znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 376/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2013 predbežne prerokoval sťažnosť E. Ž., a mal. A. Ž., zastúpeného zákonnou zástupkyňou E. Ž., obaja bytom V., právne zastúpených JUDr. P. V., N., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej republiky   a práva na prejednanie ich   záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P/2/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. Ž. a mal. A. Ž. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2013 doručená   sťažnosť   E.   Ž.   a   mal.   A.   Ž.   (ďalej   len   „sťažovatelia“   alebo   „sťažovateľka v 1. rade“ a „sťažovateľ v 2. rade“), ktorou namietali porušenie svojho   základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Námestovo   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 P/2/2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v 1. rade podala okresnému súdu 6. septembra 2011 návrh na určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Okresný súd na pojednávaní 2. mája 2012 ustanovil znalca pre účely vypracovania znaleckého posudku.

Keďže   okresný   súd   bol   nečinný   a   dosiaľ   nebol   predložený   znalecký   posudok (návrh bol   podaný   pred   22   mesiacmi),   sťažovateľka   v 1. rade   podala   12.   apríla   2013 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.

Na   základe   uvedeného   sa   sťažovatelia   domáhajú,   aby   ústavný   súd   rozhodol, že postupom   okresného   súdu   v   uvedenom   konaní   bolo   porušené   základné   právo sťažovateľov   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal   okresnému   súdu   konať   v   ich   právnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 000 € a úhradu trov konania.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   zistil,   že   sťažovatelia   podaním z 11. apríla 2013   doručili   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní, na ktorú   im   odpovedala   podpredsedníčka   okresného súdu   prípisom   sp.   zn.   Spr. 4513/13 zo 7. mája 2013. V ňom okrem chronológie procesných úkonov od podania návrhu uviedla, že k určitým prehľadom   v konaní došlo v období od 4. júla 2012 do   30. apríla 2013, ale v závere   uviedla: „V   záujme   plynulého   konania   vo   veci   nariaďujem   dohľad v pravidelných trojmesačných lehotách, ktorého účelom je zabezpečiť kontrolu prieťahov v konaní.“

Ústavný   súd   po   preskúmaní   sťažnosti   konštatuje,   že   hoci   sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali predtým, ako sa obrátili na ústavný súd, sťažnosť na prieťahy v konaní (apríl 2013), takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľmi aj so zreteľom na to, že odpoveď na   ich   sťažnosť   im   bola   doručená   iba   necelé   dva   mesiace   pred   podaním   sťažnosti, nepredstavuje   dostatočný   časový   priestor   na   poskytnutie   možnosti   napadnutému všeobecnému   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   jeho   nečinnosťou. Okresný súd navyše vo svojom vyjadrení sťažovateľov ubezpečil, že vec bude pravidelne sledovať.

Ústavný súd preto zastáva stanovisko, že v danom prípade bola sťažnosť ústavnému súdu   podaná   predčasne,   a   to   v   čase,   keď   ešte   nebolo   možné   dospieť   k   záveru, že by vyčerpanie   právneho   prostriedku,   ktorý   zákon   sťažovateľom   na   ochranu   ich   práv účinne   poskytuje   a   na   použitie   ktorého   sú   oprávnení   podľa   osobitných   predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo nimi sledovaný cieľ. Naopak, okolnosti prípadu naznačujú nápravu stavu, pri ktorom dochádzalo k porušovaniu označených práv.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (obdobne napr. III. ÚS 296/07 a III. ÚS 11/2013).

Ústavný   súd   k   tomu   pripomína,   že   prípadné   opakované   obdobie   nečinnosti všeobecného súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu) po podaní   sťažnosti   predsedovi   okresného   súdu,   ktoré   by   bolo   v   príčinnej   súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   by   nemuseli   byť   prekážkou   prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2013