znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 376/06-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2007 v senátezloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcuLadislava Orosza v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ktorou namietalaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Svidník v konanívedenom pod sp. zn. 5 C 889/01, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Svidníkv konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 889/01 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Svidník p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.5 C 889/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v afinančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk(slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Svidník povinnýzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Svidník je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právnehozastúpenia 6 825,40 Sk (slovom šesťtisícosemstodvadsaťpäť slovenských korún a štyridsaťhalierov) na účet jej právneho zástupcu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.III. ÚS 376/06-10 z 30. novembra 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom ⬛⬛⬛⬛,

, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.5 C 889/01.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou okresnému súdu23. októbra 2001 domáha zaplatenia sumy 800 000 Sk od pätnástich žalovaných z dôvoduvydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovaným investíciamisťažovateľky do domu v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Sťažovateľka uviedla, žeod podania žaloby do podania sťažnosti ústavnému súdu sa neuskutočnilo ani jednopojednávanie. Pojednávanie vo veci nariadené na 10. máj 2005 sa nekonalo z dôvodupráceneschopnosti právneho zástupcu sťažovateľky. Zároveň sťažovateľka uviedla, želistom okresného súdu z 5. januára 2006 bola vyzvaná oznámiť, či medzi účastníkmi došlok dohode a či trvá na žalobe, resp. oznámiť, aké dôkazy navrhuje vykonať. Na základevýzvy cestou svojho právneho zástupcu listom z 19. januára 2006 upovedomila okresný súd,že k dohode medzi účastníkmi nedošlo a trvá na podanej žalobe.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanievo veci právoplatne skončené.

V sťažnosti sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavyrozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a súčasne žiadala, aby jej ústavnýsúd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 000 Sk.

Okresný súd sa k sťažnosti sťažovateľky vyjadril podaním doručeným ústavnémusúdu 15. januára 2007, v ktorom potvrdil, že v predmetnej veci došlo k prieťahu v konaní,keďže prvé pojednávanie bolo nariadené až na 10. máj 2005, pričom žaloba bolasťažovateľkou podaná okresnému súdu 23. októbra 2001. Okresný súd poukázal na doterajšípriebeh konania vo veci, dôvody zmien zákonných sudcov, ktorým bola vec pridelená,dôvod odročenia prvého pojednávania vo veci konaného 10. mája 2005 bez prerokovaniaveci, úmrtie dvoch žalovaných a potrebu zistenia ich právnych nástupcov. Okresný súduviedol, že ďalšie pojednávanie vo veci sa konalo 28. augusta 2006, na ktorom bolaprítomná len sťažovateľka a jej právny zástupca a nebol prítomný nikto zo žalovaných.

Ústavný súd sa oboznámil s obsahom celého spisového materiálu okresného súduv konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 889/01.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal 30. novembra 2006 na ďalšie konanie III. senátústavného súdu. Dňa 22. januára 2007 skončilo funkčné obdobie sudcovi spravodajcovi,ktorému bola vec na ústavnom súde pridelená. Po schválení Rozvrhu práce Ústavného súduSlovenskej republiky na rok 2007 a prerozdelení vecí novovymenovaným sudcom sasudkyňou spravodajkyňou v tejto veci stala Marianna Mochnáčová, ktorá je členkouIV. senátu. Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol IV. senátústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 889/01 ústavnýsúd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľka podala žalobu okresnému súdu 23. októbra 2001, ktorá smerovala protipätnástim žalovaným. Touto žalobou sa domáhala zaplatenia sumy 800 000 Sk z dôvoduvydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovaným investíciami sťažovateľky donehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaných.

Od podania žaloby 23. októbra 2001 do 14. februára 2002 okresný súd priebežnevykonával procesné úkony smerujúce k príprave pojednávania. V uvedenom období došlo15. januára 2002 k zmene zákonného sudcu. Okresný súd 15. januára 2002 vyzvalsťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok a žalovaných výzvou zo 14. februára 2002požiadal, aby sa k žalobe vyjadrili v lehote 15 dní od jej doručenia. Vyjadrenia piatichžalovaných boli okresnému súdu doručené v priebehu mesiaca február 2002 a ostatnévyjadrenie bolo doručené až 29. mája 2002. Okresný súd zaslal právnemu zástupcovisťažovateľky len jedno z doručených vyjadrení.

V období od 14. februára 2002 do 29. októbra 2003 okresný súd nevykonal žiadnyprocesný úkon, ktorý by smeroval k príprave pojednávania a meritórnemu prerokovaniuveci.

Okresný súd listom z 29. októbra 2003 požiadal Okresný súd v Ostrave o oznámenieokruhu dedičov, resp. právnych nástupcov zomrelého žalovaného v 8. rade. Po uplynutípiatich mesiacov okresný súd urgoval odpoveď na túto žiadosť, ktorá mu bola napokondoručená 13. mája 2004.

V období od 13. mája 2004, kedy okresnému súdu boli známi všetci účastnícikonania a ich právni nástupcovia, až do nariadenia pojednávania uznesením z 20. apríla2005, resp. do pojednávania 10. mája 2005 okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon,ktorý by smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky.

Prvé pojednávanie vo veci konané 10. mája 2005 bolo odročené na neurčito preneprítomnosť účastníkov konania. Neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil aj právnyzástupca sťažovateľky z dôvodu svojej práceneschopnosti a požiadal o jeho odročenie.

V období od prvého pojednávania 10. mája 2005 do nariadenia druhéhopojednávania 28. augusta 2006 okresný súd nevykonal žiadny úkon, ktorý by bolo možnéhodnotiť ako úkon smerujúci k zisteniu skutkového stavu veci. Okresný súd dvakrát vyzvalsťažovateľku, aby mu oznámila, či trvá na podanom návrhu, a to výzvou zo 14. júna 2005a následne (po opätovnej zmene zákonného sudcu dňa 10. októbra 2005) výzvouz 5. januára 2006. Sťažovateľka vo svojich odpovediach na tieto výzvy (doručených22. júna 2005 a 19. januára 2006) okresnému súdu oznámila, že na podanej žalobe trváa neberie ju späť, zároveň uviedla, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá. K ďalšej zmenezákonného sudcu došlo 20. júna 2006. Z úradného záznamu spísaného 2. augusta 2006vyplýva, že v tento deň okresný súd zistil, že proti sťažovateľke je vedené trestné konaniepred Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 2 T 189/2002 pre trestný čin sprenevery.Z obsahu spisu je zrejmé, že tento trestný spis nebol k spisu v tejto veci okresným súdompripojený.

Druhé pojednávanie vo veci konané 28. augusta 2006 bolo odročené na neurčito preneprítomnosť žalovaných, pričom prítomná sťažovateľka a jej právny zástupca navrhlivypočutie žalovaných na súdoch príslušných podľa miesta bydliska a až následne nariadiťpojednávanie.

Ostatným úkonom okresného súdu zo 4. septembra 2006 bola výzva Obvodnémusúdu Praha 4 v súvislosti so zisťovaním právnych nástupcov zomrelej žalovanej v 6. rade.

Od 15. januára 2007 sa spis okresného súdu nachádzal na ústavnom súde.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilosplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosťpre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť lenz dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predsedasenátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým ajk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojoudoterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje trizákladné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,pričom za súčasť tohto kritéria sa považuje aj povaha veci a o čo ide sťažovateľovi priuplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, (2) správanie účastníka súdneho konania a(3) postup samotného súdu.

1. Predmetom sporu je nárok sťažovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia,ktoré malo vzniknúť žalovaným zhodnotením ich nehnuteľnosti investíciami narekonštrukciu nehnuteľnosti vynaloženými sťažovateľkou. Ide o vec, ktorá po právnejstránke patrí k štandardnej agende všeobecných súdov. Väčší počet účastníkov konania nastrane žalovaných (15), ktorých súčinnosť musí okresný súd v predmetnom konanízabezpečiť, ovplyvňuje skutkovú zložitosť tejto veci. Podľa zistenia ústavného súdu všakvzhľadom na súčasný stav konania možno konštatovať, že jeho predĺženie nebolozapríčinené skutkovou alebo právnou zložitosťou veci.

2. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky tohto konania, ústavný súdnezistil žiadne skutočnosti, ktoré by jej mohli byť pričítané na ťarchu.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konanídošlo k zbytočným prieťahom bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd v preskúmavanom konaní zistil viaceré obdobia nečinnosti okresnéhosúdu, ktoré mali výrazný vplyv na jeho predĺženie. Okresný súd v tomto konanínevykonával bez existencie zákonnej prekážky žiadne procesné úkony smerujúcek prerokovaniu merita veci a odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v dvadsaťmesačnom období trvajúcom od 14. februára 2002 do 29. októbra 2003. Nečinnosťou bolopoznačené aj obdobie trvajúce jedenásť mesiacov, a to od 13. mája 2004 do 20. apríla 2005a aj obdobie od 10. mája 2005 do 2. augusta 2006 trvajúce pätnásť mesiacov. V tomtokonaní bol teda okresný súd nečinný 46 mesiacov, resp. 3 roky a 10 mesiacov.

Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd dosiaľ v tomto konaní realizoval lenjednoduché procesné úkony, ktoré svojím charakterom patria do štádia prípravy prvéhopojednávania, celkovú dĺžku tohto konania nemožno považovať za ústavne akceptovateľnúz hľadiska práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, v ktorej uviedol,že závažnosť doby nečinnosti súdu sa zvyšuje, keď všeobecný súd vykonáva iba jednoduchéúkony, ktoré si nevyžadujú dlhodobé štúdium alebo inú prípravu (napr. m. m.III. ÚS 101/01).

Okresný súd skutočnosť, že v predmetnom súdnom konaní došlo„k prieťahu“,vosvojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky potvrdil.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd preto dospel k záveru, že doterajšímpostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 889/2001 došlo k zbytočnýmprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu,aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sanachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľka ústavný súd požiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume1 000 000 Sk z dôvodov uvedených v jej sťažnosti.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke finančnézadosťučinenie v sume 70 000 Sk. Táto suma zohľadňuje stav konania, jeho doterajšiudĺžku i predmet, ako aj dĺžku zbytočných prieťahov spôsobených nečinnosťou okresnéhosúdu (46 mesiacov, resp. 3 roky a 10 mesiacov) a s tým spojenú ujmu sťažovateľky.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jejvznikliv dôsledkuprávnehozastúpeniapredústavnýmsúdomadvokátom ⬛⬛⬛⬛. Sťažovateľka ich požadovala uhradiť v sume 6 825,40 Sk(slovom šesťtisícosemstodvadsaťpäť slovenských korún a štyridsať halierov). Vzhľadom nato, že suma požadovaná sťažovateľkou neprekračovala sumu podľa vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd priznal úhradutrov konania sťažovateľke v sume ňou požadovanej.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2007