znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 374/2012-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 5153/2012, sp. zn. Rvp 5154/2012, sp. zn. Rvp 5155/2012, sp. zn. Rvp 5156/2012, sp. zn. Rvp 5157/2012, sp. zn. Rvp 5158/2012, sp. zn. Rvp 5159/2012, sp. zn. Rvp 5160/2012, sp. zn. Rvp 5161/2012, sp. zn. Rvp 5162/2012, sp. zn. Rvp 5163/2012, sp. zn. Rvp 5164/2012, sp.   zn.   Rvp   5165/2012,   sp.   zn.   Rvp   5166/2012,   sp.   zn.   Rvp   5167/2012,   sp.   zn.   Rvp 5168/2012, sp. zn. Rvp 5169/2012, sp. zn. Rvp 5170/2012, sp. zn. Rvp 5171/2012, sp. zn. Rvp 5172/2012, sp. zn. Rvp 5173/2012, sp. zn. Rvp 5174/2012, sp. zn. Rvp 5175/2012, sp. zn. Rvp 5176/2012, sp. zn. Rvp 5177/2012, sp. zn. Rvp 5178/2012, sp. zn. Rvp 5179/2012 a sp. zn. Rvp 5180/2012 vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3 Er 992/2010 z 11. apríla 2012, sp. zn. 3 Er 312/2011 z 11. apríla 2012, sp. zn. 3 Er 567/2011 zo 4. apríla 2012, sp. zn. 3 Er 544/2011 zo 4. apríla 2012 a sp. zn. 3 Er 367/2008 z 27. marca 2012 a jeho postupom v týchto konaniach a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 5153/2012, sp. zn. Rvp 5154/2012, sp.   zn.   Rvp   5155/2012,   sp.   zn.   Rvp   5156/2012,   sp.   zn.   Rvp   5157/2012,   sp. zn.   Rvp 5158/2012, sp. zn. Rvp 5159/2012, sp. zn. Rvp 5160/2012, sp. zn. Rvp 5161/2012, sp. zn. Rvp 5162/2012, sp. zn. Rvp 5163/2012, sp. zn. Rvp 5164/2012, sp. zn. Rvp 5165/2012, sp. zn. Rvp 5166/2012, sp. zn. Rvp 5167/2012, sp. zn. Rvp 5168/2012, sp. zn. Rvp 5169/2012, sp.   zn.   Rvp   5170/2012,   sp. zn.   Rvp   5171/2012,   sp. zn.   Rvp   5172/2012,   sp.   zn.   Rvp 5173/2012, sp. zn. Rvp 5174/2012, sp. zn. Rvp 5175/2012, sp. zn. Rvp 5176/2012, sp. zn. Rvp 5177/2012, sp. zn. Rvp 5178/2012, sp. zn. Rvp 5179/2012 a sp. zn. Rvp 5180/2012 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 374/2012.

2. Sťažnosti JUDr. R. K.   o d m i e t a   ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9. mája 2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vedené pod sp. zn. Rvp 5153/2012, sp.   zn.   Rvp   5154/2012,   sp.   zn.   Rvp   5155/2012,   sp.   zn.   Rvp   5156/2012,   sp. zn.   Rvp 5157/2012, sp. zn. Rvp 5158/2012, sp. zn. Rvp 5159/2012, sp. zn. Rvp 5160/2012, sp. zn. Rvp 5161/2012, sp. zn. Rvp 5162/2012, sp. zn. Rvp 5163/2012, sp. zn. Rvp 5164/2012, sp. zn. Rvp 5165/2012, sp. zn. Rvp 5166/2012, sp. zn. Rvp 5167/2012, sp. zn. Rvp 5168/2012, sp.   zn.   Rvp   5169/2012,   sp.   zn.   Rvp   5170/2012,   sp. zn.   Rvp   5171/2012,   sp.   zn.   Rvp 5172/2012, sp. zn. Rvp 5173/2012, sp. zn. Rvp 5174/2012, sp. zn. Rvp 5175/2012, sp. zn. Rvp 5176/2012, sp. zn. Rvp 5177/2012, sp. zn. Rvp 5178/2012, sp. zn. Rvp 5179/2012 a sp. zn. Rvp 5180/2012, ktorými namietal porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 Er 627/2010 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 578/2010   zo   16.   marca   2012,   sp.   zn.   2   Er   782/2005   zo   16.   marca   2012,   sp.   zn.   2   Er 130/2005 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 58/2005 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 117/2007 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 334/2008 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 332/2008 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 283/2008 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 301/2008 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 335/2008 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 336/2008 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 875/2009 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 973/2009 zo 16. marca 2012, sp. zn. 5 Er 177/2007   z   23.   marca   2012,   sp.   zn.   5   Er   239/2007   z   23.   marca   2012,   sp.   zn. 5 Er 406/2005   z   23.   marca   2012,   sp.   zn.   5   Er   507/2010   z   23.   marca   2012,   sp.   zn. 2 Er 684/2008   zo   16.   marca   2012,   sp.   zn.   5   Er   573/2005   z   23.   marca   2012,   sp.   zn. 5 Er 783/2005 z 23. marca 2012, sp. zn. 5 Er 7/2004 z 23. marca 2012, sp. zn. 5 Er 9/2004 z 23. marca 2012, sp. zn. 5 Er 114/2004 z 23. marca 2012, sp. zn. 5 Er 74/2004 z 23. marca 2012, sp. zn. 5 Er 73/2004 z 23. marca 2012, sp. zn. 5 Er 223/2003 z 23. marca 2012 a sp. zn. 5 Er 419/2003 z 23. marca 2012 (spolu ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“) a jeho postupom v týchto konaniach.

Sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú činnosť podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) aj pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresný súd napadnutými rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím mal zasiahnuť do ním označených základných práv podľa ústavy,   práv   podľa   dohovoru,   práva   podľa   dodatkového   protokolu   a   mal   porušiť   aj označený článok ústavy; sťažovateľ preto navrhol napadnuté rozhodnutia okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ v sťažnosti   ďalej tvrdil,   že k porušeniu jeho označených   základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu a označeného článku ústavy došlo aj napadnutým postupom okresného súdu v označených konaniach.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a   povaha   veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 5153/2012, sp. zn. Rvp 5154/2012, sp. zn. Rvp 5155/2012, sp. zn. Rvp 5156/2012, sp. zn.   Rvp   5157/2012,   sp.   zn.   Rvp   5158/2012,   sp.   zn.   Rvp   5159/2012,   sp.   zn. Rvp 5160/2012, sp. zn. Rvp 5161/2012, sp. zn. Rvp 5162/2012, sp. zn. Rvp 5163/2012, sp. zn.   Rvp   5164/2012,   sp.   zn.   Rvp   5165/2012,   sp.   zn.   Rvp   5166/2012,   sp.   zn. Rvp 5167/2012, sp. zn. Rvp 5168/2012, sp. zn. Rvp 5169/2012, sp. zn. Rvp 5170/2012, sp. zn.   Rvp   5171/2012,   sp.   zn.   Rvp   5172/2012,   sp.   zn.   Rvp   5173/2012,   sp.   zn. Rvp 5174/2012, sp. zn. Rvp 5175/2012, sp. zn. Rvp 5176/2012, sp. zn. Rvp 5177/2012, sp. zn. Rvp 5178/2012, sp. zn. Rvp 5179/2012 a sp. zn. Rvp 5180/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K veci samotnej

Ústavný súd sa najskôr pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal otázkou, či sú naplnené   predpoklady   meritórneho   prerokovania   ústavnej   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   3 zákona   o   ústavnom   súde,   a   dospel   opätovne   k   záveru,   že   ju   podala   osoba   zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme racionality   a   efektivity   konania   pred   ústavným   súdom   dáva   tomuto   súdu   kompetenciu posúdiť   „prijateľnosť“   návrhu   predtým,   ako   dospeje   k   záveru,   že   o   návrhu   rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá ešte nemá charakter kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých v samotnej sťažnosti.

Súdny exekútor má pri   výkone exekučnej činnosti   postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa Exekučný poriadku; podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku je exekútor   štátom   určenou   a   splnomocnenou   osobou   na   vykonávanie   núteného   výkonu súdnych   a   iných   rozhodnutí.   Podľa   §   5   Exekučného   poriadku   má exekútor   pri   výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie exekučné – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické   osoby,   avšak   táto   skutočnosť   má význam len právne-technický   či   organizačne-inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.

Z   uvedených   skutočností   vyplýva,   že   súdny   exekútor   nemá   aktívnu   legitimáciu na podanie   sťažnosti   proti   rozhodnutiu,   ktorým   ho   súd   vylúčil   z   vykonávania   exekúcie v daných   veciach   pre   jeho   pomer   k   účastníkovi   konania   (oprávnenému)   v   zmysle ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. V takomto prípade je objektom rozhodovania o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho sťažnosti odmietol ako podané zjavne neoprávnenou osobou bez toho, aby sa pritom bližšie zaoberal   jeho   obšírnou   právnou   argumentáciou,   obdobne   ako   to   bolo   v   prípade   jeho sťažností vedených na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 478/2011, sp. zn. I. ÚS 491/2011 a sp. zn. I. ÚS 137/2012 (bod 2 výroku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2012