znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 373/2010-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť W. W., S., štátneho občana H., zastúpeného advokátom JUDr. V. P., H., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 24, čl. 26, čl.   46   ods.   1 a čl.   48   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práv podľa   čl.   9   a čl. 10 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Er 582/2009, EX 1380/2009 a jeho uznesením zo 7. apríla 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť W. W. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2010 doručená   sťažnosť   W.   W.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných   práv   podľa   čl. 24,   čl.   26,   čl.   46   ods.   1 a čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 9 a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Er 582/2009, EX 1380/2009 a jeho uznesením zo 7. apríla 2010, ktorým nevyhovel jeho námietkam zo 4. februára 2010 proti exekúcii.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   Okresný   súd   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 29 CbPv 4/2009 vydal 11. mája 2009 predbežné opatrenie (nadobudlo právoplatnosť v spojení   s   rozhodnutím   odvolacieho   súdu),   podľa   ktorého   sa   mal   zdržať   akýchkoľvek konaní, ktorými by kontaktoval obchodných partnerov žalobcu. Dňa 3. júna 2010 podal sťažovateľ na tomto súde návrh na zastavenie exekúcie.

Medzitým, 3. decembra 2009 okresný súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na výkon   exekúcie   na   základe   právoplatného   exekučného   titulu.   Proti   upovedomeniu o začatí exekúcie podal sťažovateľ námietky, ktorým okresný súd nevyhovel uznesením sp. zn. 21 Er 582/2009, EX 1380/2009 zo 7. apríla 2010.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že:

„1. Postupom Okresného súdu v Michalovciach, v konaní sp. zn. 21 Er 582/2009-90, EX 1380/2009 došlo k porušeniu sťažovateľovho práva na ochranu základných ľudských práv a slobôd, čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 9 Európskeho dohovoru, práva na slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery; došlo k porušeniu politického práva čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 Európskeho dohovoru, práva na slobodu prejavu a práva na informácie, práva na súdnu a inú ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Zrušuje uznesenie Okresného súdu v Michalovciach sp. zn. 21 Er 582/2009-90, EX 1380/2009 zo dňa 07. 04. 2010 a vec vracia na nové konanie a rozhodnutie.

3.   Sťažovateľovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 100 000,00 EUR,   ktoré   je   povinný   uhradiť   porušovateľ   ústavného   práva   Okresný   súd Michalovce.“

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.   Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   nikým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha vo svojej sťažnosti.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom a uznesením okresného súdu zo 7. apríla 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Er 582/2009 došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 24, čl. 26, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 9 a čl. 10 dohovoru, a preto uvedené uznesenie žiada v bode 2 petitu zrušiť.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej   osoby   na   konanie   pred   ústavným   súdom   je   podanie   sťažnosti   v   lehote   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,   pričom   táto   lehota   sa   pri   opatrení   alebo   inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa sťažovatelia   mohli   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (napr.   I.   ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o   ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, III. ÚS 209/09).

Ústavný   súd   zistil,   že   v   predmetnej   veci   okresný   súd   nevyhovel   uznesením zo 7. apríla 2010 námietkam sťažovateľa proti exekúcii vedenej na základe právoplatného rozhodnutia   Okresného   súdu   Košice   I.   Namietané   rozhodnutie   sp   zn.   21   Er   582/2009, EX 1380/2009 zo 7. apríla 2010 bolo doručené sťažovateľovi (jeho právnemu zástupcovi) 26. apríla 2010, keď nadobudlo aj právoplatnosť. Sťažnosť však bola doručená ústavnému súdu až 5. augusta 2010, teda zjavne po zákonom ustanovenej lehote.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd považuje sťažnosť sťažovateľa za oneskorene podanú, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2010