SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 373/06-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. G., P., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj pre namietané porušenie jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 278/2003, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2006 doručená sťažnosť (z 20. mája 2006) M. G., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj pre namietané porušenie jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 278/2003.
Sťažovateľka prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne uviedla, že sa žalobou podanou okresnému súdu 12. novembra 2003 domáhala proti MUDr. M. G. (ďalej len „žalovaný“) určenia neplatnosti darovacej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností v katastrálnom území P. alebo alternatívne vrátenia daru. Následne 5. februára 2004 podala návrh na vydanie predbežného opatrenia v predmetnej veci, o ktorom okresný súd rozhodol 10. marca 2004. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 11. január 2005, 22. marec 2005 a 1. apríl 2005. Pojednávania sa neuskutočnili z dôvodu údajnej práceneschopnosti žalovaného (sťažovateľka v tomto kontexte uvádza, že vyžiadaním správy od zamestnávateľa žalovaného v súvislosti s jeho neúčasťou na pojednávaní 22. marca 2005 bolo zistené, že „...odporca v skutočnosti v uvedený deň nebol práceneschopný...“). Pojednávanie nariadené na 17. máj 2005 bolo opäť odročené. Právna zástupkyňa sťažovateľky sa telefonicky ospravedlnila cestou na pojednávanie avizujúc svoje meškanie kvôli dopravnej situácii na trase K. – P. v súvislosti s policajnou akciou vyvolanou lúpežným prepadnutím pobočky jednej z bánk v K.. Na pojednávanie sa dostavila neskôr, okresný súd ho však už odročil na 20. september 2005. Ani v uvedený deň okresný súd vec meritórne neprerokúval s poukazom na námietku zaujatosti sudcu vznesenú žalovaným 8. septembra 2005.
Sťažovateľka podaním z 2. septembra 2005 doručeným okresnému súdu 6. septembra 2005 navrhla zmenu petitu žaloby. Podaním zo 14. septembra 2005 doručeným okresnému súdu 26. septembra 2005 navrhla vydanie predbežného opatrenia.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 3 NcC 65/2005 z 3. októbra 2005 rozhodol o nevylúčení zákonného sudcu konajúceho v predmetnej veci. Rozhodnutie bolo okresnému súdu doručené 14. októbra 2005 a ten ho doručil právnej zástupkyni sťažovateľky 25. októbra 2005. Zároveň jej doručil uznesenie z 10. októbra 2005, ktorým uložil sťažovateľke v lehote 10 dní doplniť návrh na vydanie predbežného opatrenia zo 14. septembra 2005, uznesenie z 18. októbra 2005, ktorým rozhodol o pripustení zmeny petitu žaloby z 2. septembra 2005, ako aj výzvu z 21. októbra 2005 na zaplatenie súdneho poplatku v súvislosti so zmenou petitu žaloby, v dôsledku čoho sťažovateľka podaním z 25. októbra 2005 požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov.Sťažovateľka doplnila návrh na vydanie predbežného opatrenia zo 14. septembra 2005 podaním zo 4. novembra 2005. Okresný súd však uznesením zo 7. novembra 2005 doručeným právnej zástupkyni sťažovateľky 9. novembra 2005 uvedený návrh na vydanie predbežného opatrenia odmietol. Okresný súd 7. novembra 2005 zároveň sťažovateľku vyzval na preukázanie osobných, majetkových a príjmových pomerov v súvislosti s jej žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Sťažovateľka napadla uznesenie okresného súdu zo 7. novembra 2005 vo veci návrhu na vydanie predbežného opatrenia odvolaním, na základe ktorého okresný súd toto svoje rozhodnutie uznesením zo 14. novembra 2005 zrušil a ďalším uznesením z toho istého dňa o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodol tak, že ho zamieta. Obe rozhodnutia okresného súdu boli doručené právnej zástupkyni sťažovateľky 18. novembra 2005. Podaním z 28. novembra 2005 doplnila sťažovateľka svoju žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov vrátane preukázania osobných, majetkových a príjmových pomerov a 5. decembra 2005 podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu zo 14. novembra 2005 vo veci návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Krajský súd uznesením sp. zn. 1 Co 450/05 z 23. februára 2006 odvolanie zamietol potvrdiac uznesenie okresného súdu zo 14. novembra 2005 o zamietnutí návrhu sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia. Rozhodnutie bolo okresnému súdu doručené 10. marca 2006 a právnej zástupkyni sťažovateľky 20. marca 2006.
Okresný súd uznesením z 3. mája 2006 doručeným právnej zástupkyni sťažovateľky 10. mája 2006 priznal sťažovateľke v predmetnom konaní čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov (vo výške ½). Sťažovateľka podala 25. mája 2006 proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.
Dňa 20. septembra 2005 podala sťažovateľka prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v označenom konaní. Predseda okresného súdu prostredníctvom podpredsedníčky okresného súdu listom sp. zn. Spr 2267/2005 z 19. októbra 2005 jej oznámil, že sťažnosť nepovažuje za dôvodnú. Sťažovateľka, poukazujúc na ustanovenia § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), namieta, že označené konanie trvá už viac ako dva a pol roka no okresný súd sa vecou dosiaľ meritórne nezaoberal (neuskutočnilo sa ani jedno pojednávanie, na ktorom by súd vec meritórne prerokoval), to všetko za situácie, keď vo veku 86 rokov vedie spor ohľadne nehnuteľnosti, v ktorej aj býva, pričom vzťahy so žalovaným sú krajne napäté a sťažovateľka nemôže náležite zabezpečiť ani potrebnú údržbu uvedenej nehnuteľnosti.
Na základe uvedenej argumentácie žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie jej práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 278/03, aby prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a zakázal mu pokračovať v porušovaní označených práv sťažovateľky, aby priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk a náhradu trov konania pred ústavným súdom.
Na základe výzvy ústavného súdu zo 7. septembra 2006 sa k sťažnosti prostredníctvom svojho predsedu vyjadril okresný súd a to listom sp. zn. 1 SprO/1181/2006, SprU 3009/2006 z 21. septembra 2006, v ktorom uviedol: „Sťažnosť sa týka prieťahov v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10 C 278/03. Z príslušného spisu vyplýva, že žaloba bola podaná dňa 12. 11. 2003 o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, eventuálne o vrátenie daru.
Listom z 18. 11. 2003 bol vyzvaný vtedajší právny zástupca žalobkyne Doc. JUDr. J. H., CSc. na oznámenie hodnoty sporu pre účely vyrubenia súdneho poplatku a zdokladovanie majetkových a finančných pomerov žalobkyne v lehote 15 dní.
Dňa 12. 12. 2003 právny zástupca žalobkyne požiadal o predĺženie lehoty z dôvodu hospitalizácie žalobkyne. Dňa 12. 1. 2004 bol doručený tunajšiemu súdu znalecký posudok na hodnotu nehnuteľnosti a potvrdenie o zdravotnom stave, majetkových a finančných pomeroch žalobkyne spolu so žiadosťou o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Uznesením 10 C 278/03-43 z 3. 2. 2004 bola žiadosť žalobkyne zamietnutá a zaslaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1.000,- Sk.
Dňa 5. 2. 2004 žalobkyňa podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol uznesením 10 C 278/03-50 z 10. 3. 2004 zamietnutý a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3. 4. 2004.
Žalobkyňa zaslala 17. 5. 2004 vyjadrenie na výzvu súdu z 27. 4. 2004 týkajúcu sa § 15a O. s. p. a § 115a O. s. p.
Žalovaný doručil svoje vyjadrenie k veci 14. 6. 2004. V konaní boli nariadené pojednávania dňa 7. 9. 2004, 11. 1. 2005, 22. 3. 2005, 1. 4. 2005, 17. 5. 2005, 20. 9. 2005. Žalobkyňa sa ospravedlnila z dôvodu hospitalizácie na pojednávaniach (11. 1. 2005 a 17. 5. 2005 a žalovaný z dôvodu dočasnej práceneschopnosti (7. 9. 2004, 22. 3. 2005, 17. 5. 2005).
Na vytýčenom pojednávaní dňa 20. 9. 2005 žalovaný vzniesol námietku zaujatosti proti konajúcemu sudcovi. Spis bol predložený na rozhodnutie o námietke zaujatosti dňa 28. 9. 2005 a Krajský súd v Prešove rozhodol dňa 14. 10. 2005 uznesením 3 NcC 65/05-91 a nevylúčil zákonného sudcu z prejednávania predmetnej veci.
Žalobkyňa 27. 9. 2005 podala návrh na vydanie predbežného opatrenia. Uznesením 10 C 278/03-106 z 10. 10. 2005 bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie návrhu v lehote 10 dní. Zároveň uznesením 10 C 278/03-108 z 18. 10. 2005 bola pripustená zmena žaloby a vyrubený doplatok súdneho poplatku.
Žalobkyňa podaním z 27. 10. 2005 požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Návrh na vydanie predbežného opatrenia bol zamietnutý a zo strany žalobkyne bolo podané 6. 12. 2005 odvolanie. Vo veci rozhodoval odvolací súd uznesením 1 Co 450/05-148 z 23. 2. 2006, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Uznesením 10 C 278/2003-151 z 3. 5. 2006 bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov vo výške 50 %. Krajský súd v Prešove zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov žalobkyni v celom rozsahu. Žalovaný podaním z 26. 5. 2006 požiadal o prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. z dôvodu podania návrhu žalovaného na obmedzenie spôsobilosti žalobkyne na právne úkony.
Lustráciou v registri P bolo zistené, že konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalobkyne prebieha pod sp. zn. 27 Ps 21/06 a vo veci je vytýčený termín pojednávania na deň 11. 10. 2006.
V konaní 10 C 278/2003 bolo nariadené pojednávanie na deň 27. 10. 2006. Na základe uvedených skutočností žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby vyslovil, že: postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 278/2003 nebolo porušené právo M. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
V prílohe Vám predkladám spis 10 C 278/2003 a zároveň oznamujem, že netrvám na verejnom ústnom pojednávaní vo veci prejednania sťažnosti.“
II.
Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd vyžiadal, vyplýva nasledovný priebeh a stav posudzovaného konania.
Žalobou zo 7. novembra 2003 podanou okresnému súdu 12. novembra 2003 sa sťažovateľka domáhala proti žalovanému určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej 29. mája 1995, týkajúcej sa nehnuteľností v katastrálnom území P. a v prípade zamietnutia žaloby v tejto časti návrhu uloženia povinnosti žalovanému vrátiť dar, ktorý bol predmetom označenej zmluvy. Zároveň požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Okresný súd vyzval 18. novembra 2003 právneho zástupcu sťažovateľky na oznámenie hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom spornej darovacej zmluvy a predloženie podkladov potrebných na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov v lehote 10 dní. Právny zástupca požiadal 12. decembra 2003 o predĺženie lehoty (z dôvodu hospitalizácie sťažovateľky). Požadované doklady predložil okresnému súdu 12. januára 2004.
Okresný súd uznesením z 3. februára 2004 žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovel a vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu. Sťažovateľka zaplatila súdny poplatok 27. februára 2004.
Uznesením z 27. apríla 2004 uložil okresný súd žalovanému, aby sa v lehote 30 dní vyjadril k žalobe, poučil účastníkov o možnosti uplatniť námietku zaujatosti sudcu a vyzval ich na vyjadrenie (v lehote 30 dní) k možnosti rozhodnúť vec bez nariadenia pojednávania (§ 115a OSP).
Právny zástupca sťažovateľky reagoval podaním doručeným okresnému súdu 17. mája 2004. Žiadal prerokovanie veci na ústnom pojednávaní. Podaním zo 14. júna 2004, doručeným okresnému súdu v ten istý deň sa k žalobe vyjadril právny zástupca žalovaného.
Zákonný sudca nariadil 6. júla 2004 pojednávanie vo veci na 7. september 2004, zároveň zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľky výzvu na zaujatie stanoviska k vyjadreniu žalovaného (a k návrhu na vylúčenie časti žaloby na samostatné konanie) v lehote 30 dní.
Podaním doručeným okresnému súdu 30. augusta 2004 žiadal právny zástupca žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu svojej pracovnej zaneprázdnenosti a zároveň práceneschopnosti žalovaného. Termín pojednávania bol zrušený 31. augusta 2004.
Zákonný sudca nariadil 7. októbra 2004 pojednávanie vo veci na 11. január 2005.
Podaním doručeným okresnému súdu 7. januára 2005 žiadal právny zástupca žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti žalovaného. Pojednávanie bolo odročené na 22. marec 2005.
Podaním doručeným okresnému súdu 21. marca 2005 žiadal právny zástupca žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti žalovaného. Pojednávanie bolo odročené na 1. apríl 2005. Právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala pojednávať vo veci s tým, že podľa poznatkov sťažovateľky žalovaný riadne nastúpil do práce. Okresný súd odročil pojednávanie s tým, že táto informácia bude preverená u zamestnávateľa žalovaného, čo realizoval výzvou z 24. marca 2005. Okresný súd zároveň vyzval žalovaného predložiť originál potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.
Pojednávanie nariadené na 1. apríl 2005 bolo odročené na 17. máj 2005 z dôvodu neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorým bolo predvolanie na toto pojednávanie doručené až v dňoch 4. a 5. apríla 2005.
Zamestnávateľ žalovaného doručil okresnému súdu 5. apríla 2005 oznámenie, že žalovaný „...dňa 21. – 22. 3. 2005 nastúpil do práce...“
Pojednávanie nariadené na 17. máj 2005 bolo odročené na 20. september 2005 z dôvodu neúčasti sťažovateľky a jej právnej zástupkyne, ktorá telefonicky oznámila, že cestou na pojednávanie uviazla v dopravnej zápche a sťažovateľka je hospitalizovaná.
Podaním z 2. septembra 2005 doručeným okresnému súdu 6. septembra 2005 zmenila sťažovateľka petit žaloby, žiadajúc určenie, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom spornej darovacej zmluvy patria do vlastníctva sťažovateľky (v podiele ½) a do dedičstva po jej zomrelom manželovi (v podiele ½), ktorí mali v spornej darovacej zmluve postavenie darcov.
Dňa 8. septembra 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného, ktorým vzniesol námietku zaujatosti proti zákonnému sudcovi. Pojednávanie nariadené na 20. september bolo z uvedeného dôvodu odročené na neurčito.
Spis bol predložený krajskému súdu 28. septembra 2005. Krajský súd uznesením z 3. októbra 2005 rozhodol, že zákonný sudca nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania v uvedenej veci. Okresnému súdu bol predmetný spis vrátený 14. októbra 2005.
Sťažovateľka podala 27. septembra 2005 návrh na vydanie predbežného opatrenia. Uznesením z 10. októbra 2005 vyzval okresný súd právnu zástupkyňu sťažovateľky na doplnenie návrhu a ďalším uznesením z 18. októbra 2005 pripustil zmenu žaloby z 2. septembra 2005. Dňa 21. októbra 2005 v tejto súvislosti vyzval sťažovateľku na zaplatenie novovyrubeného súdneho poplatku v lehote 10 dní.
Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila 27. októbra 2005 okresnému súdu žiadosť o oslobodenie sťažovateľky od súdnych poplatkov. Výzvou zo 7. novembra 2005 okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie podkladov potrebných na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Na uznesenie okresného súdu z 10. októbra 2005 reagovala právna zástupkyňa sťažovateľky podaním doručeným okresnému súdu 7. novembra 2005.
Uznesením zo 7. novembra 2005 okresný súd odmietol návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia zo 14. septembra 2005 (doručený okresnému súdu 27. septembra 2005) s odôvodnením, že návrh nemal všetky náležitosti podľa § 75 ods. 2 OSP a právna zástupkyňa sťažovateľky ho v stanovenej lehote nedoplnila, pričom pre nedostatky návrhu nie je možné pokračovať v konaní. Dňa 11. novembra 2005 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu zo 7. novembra 2005.
Uznesením zo 14. novembra 2005 okresný súd zrušil svoje uznesenie zo 7. novembra 2005 a ďalším uznesením zo 14. novembra 2005 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
Dňa 29. novembra 2005 doručila právna zástupkyňa sťažovateľky okresnému súdu žiadané podklady na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 6. decembra 2005 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu zo 14. novembra 2005, ktorým zamietol jej návrh na vydanie predbežného opatrenia.
Spis bol predložený krajskému súdu 13. decembra 2005. Krajský súd uznesením z 23. februára 2006 prvostupňové rozhodnutie okresného súdu zo 14. novembra 2005 potvrdil. Okresnému súdu bol spis vrátený 10. marca 2006.
Rozhodnutie krajského súdu bolo právnym zástupcom zasielané 15. marca 2006 a doručené 20. marca 2006.
Uznesením z 3. mája 2006 priznal okresný súd sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov v ½. Rozhodnutie bolo doručené 10. mája 2006.
Dňa 26. mája 2006 bol okresnému súdu doručený návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP s tým, že žalovaný podal 26. mája 2006 okresnému súdu návrh na začatie konania vo veci pozbavenia spôsobilosti sťažovateľky na právne úkony (konanie prebieha na okresnom súde pod sp. zn. 27 Ps 21/06).
Dňa 29. mája 2006 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu z 3. mája 2006. Spis bol krajskému súdu predložený 31. mája 2006. Krajský súd uznesením z 20. júla 2006 zmenil prvostupňové rozhodnutie okresného súdu z 3. mája 2006 tak, že sťažovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu.
Spis bol okresnému súdu vrátený 15. augusta 2006. Zákonný sudca nariadil 16. augusta 2006 vo veci pojednávanie na 27. október 2006.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov...“
Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom...“
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd v označenom konaní porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).
V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).
Z obsahu predloženého súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že po podaní žaloby 12. novembra 2003 až do 14. júna 2004 postupoval okresný súd v konaní plynulo, realizujúc procesné úkony smerujúce k príprave prerokovania veci na pojednávaní. Pojednávanie bolo 6. júla 2004 zákonným sudcom nariadené na 7. september 2004. Následne došlo k jeho opakovanému odročeniu z dôvodov na strane žalovaného (termíny pojednávania stanovené pôvodne na 7. september 2005, 11. január 2006, 22. marec 2006 a na 1. apríl 2006). Pojednávanie nariadené na 17. máj 2005 bolo odročené z dôvodov na strane sťažovateľky.
V období od 8. septembra 2005 až do podania sťažnosti ústavnému súdu v júni 2006 bol postup okresného súdu limitovaný procesnými úkonmi účastníkov konania. Žalovaný vzniesol námietku zaujatosti proti sudcovi konajúcemu vo veci. V dôsledku toho bol spis v období od 28. septembra 2005 do 14. októbra 2005 k dispozícii krajskému súdu. Sťažovateľka zmenila petit žaloby a následne v tejto súvislosti požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, podala taktiež návrh na vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd sa uvedenými procesnými návrhmi zaoberal a v primeraných lehotách o nich rozhodol. V dôsledku odvolania sťažovateľky proti uzneseniam okresného súdu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia a o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov bol spis v obdobiach od 13. decembra 2005 do 10. marca 2006 a od 31. mája 2006 do 15. augusta 2006 k dispozícii krajskému súdu pre účely konania o podaných odvolaniach. Bezprostredne po vrátení spisu krajským súdom pokračoval zákonný sudca v konaní (16. augusta 2006 stanovil vo veci termín pojednávania).
Podľa názoru ústavného súdu sa v postupe okresného súdu nevyskytli dlhšie obdobia nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, ktoré by odôvodňovali záver o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov. Postup okresného súdu v posudzovanom konaní nemožno v súčasnosti, po uplynutí obdobia troch rokov od nápadu veci na okresný súd, považovať za nekonformný s označenými základnými právami sťažovateľky. Na dobu prerokovania predmetnej veci a skutočnosť, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu sa ešte neuskutočnilo pojednávanie v merite veci, malo v podstatnej miere vplyv správanie sa účastníkov konania. Využívanie ich procesných práv (predovšetkým pokiaľ ide o obdobie od septembra 2005) nemožno prirodzene kvalifikovať ako spôsobenie zbytočných prieťahov konaní z ich strany, na druhej strane však nemožno predĺženie konania z uvedeného dôvodu pričítať ani na ťarchu okresného súdu.
Aj keď postup okresného súdu v období od 7. januára 2005 (keď bola okresnému súdu oznámená neúčasť žalovaného na nariadenom pojednávaní z obdobných dôvodov ako v prvom prípade odročenia pojednávania nariadeného na 7. september 2004) do 1. apríla 2005, nebol celkom bez prieťahov (najmä z hľadiska možnosti včasného preverenia relevantnosti dôvodov opakovanej neúčasti žalovaného na nariadených pojednávaniach a následného efektívneho uplatnenia poriadkových opatrení v záujme vynútenia potrebnej súčinnosti a procesnej disciplíny na strane žalovaného, príp. jeho právneho zástupcu), ich intenzita s prihliadnutím k dĺžke uvedeného obdobia a k ostatným okolnostiam prípadu, nedosiahla úroveň odôvodňujúcu záver o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov a nevylučuje definitívne možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru za predpokladu sústredeného a intenzívneho postupu okresného súdu pokiaľ ide o posudzované konanie v nasledujúcom období.
S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikoval ako porušenie označených práv sťažovateľky.
Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. novembra 2006