti tomuto rozsudku uznesením odmietol a naposledy vyššia súdna úradníčka okresného súdu uznesením z 26. mája 2025 určila výšku náhrady trov konania žalovaných na 934,63 eur. Dôvodom odmietnutia dovolania sťažovateľky bolo, že napriek poučeniu si dovolanie proti uzneseniu krajského súdu spísala sama a podala ho nezastúpená advokátom. I v týchto rozhodnutiach sťažovateľka vidí porušenie svojich ústavných práv a žiada ich zrušiť.
II.
2. Bližšie nezdôvodnená nespokojnosť so všeobecnou žiadosťou o prešetrenie a zrušenie rozhodnutí súdov spojená s námietkou porušenia ústavného práva nie je náležitosťou ústavnej sťažnosti podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“), podľa ktorého ústavná sťažnosť musí obsahovať konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základných práv a slobôd. Ústavná sťažnosť sťažovateľky túto zákonom ustanovenú náležitosť nemá, a preto bola podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde odmietnutá.
3. Nie je dôvod takýto nedostatok ústavnej sťažnosti sťažovateľky odstraňovať postupom podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde. V rozsahu proti odloženiu jej predchádzajúceho podania ústavným súdom je ústavná sťažnosť podľa § 55 písm. c) zákona o ústavnom súde neprípustná, keďže sťažovateľka sa ňou domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu. I odloženie podania ústavným súdom podľa § 53 zákona o ústavnom súde treba považovať za rozhodnutie ústavného súdu podľa § 55 písm. c) zákona o ústavnom súde.
4. Proti ústavnou sťažnosťou namietanému rozsudku okresného súdu sťažovateľka podala odvolanie, ktoré bolo odmietnuté uznesením krajského súdu, a proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, ktoré bolo odmietnuté uznesením najvyššieho súdu. Právomoc krajského a najvyššieho súdu rozhodnúť o týchto opravných prostriedkoch podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde vylučuje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozhodnutiam okresného a krajského súdu. Vo vzťahu k rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky okresného súdu o výške náhrady trov konania je ústavná sťažnosť podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde neprípustná, keďže z tvrdení sťažovateľky nevyplýva, že by proti tomuto uzneseniu podala podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku prípustnú sťažnosť. Vzhľadom na argumentáciu sťažovateľky a odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania sťažovateľky nemožno rozumne dospieť ani k tomu, že by k porušeniu ústavných práv sťažovateľky mohlo dôjsť uznesením najvyššieho súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2025
Robert Šorl
predseda senátu