znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 376/2011-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   októbra   2011 v senáte   zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti V. Z., trvale bytom K., prechodne bytom Švajčiarsko, zastúpenej advokátkou JUDr. A. Z., K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 912/1996 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 229/04-52 z 27. októbra 2004 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 912/1996 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 229/04-52 z 27. októbra 2004 p o r u š e n é   b o l o.

2.   V.   Z. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   2   500   €   (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Košice II   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice II   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia V. Z. v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jej advokátky JUDr. A. Z., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   376/2011-17 zo 14. septembra 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť V. Z., trvale bytom K., prechodne bytom   Švajčiarsko   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   pre   namietané   porušenie   jej   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. Er 912/1996.

Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 12. mája 2011 uviedla, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo 6. marca 2001 sa   stala oprávnenou osobou v exekučnej veci o vymoženie sumy 14 771,29 € vedenej okresným súdom pod sp. zn. Er 912/1996. Ústavný súd už nálezom č. k. III. ÚS 229/04-52 z 27. októbra 2004 rozhodol o porušení rovnakých základných práv a slobôd, ako namieta v tejto sťažnosti. Podľa názoru sťažovateľky „je nemysliteľné, aby exekučné konanie, ktoré začalo dňa 23. 5. 1996 nebolo právoplatne rozhodnuté ani po 15 rokoch odo dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie a konajúci súd povoľoval povinnej vykonávať zjavne nezmyselné a neopodstatnené dôkazy“, pričom   v dôsledku   uvedených   skutočností   dochádza   k opätovnému   porušovaniu   jej základných práv a slobôd.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. Er 912/1996 porušil jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 746,76 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. 1 SprV/345/2011 zo 7. júla 2011   vyjadril   podpredseda   okresného   súdu,   v ktorom   uviedol,   že   po   doručení   nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 229/04-52 z 27. októbra 2004 boli vo veci vykonané tieto úkony:

„-   dňa   3.   1.   2005   vo   veci   konajúci   zákonný   sudca   nariadil   pojednávanie na 7. 3. 2005,

- pojednávanie dňa 7. 3. 2005 bolo odročené na neurčito z dôvodu ospravedlnenia povinnej,   právny   zástupca   povinnej   bol   zároveň   vyzvaný   na   predloženie   plnej   moci s podpisom   plnomocenstva   a   oznámenie   predpokladaného   termínu   ukončenia práceneschopnosti povinnej,

- právny zástupca povinnej prevzal výzvu súdu dňa 18. 3. 2005, na výzvu nereagoval v stanovenej lehote,

-   dňa   18.   5.   2005   vo   veci   konajúci   zákonný   sudca   nariadil   pojednávanie na 11. 7. 2005,

- pojednávanie dňa 11. 7. 2005 odročené na 16. 11. 2005 z dôvodu, že povinná udelila   plnú   moc   na   zastupovanie   inej   právnej   zástupkyni,   ktorá   ospravedlnila   svoju neprítomnosť na pojednávaní pre kolíziu pojednávania s trestnou vecou,

- pojednávanie dňa 16. 11. 2005 odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti sudcu,

-   dňa   19.   1.   2006   vo   veci   konajúci   zákonný   sudca   nariadil   pojednávanie na 24. 4. 2006,

- pojednávanie dňa 24. 4. 2006 po vykonanom dokazovaní odročené na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania oboznámením s inými spismi,

-   dňa   24.   4.   2006   vo   veci   konajúci   zákonný   sudca   nariadil   pojednávanie na 3. 7. 2006,

-   pojednávanie   dňa   3.   7.   2006   odročené   z   dôvodu   práceneschopnosti   sudcu na 25. 9. 2006,

-   pojednávanie   dňa   25.   9.   2006   odročené   z   dôvodu   práceneschopnosti   sudcu a neúčasti povinnej na pojednávaní (pobyt mimo územia Slovenskej republiky) na neurčito,

-   dňa   18.   12.   2006   vo   veci   konajúci   zákonný   sudca   nariadil   pojednávanie na 22. 1. 2007,

- pojednávanie dňa 22. 1. 2007 odročené na 1. 3. 2007 z dôvodu ospravedlnenia povinnej, ktorá sa stále nachádzala mimo územia Slovenskej republiky,

- pojednávanie dňa 1. 3. 2007 po vykonanom dokazovaní odročené s výzvou právnej zástupkyne povinnej a povinnej na predloženie dokladov,

-   dňa   13.   11.   2007   vo   veci   konajúci   zákonný   sudca   nariadil   pojednávanie na 10. 12. 2007 a zároveň požiadal o vypočutie svedkov dožiadaným súdom v Slovenskej a Českej republike,

- pojednávanie dňa 10. 12. 2007 po vykonanom dokazovaní odročené s tým, že ďalší termín pojednávania bude nariadený po doručení výsledkov dožiadania,

-   dňa   15.   4.   2008   vo   veci   konajúci   zákonný   sudca   nariadil   pojednávanie na 13. 6. 2008,

-   pojednávanie   dňa   13.   6.   2008   po   vykonanom   dokazovaní   skončené,   právnej zástupkyni povinnej bola uložená povinnosť predložiť osobné údaje navrhovanej svedkyne s uvedením okruhu otázok,

- dňa 25. 6. 2008 zmena zákonného sudcu,

- dňa 3. 9. 2008 vyzvaný exekútor na oznámenie, či došlo k úhrade pohľadávky vzhľadom na jeho predchádzajúce vyjadrenie,

-   dňa   6.   11.   2008   žiadosť   o   pripojenie   spisu   Okresného   súdu   Košice   I   sp.   zn. 14 C 1787/1999,

- od 6. 7. 2009 do 22. 9. 2009 spis pripojený k spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 19 C 514/1999,

-   dňa   5.   2.   2010   vo   veci   konajúci   zákonný   sudca   nariadil   pojednávanie na 12. 4. 2010,

- pojednávanie dňa 12. 4. 2010 po vykonanom dokazovaní odročené na 31. 5. 2010,

- pojednávanie dňa 31. 5. 2010 odročené na 17. 6. 2010 z dôvodu ospravedlnenia právnej zástupkyne povinnej, ktorá sa zúčastnila neodkladného lekárskeho vyšetrenia,

- pojednávanie dňa 17. 6. 2010 zrušené z dôvodu oznámenia právnej zástupkyne povinnej, že povinná sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky,

-   dňa   23.   9.   2010   vo   veci   konajúci   zákonný   sudca   nariadil   pojednávanie na 25. 10. 2010,

- pojednávanie dňa 25. 10. 2010 odročené na neurčito,

-   dosiaľ   nie   je   právoplatne   rozhodnuté   o   návrhu   povinnej   zo   dňa   9.   12.   1999 o zastavení exekúcie.

S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu úkonov vo veci možno konštatovať, že po 26. 10. 2010 dochádza k prieťahom v konaní. Posúdenie dôvodnosti prieťahov nechávam na zvážení ústavného súdu.

V tejto súvislosti ale pokladám za potrebné uviesť, že ide o pomerne náročnú vec z hľadiska   zistenia   skutkového   stavu   a   následného   právneho   posúdenia.   Je   potrebné poukázať aj na správanie povinnej, ktorá využíva všetky procesné možnosti na sťaženie zistenia skutkového stavu veci napriek tomu, že v konaní boli použité zákonne možnosti na odstránenie príčin, na základe čoho nebolo možné vykonať určité úkony nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V   neposlednom   rade   je   potrebné   poukázať   aj   na   objektívne   dôvody   spočívajúce v niekoľkonásobnej   práceneschopnosti   zákonného   sudcu,   ktorej   trvanie   neumožňovalo zmenu   zákonného   sudcu   v   súlade   so   zákonom,   a   po   zmene   zákonného   sudcu   potreba naštudovať pomerne rozsiahly spis.“

Rovnaké skutočnosti, ako uviedol predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení, zistil   z   obsahu súdneho   spisu   aj   ústavný   súd   s tým,   že   okresný   súd   uznesením   sp.   zn. 1 Er 912/1996 z 10. júla 2011 návrh povinnej z 9. decembra 1999 na zastavenie exekúcie zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17. augusta 2011.

Predseda okresného súdu v liste sp. zn. SprV/587/2011 z 3. októbra 2011 a právna zástupkyňa sťažovateľky v liste zo 4. októbra 2011 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 912/1996.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu.“   (napr.   IV.   ÚS   221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   vychádza   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku,   ktorý   súdom prikazuje   postupovať   v konaní   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania   tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie začalo,   postupuje   v ňom   súd   i   bez   ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   III.   ÚS   75/07,   III. ÚS 118/07)   ústavný   súd   zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne   ako   Európsky   súd   pre   ľudské   práva)   pritom   prihliada   aj   na   predmet   sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Ústavný súd sa podrobnejšie nezaoberal hodnotením veci podľa týchto troch kritérií, pretože   už   nálezom   č.   k.   III.   ÚS   229/04-52   z 27.   októbra   2004   vyslovil   porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 912/1996 a zároveň okresnému súdu prikázal konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Ako vyplýva z uvedeného nálezu ústavného súdu, v čase, keď sa sťažovateľka stala účastníčkou posudzovaného konania, prerokúval okresný súd návrh povinnej na prerušenie exekúcie z 18. septembra 1998, návrh povinnej na zastavenie exekúcie z 9. decembra 1999 a návrh   povinnej   na   prerušenie   exekúcie   z 3.   januára   2000.   O týchto   troch   návrhoch rozhodol okresný súd uznesením č. k. Er 912/1996-98 zo 6. augusta 2001. Na základe odvolania   povinnej   Krajský   súd   v Košiciach   uznesením   č.   k.   16   Co   486/01-143 z 28. februára 2002 rozhodnutie okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom   priebehu   konania   bude   potrebné   nariadiť   pojednávanie   a vykonať   potrebné dokazovanie týkajúce sa tvrdení povinnej.

V okolnostiach daného prípadu bola pre posúdenie sťažnosti sťažovateľky ústavným súdom podstatná skutočnosť, že v čase jeho rozhodovania bolo uvedené konanie skončené, keďže (ako je uvedené v I. časti odôvodnia tohto nálezu) okresný súd uznesením sp. zn. 1 Er 912/1996   z 10.   júla   2011,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   17.   augusta   2011,   návrh povinnej z 9. decembra 1999 na zastavenie exekúcie zamietol. Ústavný súd považuje dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. Er 912/1996 ako neprimerane dlhú, ktorá nemôže byť v žiadnom prípade akceptovaná a ospravedlnená. Z tohto dôvodu ústavný súd konštatuje,   že   okresný   súd v posudzovanom   konaní neposkytol   sťažovateľke   rýchlu a účinnú ochranu jej práv podľa § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a teda v končenom   dôsledku porušil   základné   právo   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   aj   priznanie finančného   zadosťučinenia,   pri   určení   ktorého   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   zistený   stav   konania   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn. Er 912/1996 ústavný súd priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 2 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   si   v   sťažnosti   uplatnila   trovy   konania   v sume 746,76 €.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších   predpisov   priznal sťažovateľke náhradu trov   konania v sume 314,18   €,   a   to   za   dva   úkony   právnej   služby   (príprava   a prevzatie   veci   a písomné vyhotovenie sťažnosti) v hodnote po 123,50 € a dva režijné paušály v hodnote po 7,41 € plus 20 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011