znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 373/06-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra 2006   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   G.,   P.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   I.   R., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj pre namietané porušenie jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 278/2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2006 doručená   sťažnosť   (z   20.   mája 2006)   M.   G.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj pre namietané porušenie jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 278/2003.

Sťažovateľka   prostredníctvom   splnomocnenej   právnej   zástupkyne   uviedla,   že   sa žalobou podanou okresnému súdu 12. novembra 2003 domáhala proti MUDr. M. G. (ďalej len   „žalovaný“)   určenia   neplatnosti   darovacej   zmluvy   týkajúcej   sa   nehnuteľností v katastrálnom území P. alebo alternatívne vrátenia daru. Následne 5. februára 2004 podala návrh na vydanie predbežného opatrenia v predmetnej veci, o ktorom okresný súd rozhodol 10. marca 2004. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 11. január 2005, 22. marec 2005 a 1.   apríl   2005.   Pojednávania   sa   neuskutočnili   z dôvodu   údajnej   práceneschopnosti žalovaného   (sťažovateľka   v tomto   kontexte   uvádza,   že   vyžiadaním   správy   od zamestnávateľa žalovaného v súvislosti s jeho neúčasťou na pojednávaní 22. marca 2005 bolo   zistené,   že „...odporca   v skutočnosti   v uvedený   deň   nebol   práceneschopný...“). Pojednávanie   nariadené   na   17.   máj   2005   bolo   opäť   odročené.   Právna   zástupkyňa sťažovateľky sa telefonicky ospravedlnila cestou na pojednávanie avizujúc svoje meškanie kvôli   dopravnej   situácii   na   trase   K.   –   P.   v súvislosti   s policajnou   akciou   vyvolanou lúpežným prepadnutím pobočky jednej z bánk v K.. Na pojednávanie sa dostavila neskôr, okresný súd ho však už odročil na 20. september 2005. Ani v uvedený deň okresný súd vec meritórne   neprerokúval   s poukazom   na   námietku   zaujatosti   sudcu   vznesenú   žalovaným 8. septembra 2005.

Sťažovateľka podaním z 2. septembra 2005 doručeným okresnému súdu 6. septembra 2005 navrhla zmenu petitu žaloby. Podaním zo 14. septembra 2005 doručeným okresnému súdu 26. septembra 2005 navrhla vydanie predbežného opatrenia.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 3 NcC 65/2005 z 3. októbra 2005 rozhodol o nevylúčení zákonného sudcu konajúceho v predmetnej veci. Rozhodnutie bolo okresnému súdu   doručené 14.   októbra 2005 a ten ho doručil   právnej zástupkyni sťažovateľky   25. októbra   2005.   Zároveň   jej   doručil   uznesenie   z 10.   októbra 2005, ktorým uložil sťažovateľke v lehote 10 dní doplniť návrh na vydanie predbežného opatrenia   zo   14.   septembra   2005,   uznesenie   z 18.   októbra   2005,   ktorým   rozhodol o pripustení zmeny petitu žaloby z 2. septembra 2005, ako aj výzvu z 21. októbra 2005 na zaplatenie   súdneho   poplatku   v súvislosti   so   zmenou   petitu   žaloby,   v dôsledku   čoho sťažovateľka podaním z 25. októbra 2005 požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov.Sťažovateľka doplnila návrh na vydanie predbežného opatrenia zo 14. septembra 2005 podaním zo 4. novembra 2005. Okresný súd však uznesením zo 7. novembra 2005 doručeným právnej zástupkyni sťažovateľky 9. novembra 2005 uvedený návrh na vydanie predbežného   opatrenia   odmietol.   Okresný   súd   7.   novembra   2005   zároveň   sťažovateľku vyzval   na   preukázanie   osobných,   majetkových   a príjmových   pomerov   v súvislosti   s jej žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Sťažovateľka napadla uznesenie okresného súdu zo 7. novembra 2005 vo veci návrhu na vydanie predbežného opatrenia odvolaním, na základe ktorého okresný súd toto svoje rozhodnutie uznesením zo 14. novembra 2005 zrušil a ďalším uznesením z toho istého dňa o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodol tak, že ho zamieta. Obe rozhodnutia okresného   súdu   boli   doručené   právnej   zástupkyni   sťažovateľky   18.   novembra   2005. Podaním   z 28.   novembra   2005   doplnila   sťažovateľka   svoju   žiadosť   o oslobodenie   od súdnych   poplatkov   vrátane   preukázania   osobných,   majetkových   a príjmových   pomerov a 5. decembra 2005 podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu zo 14. novembra 2005 vo veci návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Krajský súd uznesením sp. zn. 1 Co 450/05 z 23. februára 2006 odvolanie zamietol potvrdiac   uznesenie   okresného   súdu   zo   14.   novembra   2005   o zamietnutí   návrhu sťažovateľky   na   vydanie   predbežného   opatrenia.   Rozhodnutie   bolo   okresnému   súdu doručené 10. marca 2006 a právnej zástupkyni sťažovateľky 20. marca 2006.

Okresný súd uznesením z 3. mája 2006 doručeným právnej zástupkyni sťažovateľky 10.   mája   2006   priznal   sťažovateľke   v predmetnom   konaní   čiastočné   oslobodenie   od súdnych   poplatkov   (vo   výške   ½).   Sťažovateľka   podala   25.   mája   2006   proti   tomuto rozhodnutiu odvolanie.

Dňa   20.   septembra   2005   podala   sťažovateľka   prostredníctvom   splnomocnenej právnej zástupkyne predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v označenom konaní. Predseda okresného súdu prostredníctvom podpredsedníčky okresného súdu listom sp. zn. Spr 2267/2005 z 19. októbra 2005 jej oznámil, že sťažnosť nepovažuje za dôvodnú. Sťažovateľka, poukazujúc na ustanovenia § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), namieta, že označené konanie trvá už viac ako dva a pol roka no okresný   súd   sa   vecou   dosiaľ   meritórne   nezaoberal   (neuskutočnilo   sa   ani   jedno pojednávanie, na ktorom by súd vec meritórne prerokoval), to všetko za situácie, keď vo veku   86   rokov   vedie   spor   ohľadne   nehnuteľnosti,   v ktorej   aj   býva,   pričom   vzťahy   so žalovaným sú krajne napäté a sťažovateľka nemôže náležite zabezpečiť ani potrebnú údržbu uvedenej nehnuteľnosti.

Na   základe   uvedenej   argumentácie   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie jej práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 278/03, aby prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a zakázal mu pokračovať   v porušovaní   označených   práv   sťažovateľky,   aby   priznal   sťažovateľke primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000   Sk   a náhradu   trov   konania   pred ústavným súdom.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   zo 7.   septembra   2006   sa   k sťažnosti prostredníctvom svojho predsedu vyjadril okresný súd a to listom sp. zn. 1 SprO/1181/2006, SprU 3009/2006 z 21. septembra 2006, v ktorom uviedol: „Sťažnosť sa týka prieťahov v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10 C 278/03. Z príslušného spisu vyplýva, že žaloba bola podaná dňa 12. 11. 2003 o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, eventuálne o vrátenie daru.

Listom z 18. 11. 2003 bol vyzvaný vtedajší právny zástupca žalobkyne Doc. JUDr. J. H.,   CSc.   na   oznámenie   hodnoty   sporu   pre   účely   vyrubenia   súdneho   poplatku a zdokladovanie majetkových a finančných pomerov žalobkyne v lehote 15 dní.

Dňa 12. 12. 2003 právny zástupca žalobkyne požiadal o predĺženie lehoty z dôvodu hospitalizácie žalobkyne. Dňa 12. 1. 2004 bol doručený tunajšiemu súdu znalecký posudok na   hodnotu   nehnuteľnosti   a   potvrdenie   o   zdravotnom   stave,   majetkových   a   finančných pomeroch žalobkyne spolu so žiadosťou o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Uznesením 10 C 278/03-43 z 3. 2. 2004 bola žiadosť žalobkyne zamietnutá a zaslaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1.000,- Sk.

Dňa 5. 2. 2004 žalobkyňa podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol uznesením   10   C   278/03-50   z   10.   3.   2004   zamietnutý   a   toto   rozhodnutie   nadobudlo právoplatnosť 3. 4. 2004.

Žalobkyňa zaslala 17. 5. 2004 vyjadrenie na výzvu súdu z 27. 4. 2004 týkajúcu sa § 15a O. s. p. a § 115a O. s. p.

Žalovaný doručil svoje vyjadrenie k veci 14. 6. 2004. V konaní boli nariadené pojednávania dňa 7. 9. 2004, 11. 1. 2005, 22. 3. 2005, 1. 4. 2005, 17. 5. 2005, 20. 9. 2005. Žalobkyňa sa ospravedlnila z dôvodu hospitalizácie na pojednávaniach (11. 1. 2005 a 17. 5. 2005 a žalovaný z dôvodu dočasnej práceneschopnosti (7. 9. 2004, 22. 3. 2005, 17. 5. 2005).

Na vytýčenom pojednávaní dňa 20. 9. 2005 žalovaný vzniesol námietku zaujatosti proti konajúcemu sudcovi. Spis bol predložený na rozhodnutie o námietke zaujatosti dňa 28. 9. 2005 a Krajský súd v Prešove rozhodol dňa 14. 10. 2005 uznesením 3 NcC 65/05-91 a nevylúčil zákonného sudcu z prejednávania predmetnej veci.

Žalobkyňa 27. 9. 2005 podala návrh na vydanie predbežného opatrenia. Uznesením 10 C 278/03-106 z 10. 10. 2005 bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie návrhu v lehote 10 dní. Zároveň uznesením 10 C 278/03-108 z 18. 10. 2005 bola pripustená zmena žaloby a vyrubený doplatok súdneho poplatku.

Žalobkyňa podaním z 27. 10. 2005 požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Návrh na vydanie predbežného opatrenia bol zamietnutý a zo strany žalobkyne bolo podané 6. 12. 2005 odvolanie. Vo veci rozhodoval odvolací súd uznesením 1 Co 450/05-148 z 23. 2. 2006, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Uznesením 10 C 278/2003-151 z 3. 5. 2006 bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov vo výške 50 %. Krajský súd v Prešove zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov žalobkyni v celom rozsahu. Žalovaný podaním z 26. 5. 2006 požiadal o prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.   c)   O.   s.   p.   z   dôvodu   podania   návrhu   žalovaného   na   obmedzenie   spôsobilosti žalobkyne na právne úkony.

Lustráciou v registri P bolo zistené, že konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony   žalobkyne   prebieha   pod   sp.   zn.   27   Ps   21/06   a   vo   veci   je   vytýčený   termín pojednávania na deň 11. 10. 2006.

V konaní 10 C 278/2003 bolo nariadené pojednávanie na deň 27. 10. 2006. Na základe uvedených skutočností žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby vyslovil, že: postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 278/2003 nebolo porušené právo M. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

V prílohe Vám predkladám spis 10 C 278/2003 a zároveň oznamujem, že netrvám na verejnom ústnom pojednávaní vo veci prejednania sťažnosti.“

II.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd vyžiadal, vyplýva nasledovný priebeh a stav posudzovaného konania.

Žalobou   zo 7.   novembra   2003   podanou   okresnému   súdu   12.   novembra   2003   sa sťažovateľka domáhala proti žalovanému určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej 29. mája 1995, týkajúcej sa nehnuteľností v katastrálnom území P. a v prípade zamietnutia žaloby v tejto časti návrhu uloženia povinnosti žalovanému vrátiť dar, ktorý bol predmetom označenej zmluvy. Zároveň požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný   súd   vyzval   18.   novembra   2003   právneho   zástupcu   sťažovateľky   na oznámenie   hodnoty   nehnuteľností,   ktoré   boli   predmetom   spornej   darovacej   zmluvy a predloženie podkladov potrebných na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov v lehote 10 dní. Právny zástupca požiadal 12. decembra 2003 o predĺženie lehoty (z   dôvodu   hospitalizácie   sťažovateľky).   Požadované   doklady   predložil   okresnému   súdu 12. januára 2004.

Okresný   súd   uznesením   z 3.   februára   2004   žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov   nevyhovel   a vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie súdneho   poplatku   za   podanie návrhu. Sťažovateľka zaplatila súdny poplatok 27. februára 2004.

Uznesením z 27. apríla 2004 uložil okresný súd žalovanému, aby sa v lehote 30 dní vyjadril k žalobe, poučil účastníkov o možnosti uplatniť námietku zaujatosti sudcu a vyzval ich na vyjadrenie (v lehote 30 dní) k možnosti rozhodnúť vec bez nariadenia pojednávania (§ 115a OSP).

Právny   zástupca   sťažovateľky   reagoval   podaním   doručeným   okresnému   súdu 17. mája 2004. Žiadal prerokovanie veci na ústnom pojednávaní. Podaním zo 14. júna 2004, doručeným okresnému súdu v ten istý deň sa k žalobe vyjadril právny zástupca žalovaného.

Zákonný sudca nariadil 6. júla 2004 pojednávanie vo veci na 7. september 2004, zároveň zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľky výzvu na zaujatie stanoviska k vyjadreniu žalovaného (a k návrhu na vylúčenie časti žaloby na samostatné konanie) v lehote 30 dní.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   30.   augusta   2004   žiadal   právny   zástupca žalovaného   o   odročenie   pojednávania   z dôvodu   svojej   pracovnej   zaneprázdnenosti a zároveň   práceneschopnosti   žalovaného.   Termín   pojednávania   bol   zrušený   31.   augusta 2004.

Zákonný sudca nariadil 7. októbra 2004 pojednávanie vo veci na 11. január 2005.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   7.   januára   2005   žiadal   právny   zástupca žalovaného   o   odročenie   pojednávania   z dôvodu   práceneschopnosti   žalovaného. Pojednávanie bolo odročené na 22. marec 2005.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   21.   marca   2005   žiadal   právny   zástupca žalovaného   o   odročenie   pojednávania   z dôvodu   práceneschopnosti   žalovaného. Pojednávanie   bolo   odročené   na   1.   apríl   2005.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   žiadala pojednávať vo veci s tým, že podľa poznatkov sťažovateľky žalovaný riadne nastúpil do práce.   Okresný   súd   odročil   pojednávanie   s tým,   že   táto   informácia   bude   preverená u zamestnávateľa žalovaného, čo realizoval výzvou z 24. marca 2005. Okresný súd zároveň vyzval žalovaného predložiť originál potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Pojednávanie nariadené na 1. apríl 2005 bolo odročené na 17. máj 2005 z dôvodu neúčasti   žalovaného   a jeho   právneho   zástupcu,   ktorým   bolo   predvolanie   na   toto pojednávanie doručené až v dňoch 4. a 5. apríla 2005.

Zamestnávateľ žalovaného doručil   okresnému súdu   5.   apríla 2005 oznámenie, že žalovaný „...dňa 21. – 22. 3. 2005 nastúpil do práce...“

Pojednávanie   nariadené   na   17.   máj   2005   bolo   odročené   na   20.   september   2005 z dôvodu neúčasti sťažovateľky a jej právnej zástupkyne, ktorá telefonicky oznámila, že cestou na pojednávanie uviazla v dopravnej zápche a sťažovateľka je hospitalizovaná.

Podaním   z 2.   septembra   2005   doručeným   okresnému   súdu   6.   septembra   2005 zmenila sťažovateľka petit žaloby, žiadajúc určenie, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom spornej darovacej zmluvy patria do vlastníctva sťažovateľky (v podiele ½) a do dedičstva po jej zomrelom manželovi (v podiele ½), ktorí mali v spornej darovacej zmluve postavenie darcov.

Dňa 8. septembra 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného, ktorým vzniesol   námietku   zaujatosti   proti   zákonnému   sudcovi.   Pojednávanie   nariadené   na 20. september bolo z uvedeného dôvodu odročené na neurčito.

Spis bol predložený krajskému súdu 28. septembra 2005. Krajský súd uznesením z 3. októbra   2005   rozhodol,   že   zákonný   sudca   nie   je   vylúčený   z prerokúvania a rozhodovania v uvedenej veci. Okresnému súdu bol predmetný spis vrátený 14. októbra 2005.

Sťažovateľka podala 27. septembra 2005 návrh na vydanie predbežného opatrenia. Uznesením   z 10.   októbra 2005 vyzval okresný   súd právnu   zástupkyňu sťažovateľky   na doplnenie   návrhu   a ďalším   uznesením   z 18.   októbra   2005   pripustil   zmenu   žaloby z 2. septembra   2005.   Dňa   21.   októbra   2005   v tejto   súvislosti   vyzval   sťažovateľku   na zaplatenie novovyrubeného súdneho poplatku v lehote 10 dní.

Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila 27. októbra 2005 okresnému súdu žiadosť o oslobodenie sťažovateľky od súdnych poplatkov. Výzvou zo 7. novembra 2005 okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie podkladov potrebných na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Na   uznesenie   okresného   súdu   z 10.   októbra   2005   reagovala   právna   zástupkyňa sťažovateľky podaním doručeným okresnému súdu 7. novembra 2005.

Uznesením   zo   7.   novembra   2005   okresný   súd   odmietol   návrh   sťažovateľky   na vydanie   predbežného   opatrenia   zo   14.   septembra   2005   (doručený   okresnému   súdu 27. septembra 2005) s odôvodnením, že návrh nemal všetky náležitosti podľa § 75 ods. 2 OSP   a právna   zástupkyňa   sťažovateľky   ho   v stanovenej   lehote   nedoplnila,   pričom   pre nedostatky   návrhu   nie   je   možné   pokračovať   v konaní.   Dňa   11.   novembra   2005   bolo okresnému   súdu   doručené   odvolanie   sťažovateľky   proti   uzneseniu   okresného   súdu   zo 7. novembra 2005.

Uznesením zo 14. novembra 2005 okresný súd zrušil svoje uznesenie zo 7. novembra 2005 a ďalším uznesením zo 14. novembra 2005 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 29. novembra 2005 doručila právna zástupkyňa sťažovateľky okresnému súdu žiadané podklady na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 6. decembra 2005 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu   zo   14.   novembra   2005,   ktorým   zamietol   jej   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia.

Spis bol predložený krajskému súdu   13. decembra 2005. Krajský súd uznesením z 23.   februára   2006   prvostupňové   rozhodnutie   okresného   súdu   zo   14.   novembra   2005 potvrdil. Okresnému súdu bol spis vrátený 10. marca 2006.

Rozhodnutie   krajského   súdu   bolo   právnym   zástupcom   zasielané 15.   marca   2006 a doručené 20. marca 2006.

Uznesením z 3. mája 2006 priznal okresný súd sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov v ½. Rozhodnutie bolo doručené 10. mája 2006.

Dňa 26. mája 2006 bol okresnému súdu doručený návrh žalovaného na prerušenie konania   podľa   §   109   ods.   2   písm.   c)   OSP   s tým,   že   žalovaný   podal   26.   mája   2006 okresnému súdu návrh na začatie konania vo veci pozbavenia spôsobilosti sťažovateľky na právne úkony (konanie prebieha na okresnom súde pod sp. zn. 27 Ps 21/06).

Dňa 29. mája 2006 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu z 3. mája 2006. Spis bol krajskému súdu predložený 31. mája 2006. Krajský súd uznesením z 20. júla 2006 zmenil prvostupňové rozhodnutie okresného súdu z 3. mája 2006 tak, že sťažovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu.

Spis   bol   okresnému   súdu   vrátený   15.   augusta   2006.   Zákonný   sudca   nariadil 16. augusta 2006 vo veci pojednávanie na 27. október 2006.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom...“

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd v označenom konaní porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   27/02,   III.   ÚS   199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku   (II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03),   alebo   ho   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnený (I. ÚS 17/01,   I.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   27/02,   III.   ÚS   199/02,   I.   ÚS   197/03,   I.   ÚS   35/04, I. ÚS 38/04).

Z obsahu predloženého súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že po podaní žaloby 12. novembra 2003 až do 14. júna 2004 postupoval okresný súd v konaní plynulo, realizujúc procesné úkony smerujúce k príprave prerokovania veci na pojednávaní. Pojednávanie bolo 6. júla 2004 zákonným sudcom nariadené na 7. september 2004. Následne došlo k jeho opakovanému odročeniu z dôvodov na strane žalovaného (termíny pojednávania stanovené pôvodne   na   7.   september   2005,   11.   január   2006,   22.   marec   2006   a na   1.   apríl   2006). Pojednávanie nariadené na 17. máj 2005 bolo odročené z dôvodov na strane sťažovateľky.

V období od 8. septembra 2005 až do podania sťažnosti ústavnému súdu v júni 2006 bol postup okresného súdu limitovaný procesnými úkonmi účastníkov konania. Žalovaný vzniesol námietku zaujatosti proti sudcovi konajúcemu vo veci. V dôsledku toho bol spis v období   od   28.   septembra   2005   do   14.   októbra   2005   k dispozícii   krajskému   súdu. Sťažovateľka zmenila petit žaloby a následne v tejto súvislosti požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, podala taktiež návrh na vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd sa uvedenými   procesnými   návrhmi   zaoberal   a v primeraných   lehotách   o nich   rozhodol. V dôsledku odvolania sťažovateľky proti uzneseniam okresného súdu o návrhu na vydanie predbežného   opatrenia   a o žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   bol   spis v obdobiach od 13. decembra 2005 do 10. marca 2006 a od 31. mája 2006 do 15. augusta 2006   k   dispozícii   krajskému   súdu   pre   účely   konania   o podaných   odvolaniach. Bezprostredne   po   vrátení   spisu   krajským   súdom   pokračoval   zákonný   sudca   v konaní (16. augusta 2006 stanovil vo veci termín pojednávania).

Podľa názoru ústavného súdu sa v postupe okresného súdu nevyskytli dlhšie obdobia nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, ktoré by odôvodňovali záver o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov. Postup okresného súdu v posudzovanom konaní nemožno v súčasnosti, po uplynutí obdobia troch rokov od nápadu veci na okresný súd, považovať za nekonformný s označenými základnými právami sťažovateľky.   Na   dobu   prerokovania   predmetnej   veci   a skutočnosť,   že   v čase   podania sťažnosti   ústavnému   súdu   sa   ešte   neuskutočnilo   pojednávanie   v merite   veci,   malo v podstatnej miere vplyv správanie sa účastníkov konania. Využívanie ich procesných práv (predovšetkým pokiaľ ide o obdobie od septembra 2005) nemožno prirodzene kvalifikovať ako spôsobenie zbytočných prieťahov konaní z ich strany, na druhej strane však nemožno predĺženie konania z uvedeného dôvodu pričítať ani na ťarchu okresného súdu.

Aj keď postup okresného súdu v období od 7. januára 2005 (keď bola okresnému súdu oznámená neúčasť žalovaného na nariadenom pojednávaní z obdobných dôvodov ako v prvom prípade odročenia pojednávania nariadeného na 7. september 2004) do 1. apríla 2005,   nebol   celkom   bez   prieťahov   (najmä   z hľadiska   možnosti   včasného   preverenia relevantnosti   dôvodov   opakovanej   neúčasti   žalovaného   na   nariadených   pojednávaniach a následného efektívneho uplatnenia poriadkových opatrení v záujme vynútenia potrebnej súčinnosti a procesnej disciplíny na strane žalovaného, príp. jeho právneho zástupcu), ich intenzita   s prihliadnutím   k dĺžke   uvedeného   obdobia   a   k ostatným   okolnostiam   prípadu, nedosiahla   úroveň   odôvodňujúcu   záver   o porušení   základného   práva   sťažovateľky   na prerokovanie   jej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a nevylučuje   definitívne   možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru za predpokladu sústredeného   a intenzívneho postupu   okresného súdu   pokiaľ ide   o posudzované konanie v nasledujúcom období.

S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikoval ako porušenie označených práv sťažovateľky.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2006