znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 378/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupmi Okresnej prokuratúry Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 17/08 a Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 30/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra 2009 doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Okresnej prokuratúry Malacky (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 17/08 a Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 30/09.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Som účastníkom konania, ktoré je dnešným dňom, na základe oznámenia Okresnej prokuratúry Malacky, vedené pred OS Malacky pod č. k. 1 T 30/09…

V konaní, ktoré teraz tvoria predmet a meritum tejto mojej sťažnosti, mám postavenie obvineného   spolu   s   ďalšími   troma   spoluobvinenými   i   napriek   tomu,   že   v   pôvodnom uznesení, ktoré bolo voči nám vznesené, je uvedených 7 spoluobvinených. Tým chcem hneď začiatkom   uviesť,   že   traja   spoluobvinení   z   prvého   obvinenia   sa   zdržujú   na   neznámom mieste, doposiaľ sme neobdržali žiadne rozhodnutie ani OP Malacky, ani OS Malacky o prípadnom   vylúčení   ich   veci   na   samostatné   konanie   ako   proti   ušlým,   resp.   proti   nám, pretože skutky každého jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti navzájom tak súvisia, že podľa   môjho   názoru,   nie   je   vec   možné   náležité   prejednať   v   zmysle   základných   zásad ústavou zaručených práv a slobôd a z toho vyplývajúcich ako trestnoprávnych dôsledkov. Z   celého   prípadu   je   zrejmé,   že   prvé   obvinenie   vznesené   proti   mne   a   ostatným účastníkom tohto konania bolo vznesené dňa 3. 10. 2003 a následne začaté trestné stíhanie dňa 28. 1. 2004 na skutkovom základe, ktorý vyplýva zo spisu ČVS:-101/OVK-Ma-2004. Skutky sú opísané, ale podľa môjho názoru nepreukázané.

Od prvých úkonov vykonaných v tejto veci uplynulo obdobie 9 rokov a od doručenia obžaloby s nedostatkami vyššie opísanými, uplynulo deväť mesiacov. Preto som sa obrátil na dozorujúceho prokurátora svojou sťažnosťou na prieťahy v konaní. Keďže vec nebola ukončená ani do dnešného dňa, t. j. po deviatich rokoch, opätovne som sa sťažoval a žiadal svoje prijatie u generálneho prokurátora SR, ktorej žiadosti však nebolo vyhovené. Keďže   som   vyčerpal   všetky   možností   podaní,   sťažností   prostredníctvom   Okresnej prokuratúry v Malackách, Krajskej prokuratúry v B. ako aj GP SR, podávam túto sťažnosť na Ústavný súd.

V oznámení o odložení podania zo dňa 29. 9. 2009, ktoré som prevzal od Ústavného súdu,   bol som poučený o podmienkach, za ktorých ÚS SR môže konať.   Preto spĺňajúc poučenie   obsiahnuté   v   predmetnom   rozhodnutí   ÚS   SR,   predkladám   sťažnosť,   ktorou namietam   porušenie   základných   práv   spočívajúcich   v   zbytočných   prieťahoch   v   konaní, nakoľko moje doterajšie sťažnosti na prieťahy v konaní neviedli k náprave.

Namietam porušenie čl. 48. ods. 2 Ústavy ako aj čl. 6. ods. 1 Dohovoru… nakoľko prerokovanie   mojej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   postupom   vyšetrovacích   orgánov   v Malackách,   Okresnej   prokuratúry   v   Malackách,   Okresného   súdu   v   Malackách,   bolo porušené…“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Konaním vedeným na Okresnej prokuratúre v Malackách pod č. k. 1 Pv 17/08, v spojení s konaním Okresného súdu v Malackách č. k. 1 T 30/09, ktorým sa vedie konanie proti M. P…, boli porušené práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46. ods. 1 Ústavy SR /článok 6, ods. Dohovoru/.

M. P. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie 10.000 €, ktorú je mu povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu OS Malacky.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti   vyplýva, že sťažovateľ namieta   porušenie svojich   práv podľa ústavy a dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 17/08 a okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 30/09.

Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na rozhodnutie   (petitom).   Petit požadovaný   sťažovateľom   sa   však   nezhoduje   s dôvodmi sťažnosti.   Sťažovateľ síce   v odôvodnení sťažnosti   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ale v petite sťažnosti už namieta iba porušenie svojho základného práva na „spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   v spojení   s čl.   6   ods.   1   dohovoru“ okresnou   prokuratúrou a okresným   súdom,   pričom   vecne   porušenie   týchto   práv   v sťažnosti   vôbec   neodôvodnil a nekonkretizoval (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a ani nepripojil o tom relevantné dôkazy   (napr.   rozhodnutie   príslušného   orgánu   o tom,   že   bola   podaná   na   sťažovateľa obžaloba na okresnom súde v októbri 2009, alebo či podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní pred okresným súdom v jeho veci vedenej pod sp. zn. 1 T 30/09), a to aj napriek tomu,   že   bol   poučený   ústavným   súdom   vo   veci   vedenej   pod   č. k.   Rvp   1592/09-4 z 29. septembra   2009   o základných   zákonných   náležitostiach,   ktoré   má   spĺňať   návrh na začatie   konania,   a bol   poučený   i   o tom,   že   má   svoju   vec   prekonzultovať   s kvalifikovaným   právnym   zástupcom. Odôvodnenie   sťažnosti   sťažovateľa   nie   je   vôbec zosúladené s jeho návrhom na rozhodnutie.

Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aké vyplývajú z   podania sťažovateľa,   nie je povinný   odstraňovať z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup slúži inštitút   povinného   právneho zastúpenia v   konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, II. ÚS 151/06).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05).

Ústavný   súd   preto   na   základe   uvedeného   rozhodol   o   odmietnutí   sťažnosti sťažovateľa, a to pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

To   však   neznamená,   že   ústavný   súd   sa   už   v budúcnosti   nebude   môcť   zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v uvedenej veci, avšak len pri splnení všetkých zákonných predpokladov a náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2009