znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 377/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. E., B., Česká republika, zastúpeného advokátkou Mgr. A. O. B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1720/92 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. E.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2012 doručená   sťažnosť   J.   E.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Obvodného pozemkového úradu v Bratislave (ďalej len „obvodný pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1720/92.

Sťažovateľ v dôvodoch svojej sťažnosti okrem iného uviedol:„Právny predchodca sťažovateľa - zosn. J. E. - si u porušovateľa dňa 30. decembra 1992   uplatnil   reštitučný   nárok   podľa   ustanovenia   §   9   zák.   č.   229/1991   Zb.   o   úprave vlastníckych   vzťahov   k   pôde   a   inému   poľnohospodárskemu   majetku.   Konanie   je   na Obvodnom pozemkovom úrade v Bratislave... vedené pod sp. zn. 1720/92. K dnešnému dňu neboli   sťažovateľovi   a   jeho   strýkovi   A.   E.   vydané   v   rámci   predmetného   reštitučného konania   všetky   nehnuteľnosti,   resp.   náhrada   za   nevydané   nehnuteľnosti.   Za   obdobie posledných 6 rokov bolo predmetné konanie pridelené na vybavenie min. 5 zamestnancom žalovaného, avšak ani v jednom prípade nebolo vydané rozhodnutie, ktorým by bola vec vybavená.   Posledný   úkon   v   tomto   konaní   porušovateľ   vykonal   v   roku   2008.   Nakoľko porušovateľ bol pri vybavovaní veci nečinný napriek viacerým osobným a telefonickým urgenciám, zaslala právna zástupkyňa sťažovateľa dňa 14. októbra 2009 OPÚ BA najprv elektronickú žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní a dňa 15. decembra 2009 ďalšiu, už písomnú sťažnosť na prieťahy v konaní a žiadosť o ich odstránenie, avšak bezvýsledne. Následne právna zástupkyňa sťažovateľa ako jeho splnomocnený právny zástupca podala na Krajskom pozemkovom úrade Bratislava... dňa 18. mája 2011 sťažnosť na prieťahy v konaní...   K   tejto   sťažnosti   KPÚ   BA   zaslal   Oznámenie   výsledku   prešetrenia   sťažnosti... ktorým   sťažovateľovi   oznámil,   že   jeho   sťažnosť   považuje   za   opodstatnenú   a   uložil porušovateľovi povinnosti podľa § 19 odsek 1) písm. i) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v platnom znení, ktoré mal tento splniť do 2. augusta 2011. KPÚ BA prešetrením postupu žalovaného pri vybavovaní predmetného reštitučného nároku zistil, že v čase prešetrovania sťažnosti   vec   nie   je   právoplatne   skončená,   čím   došlo   zo   strany   OPU   BA   k   porušeniu ustanovení § 3 odsek 3 a § 49 odseky 1 a 2 Správneho poriadku... Preto dňa 20. decembra 2011 podal sťažovateľ na Krajskom súde v Bratislave... žalobu podľa § 250t odsek 1) O. s. p. proti nečinnosti orgánu verejnej správy. O tejto jeho žalobe bolo rozhodnuté uznesením KS BA č. k. 1S 10/2012-43 zo dňa 19. apríla 2012... tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.“Sťažovateľ v sťažnosti ďalej poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), v ktorom krajský súd z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžnč 1/2011 cituje: „Súd, ktorý je príslušný rozhodovať o návrhu proti nečinnosti správneho orgánu musí splnenie podmienok podľa § 250t ods. 1 OSP posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva   alebo   právom   chránené   záujmy   môžu   byť   dotknuté   nečinnosťou   orgánu   verejnej správy v konkrétnom konaní.“ Vzhľadom na uvedené sťažovateľ tvrdí, že «použil všetky dostupné prostriedky nápravy k dosiahnutiu stavu, aby o jeho reštitučnom nároku OPÚ BA konal a rozhodol. OPÚ BA vo veci dodnes nekoná, naďalej je nečinný, KS BA svojim arbitrárnym   rozhodnutím   jeho   nečinnosť   „odobril   a   podporil“,   a   to   napriek   tomu,   že konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka a preto má sťažovateľ za to, že OPÚ BA tým porušuje jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 Ústavy SR. Predmetné reštitučné konanie v tejto veci je u porušovateľa vedené od 30. decembra 1992 a odvtedy uplynulo už 20 rokov...».

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal vo veci rozhodnutie, ktorým by „1) deklaroval porušenie základných ústavných práv sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 Ústavy SR a právo na to, aby jeho záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1720/92;

2)   prikázal   Obvodnému   pozemkovému   úradu   v   Bratislave,   aby   konal   v   konaní vedenom pod sp. zn. 1720/92 bez zbytočných prieťahov;

3) priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000,- €, ktoré   je   Obvodný   pozemkový   úrad   v   Bratislave   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   do   2 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia;

4) priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia a uložil Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave povinnosť uhradiť ich na účet Mgr. A. O... do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“.

Návrh   na   priznanie   finančného   zadosťučinenia   v   sume   20   000   €   sťažovateľ odôvodňuje   pocitmi „právnej   neistoty,   poníženosti   a   nedôvery   v   spravodlivé   konanie a rozhodovanie   v   jeho   veci...   pocitmi   márnosti   a   nespravodlivosti...   Dobu   20   rokov trvajúceho reštitučného konania už sťažovateľ považuje za ďalšiu krivdu, nakoľko nevie, či dôjde alebo nedôjde k uspokojeniu jeho majetkových nárokov, ktoré súvisia s jeho odňatým vlastníctvom nehnuteľností...“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa   §   7   ods.   2   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci.

Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu   byť   práva,   právom   chránené   záujmy   alebo   povinnosti   fyzických   osôb   alebo právnických   osôb   priamo   dotknuté.   Postupom   správneho   orgánu   sa   rozumie   aj   jeho nečinnosť.

V zmysle § 247 ods. 1 OSP sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľa je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorým   je   aj   obvodný   pozemkový   úrad.   Túto   právomoc   správneho   súdnictva   nemožno nahradiť   konaním   pred   ústavným   súdom.   Pokiaľ   ide   teda   o   nečinnosť   obvodného pozemkového   úradu   v   reštitučnej   veci   sťažovateľa,   jej   odstránenia   sa   musí   domáhať na príslušnom všeobecnom súde, a nie na ústavnom súde, a to aj za okolností, keď už raz vo veci   krajský   súd   rozhodoval   (m.   m.   II.   ÚS   200/2011).   Konanie   na   obvodnom pozemkovom   úrade   totiž   naďalej   trvá   a   na   zásah   proti   prípadnému   porušovaniu sťažovateľových práv nečinnosťou tohto orgánu verejnej správy je podľa § 246 ods. 1 OSP stále   daná   právomoc   krajského   súdu.   Preto   právomoc   príslušného   súdu   v   správnom súdnictve   preskúmať   nečinnosť   obvodného   pozemkového   úradu   vylučuje   právomoc ústavného súdu (I. ÚS 410/2011, II. ÚS 183/2010).

Žiada sa uviesť, že sťažovateľ využil právo podať návrh na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t a nasl. OSP, ktorú krajský súd uznesením č. k. 1 S 10/2012-43 z 19. apríla 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) zamietol a sťažovateľovi   náhradu   trov   konania   nepriznal.   Pokiaľ   však   sťažovateľ   nesúhlasil s meritórnymi závermi vyslovenými v uznesení krajského súdu (t. j. že obvodný pozemkový úrad nekonal spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom preto, že na to bol vážny dôvod), a toto rozhodnutie považoval za arbitrárne, teda také, ktorým mohlo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, mal možnosť v lehote   2   mesiacov   od   právoplatnosti   uznesenia   krajského   súdu   namietať   sťažnosťou na ústavnom   súde   porušenie   tohto   základného   práva.   Sťažovateľ   však   touto   svojou sťažnosťou nenamieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ale v petite sťažnosti sa domáha len vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade zastúpený kvalifikovanou právnou   zástupkyňou. Viazanosť ústavného súdu   návrhom   sa   vzťahuje zvlášť na návrh výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa   sťažovateľ   domáha.   Ústavný   súd   teda   môže   konať   len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej veci ústavný súd posudzoval   sťažnosť   iba   vo   vzťahu   k   namietanému   porušeniu   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ako však bolo uvedené, na prerokovanie takejto sťažnosti je daná právomoc príslušného krajského súdu v správnom súdnictve, čo vylučuje právomoc ústavného súdu v danej veci, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2012