znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 377/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2013 predbežne prerokoval sťažnosť A., a. s., B., zastúpenej spoločnosťou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. B. J., vo veci namietaného porušenia jej základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 84/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A., a. s., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2013 doručená sťažnosť A., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 84/2009.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu 14. mája 2009 návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 2 742,23 € s prísl.Okresný   súd   je   od   pojednávania   konaného   22. marca 2011   dlhodobo   nečinný, preto sťažovateľka   podala   9.   apríla   2013   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedníčke okresného   súdu.   Následne   sa   10. júna 2013   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Od   doručenia   návrhu   uplynulo   obdobie   viac   ako   4   rokov,   počas   ktorého   došlo k zbytočným prieťahom, a skutočnosť, že došlo k uskutočneniu pojednávania, nie je podľa sťažovateľky „dostatočnou a účinnou nápravou v prejednávanej veci“, a preto sa domáha ochrany svojich práv na ústavnom súde.

Na   základe   uvedeného   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   ústavný   súd   rozhodol, že postupom   okresného   súdu   v uvedenom   konaní   bolo   porušené   jej   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   prikázal okresnému súdu konať v jej právnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a úhradu trov konania.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľka podaním z 9. apríla 2013   doručila   predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   na   ktorú mu odpovedala prípisom sp. zn. 1 Spr. 2064/13 zo 6. mája 2013. V ňom v úvode uviedla, že okresný súd v konaní nekonal priebežne, a preto jej sťažnosť hodnotí ako opodstatnenú, a v závere   uviedla: „Nad   ďalšou   plynulosťou   tohto   konania   bude   vykonávaný   každé tri mesiace dohľad predsedníčkou súdu.“

Ústavný   súd   po   preskúmaní   sťažnosti   konštatuje,   že   hoci   sťažovateľka   podala predtým, ako sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť na prieťahy v konaní (apríl 2013), takéto využitie   právneho   prostriedku   nápravy   podľa   § 53   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde sťažovateľkou aj so zreteľom na to, že odpoveď na jej sťažnosť jej bola doručená iba necelé dva   mesiace   pred   podaním   sťažnosti,   nepredstavuje   dostatočný   časový   priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.   Okresný súd navyše vo svojom   vyjadrení ubezpečil sťažovateľku, že vec bude pravidelne sledovať, a hneď prvým opatrením bolo nariadenie pojednávania.

Ústavný   súd   preto   zastáva   stanovisko,   že   v   danom   prípade   bola   sťažnosť ústavnému súdu podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by   vyčerpanie   právneho   prostriedku,   ktorý   zákon   sťažovateľke   na   ochranu   jej   práv účinne   poskytuje   a   na   použitie   ktorého   je   oprávnená   podľa   osobitných   predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ňou sledovaný cieľ. Naopak, okolnosti prípadu naznačujú nápravu stavu, pri ktorom dochádzalo k porušovaniu označených práv.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto   rozhodnutia   (obdobne napr. III. ÚS 11/2013).

Ústavný súd k tomu pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného súdu,   respektíve   iné   jeho   konanie   (neefektívny,   nesústredený   postup   súdu)   po podaní sťažnosti predsedníčke okresného súdu, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2013