znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 373/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. V. – M., Z., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. K., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 79/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. V. – M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra 2008 doručená sťažnosť M. V. – M., Z. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. K., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 79/2007.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:„Na   Okresnom   súde   Banská   Bystrica   navrhovateľ   M.   V.,   podnikajúci   pod obchodným menom M. V. – M., Z., podal dňa 14. 11. 2006 žalobu o zaplatenie 547.589,- Sk s príslušenstvom.

Dňa 13. 12. 2006 Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz č. 2 RO/1322- 2006-68, proti ktorému podala žalovaná strana dňa 04. 01. 2007 odpor, v ktorom namietala miestnu   príslušnosť   súdu.   Okresný   súd   Banská   Bystrica   postúpil   z   dôvodu   miestnej príslušnosti   uvedenú   právnu   vec   vedenú   pod   č.   k.   19   C/3/2007,   dňa   16.   01.   2007 na rozhodnutie   Okresnému   súdu   Bratislava   I.   Dňa   22.   01.   2007   podal   navrhovateľ vyjadrenie k odporu podaného odporcom, v ktorom sa vyjadril aj k miestnej príslušnosti, namietal,   že   súd   nesprávne   vyhodnotil   otázku   miestnej   príslušnosti,   pretože   miestne príslušný musí byť Okresný súd Banská Bystrica, kde má odporca zriadenú organizačnú zložku, a to aj napriek tomu, že táto nie je zapísaná v obchodnom registri.

Okresný   súd   Bratislava   I.   odo   dňa   16.   01.   2007,   kedy   mu   bol   postúpený   spis dodnes nevykonal   žiadny   procesný   úkon,   nevysporiadal   sa   dodnes   s   námietkou navrhovateľa k miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava I.

Súd   je   po   dobu   viac   ako   20   mesiacov   nečinný,   dodnes   nerozhodol   o   námietke miestnej príslušnosti, čím vytvára výraznú právnu neistotu navrhovateľovi, ktorý sa domáha poskytnutia právnej ochrany súdom a domáha sa zaplatenia pohľadávky, ktorú mu je podľa žalobného návrhu povinný zaplatiť odporca...

Predmetná právna vec podľa právneho názoru navrhovateľa nie je zložitá a naviac ani nie je daná príslušnosť Okresného súdu Bratislava I. Súd tým, že nerozhodol o námietke navrhovateľa   voči   miestnej   príslušnosti   a   ani   nevytýčil   pojednávanie,   resp.   nevykonal žiadny   procesný   úkon   vytvára   prieťahy   v   konaní.   Navrhovateľ   využil   svoje   právo   dané mu Zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podal sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   listom   zo   dňa   10.   06.   2008   adresovaný   predsedníčke Okresného súdu Bratislava I.

Predsedníčka   Okresného   súdu   Bratislava,   preskúmala   podanú   sťažnosť   v   konaní sp. zn. 28 Cb/79/2007 a listom zo dňa 20. 06. 2008 oznámila sťažovateľovi, že sťažnosť považuje za dôvodnú a prieťahy v konaní odôvodnila ako objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na obchodnom úseku tunajšieho súdu... Zároveň oznámila, že vyzvala zákonného sudcu, aby vo veci konal tak, aby prieťahy nevznikali a vybavenie veci bude priebežne sledovať...

Podľa   ustanovenia   §   50   ods.   3   zákona   č.   38/1993   Z.   z.   sa   sťažovateľ   domáha primeraného finančného zadosťučinenia v rozsahu 80 000 Sk, ktoré odôvodňuje dlhodobou nečinnosťou   súdu   dôsledkom   čoho   sa   ako   osoba   podnikajúca   nemôže   domôcť   svojej pohľadávky, ktorá dosahuje značnú sumu. Súčasne mu trvá stav právnej neistoty a nie je možné vylúčiť ani oslabenie dôkazov, ktoré by bolo potrebné v predmetnej veci vykonať... Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky takto rozhodol:

1. Základné právo sťažovateľa M. V., podnikajúci pod obchodným menom M. V. – M., Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde Bratislava I. sp. zn. 28 Cb/79/2007 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje vo veci sp. zn. 28 Cb/79/2007 konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. V., podnikajúci pod obchodným menom M. V. – M., Z. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom Osemdesiattisíc slovenských korún) 2.655,51 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť M. V., podnikajúci pod obchodným menom M. V. – M., miesto podnikania Z., trovy právneho zastúpenia v sume 7 939 Sk. (slovom   Sedemtisícdeväťstotridsaťdeväť   slovenských   korún)   263.53   €   na   bankový   účet právneho zástupcu JUDr. Ľ. K. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   tohto   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   sťažnosť,   ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 28 Cb 79/2007,   predmetom   ktorého   je   žaloba   o zaplatenie   sumy   547   589   Sk s príslušenstvom, je zjavne neopodstatnená.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru)   môže   vyplývať   aj z toho,   že   porušenie   tohto   základného   práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať o zbytočných   prieťahoch   (napr.   IV.   ÚS   343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 222/07).

Z obsahu   sťažnosti,   ako   aj   jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   z dôvodu   miestnej príslušnosti bola 29. januára 2007 vec pôvodne vedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod   sp.   zn.   19   C   3/2007   postúpená   okresnému   súdu,   kde   je   aj   v súčasnosti   vedená pod sp. zn.   28   Cb   79/2007,   pretože   z dôvodu   podaného   odporu   bola   11.   apríla   2007 prevedená do registra Cb.

Ústavný   súd   zistil,   že   predmetný   súdny   spor   trvá   na   okresnom   súde   1   rok a 9 mesiacov. Aj napriek tomu je však ústavný súd toho názoru, že doterajšia dĺžka konania spolu s charakterom veci (žaloba o zaplatenie sumy 547 589 Sk s príslušenstvom) zatiaľ vylučujú, aby sa   dalo uvažovať o postupe súdu   vyúsťujúceho do   porušenia označených práv.   Je nesporné,   že   výsledok   súdneho   sporu   je   pre   sťažovateľa   ako   podnikateľa významný, ale na druhej   strane nemožno tvrdiť,   že tento   výsledok   by mohol   podstatne ohroziť   jeho   statusovú   sféru.   Okresný   súd   síce   v danej   veci   nepostupoval   presne   tak, ako mu to   ustanovuje   §   100   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku,   keď   nekonal bez prieťahov,   avšak   toto   zistenie   spolu   s predmetom   súdneho   sporu   nedosahujú   takú intenzitu zásahu do základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by mohla znamenať ich porušenie.

Predsedníčka okresného súdu v liste sp. zn. Spr. 2171/08 z 20. júna 2008 priznala vzniknuté prieťahy a za tieto sa sťažovateľovi ospravedlnila. Okresný súd nedostal možnosť vo   veci   ďalej   konať   a odstrániť   vzniknuté   prieťahy,   pretože   sťažovateľ   v priebehu niekoľkých   mesiacov   podal   sťažnosť   ústavnému   súdu.   To   však   neznamená,   že   ďalšie pokračovanie v nečinnosti okresného súdu by nemohlo získať intenzitu, ktorá by porušila základné práva a slobody sťažovateľa.

Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci   aj   v trvaní   niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd   spravidla   prihliada   len   vtedy,   keď sa vyskytli   opakovane   a zároveň   významným spôsobom   ovplyvnili   dĺžku   súdneho   konania   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS   39/00, I. ÚS 57/01).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   II.   ÚS   57/01, I. ÚS 48/03).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného   v tomto   článku   (napr.   II.   ÚS   57/01),   prípadne   návrhu   buď   nevyhovel (napr. I. ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne   neopodstatnený   (napr.   I.   ÚS   57/01, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07, III. ÚS 222/07, III. ÚS 273/07).

S prihliadnutím   na   svoju   doterajšiu   judikatúru,   ako   aj   na   skutočnosti   zistené v súvislosti   nastolenými   námietkami   sťažovateľa   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol už na svojom predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   ďalšími   požiadavkami sťažovateľa obsiahnutými v petite sťažnosti sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2008