znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 375/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2009 predbežne prerokoval návrh Ing. F. M., K., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/07/09-K z 24. júna 2009 a takto

r o z h o d o l :

Návrh Ing. F. M. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bol 15.   októbra 2009 doručený návrh Ing. F. M. (ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) č. VP/07/09-K z 24. júna 2009, ktorým mu mala byť podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona   č.   357/2004   Z.   z.   o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon   č. 357/2004 Z. z.“ alebo „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) uložená pokuta vo výške 723,03 € pre porušenie povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 uvedeného ústavného zákona. K návrhu   však   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   na   zastupovanie navrhovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a návrh neobsahoval ani ďalšie náležitosti v zmysle ustanovenia § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd preto upozornil navrhovateľa výzvou z 29. októbra 2009 (doručenou mu podľa   doručenky   6.   novembra   2009)   na   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. a podľa § 20 ods. 1 a 2, § 25 a § 73 ods. 1 a § 73b zákona o ústavnom súde, ako aj na skutočnosť, že jeho návrh tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote 5 dní   od doručenia   výzvy nedostatky   svojho návrhu odstránil, najmä predložil splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie pred ústavným súdom v danej veci a svoj návrh náležite doplnil a odôvodnil.

Na výzvu ústavného súdu navrhovateľ však reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 16. novembra 2009, v ktorom uviedol takmer tie isté dôvody, ako to bolo v jeho prvom podaní doručenom ústavnému súdu 15. októbra 2009. Súčasťou tohto podania bola príloha č. 2 označená ako „Splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa pred ústavným súdom“, v ktorej uviedol:

„Vzhľadom   k tomu,   že   predpokladám,   že   Ústavný   súd   spravodlivo   zváži   všetky okolnosti   tohto   nedorozumenia   (pretože   v tom   nebol   zámer)   nesplnomocňujem   na zastupovanie pred ústavným súdom žiadneho advokáta, budem akceptovať akýkoľvek záver a týmto sa vzdávam odvolania.“

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.: dotknutý verejný funkcionár môže   podať   návrh   na   preskúmanie   rozhodnutia   výboru   na   Ústavný   súd   Slovenskej republiky... do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi.... Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú ustanovenia zákona...

Vymedzenie   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným   súdom   podľa   čl.   10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. vrátane náležitostí kvalifikovaného návrhu na začatie tohto konania je bližšie ustanovené predovšetkým v § 20, § 25, § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak tento   zákon   neustanovuje   inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný súd preskúmal návrh navrhovateľa a zistil, že ani po jeho doplnení podaním doručeným   16.   novembra   2009   nespĺňa   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom, ktoré sú ustanovené najmä v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o   ochrane   verejného   záujmu,   resp.   podľa   §   73a   a   §   73b   zákona   o ústavnom   súde   tiež neobsahuje riadne   odôvodnenie   tej   skutočnosti,   že   konanie navrhovateľa   ako   verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, resp. že svoje   povinnosti   uložené   týmto   ústavným   zákonom   neporušil.   Navrhovateľ   aj   napriek poučeniu a výzve ústavného súdu z 29. októbra 2009 nedoplnil svoj návrh v stanovenej lehote a ani neskôr (až do dňa jeho predbežného prerokovania) v súlade s požiadavkami ústavného súdu, čo znemožňuje prijatie návrhu na ďalšie konanie.

Ústavný súd konštatuje, že navrhovateľ dosiaľ nepredložil splnomocnenie na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom, a keďže od povinného zastúpenia advokátom, ktoré vyžaduje ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, nie je možné upustiť, z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o odmietnutí návrhu navrhovateľa pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (obdobne napr. I. ÚS 167/06, III. ÚS 167/06 a III. ÚS 76/07).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2009