znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 373/04-22

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 15.   decembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Jozefa Sedláka, L., vo veci namietaného porušenia jeho   základného   práva   podľa   čl.   17   ods. 5   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   práv vyplývajúcich z čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a z čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v Trenčíne   č.   k. 2 Tpo 66/2004-16 zo 7. októbra 2004, ako aj predchádzajúcim uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3 Tp 45/2004 z 22. apríla 2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Jozefa Sedláka v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv vyplývajúcich z čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a z čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením   Krajského   súdu   v Trenčíne   č.   k.   2   Tpo   66/2004-16   zo   7.   októbra   2004 o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažnosť Jozefa Sedláka v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv vyplývajúcich z čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a z čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3 Tp 45/2004 z 22. apríla 2004   o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. septembra 2004   doručená   sťažnosť   (zo   16.   septembra   2004)   Jozefa   Sedláka,   L.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   doplnená   ďalším   podaním   sťažovateľa   z 10.   novembra   2004   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa čl.   17   ods. 5   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj namietaného porušenia jeho práv vyplývajúcich z čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a z čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)   č.   k.   2   Tpo   66/2004–16   zo 7.   októbra   2004,   ako   aj   predchádzajúcim   uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 Tp 45/2004 z 22. apríla 2004 v súvislosti s prepustením sťažovateľa z väzby na jeho dodaním do výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci.

Sťažovateľ   bol   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   II   sp.   zn.   2   Nt   1697/03 zo 6. decembra 2003 vzatý do väzby podľa § 68 ods. 1 v spojení s § 67 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť 3. decembra 2003 o 1230 h a sťažovateľ ju vykonával v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Uznesením Úradu justičnej a kriminálnej polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Trenčín   (ďalej   len   „ÚJKP   OR   PZ Trenčín“)   ČVS:   OUV-765/20-2001   z 5.   apríla   2004   boli   podľa   §   23   ods.   3   Trestného poriadku   s poukazom   na §   20   ods.   1 Trestného   poriadku   spojené   na   spoločné   konanie trestné   veci   sťažovateľa   stíhaného   ako   obvineného   uznesením   policajného   orgánu Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Bratislava   II   ČVS:   ORP-324/51-02-13/2003 z 3. decembra 2003 pre pokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1 v spojení s § 250 ods. 1 Trestného zákona a iné, uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu justičnej polície Policajného   zboru   Galanta   ČVS: OUJP-10/2003   z 8.   januára   2003   pre   trestný   čin porušovania   predpisov   o obehu   tovaru   v styku   s cudzinou   podľa   §   124   ods.   1,   2   a   3 Trestného zákona, uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru Trnava ČVS: OUV-401/10-1999 zo 17. januára 2000 pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 a 2 Trestného zákona, uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava IV ČVS: OUV-719/2000 zo 16. novembra 2000 pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 a 2 Trestného zákona a uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Trenčín ČVS: OUV-765/20-2001 z 5. novembra 2001 pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 písm. b) Trestného zákona s tým, že spoločné konanie bude vykonávať ÚJKP OR PZ Trenčín pod ČVS: OUV-765/20-2001.

Sťažovateľ   požiadal   o prepustenie   z väzby   na   slobodu.   Jeho   žiadosti   prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne nevyhovel a predložil ju 15. apríla 2004 na rozhodnutie okresnému súdu. Okresný súd uznesením sp. zn. 3 Tp 45/2004 z 22. apríla 2004 prepustil podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku sťažovateľa z väzby k 7. máju 2004, no zároveň nariadil jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov uloženého sťažovateľovi trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2 T 171/99 zo 17. augusta 1999,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť   11.   marca   2004.   Písomné   vyhotovenie   uznesenia okresného súdu sp. zn. 3 Tp 45/2004 z 22. apríla 2004 bolo sťažovateľovi doručené (ako sám vo svojej sťažnosti uvádza) 7. mája 2004.

Prokurátor   Okresnej   prokuratúry   v Trenčíne   doručil   31.   augusta   2004   okresnému súdu návrh na opätovné vzatie sťažovateľa do väzby podľa § 68 ods. 1 v spojení s § 67 ods. 3   písm.   d)   Trestného   poriadku,   a to   z   dôvodov   podľa   §   67   ods.   1   písm.   a)   a   c) Trestného poriadku dôvodiac, že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu sp. zn. 3 Tp 45/2004 z 22. apríla 2004 prepustený z väzby 7. mája 2004, pričom bol zároveň dodaný do výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov uloženého mu právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2 T 171/99 zo 17. augusta 1999. Sťažovateľ výkon trestu odňatia slobody ukončí 7. septembra 2004, pričom dôvody väzby, pre ktoré bol pôvodne vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2 Nt 1697/03 zo 6. decembra 2003, pretrvávajú.

Okresný súd uznesením sp. zn. 3 Tp 123/2004 z 3. septembra 2004 rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby podľa § 68 ods. 1 v spojení s § 67 ods. 3 písm. d) Trestného poriadku, a to z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku s tým, že: „Väzba sa začína   u obvineného   Jozefa   Sedláka   ihneď   po   jeho   prepustení   z výkonu   trestu   odňatia slobody, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu v Trnave sp. zn. 2 T 171/99 zo dňa 17. 8. 1999 a to dňom 7. 9. 2004 a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby L.“

Sťažovateľ   napadol   uvedené   rozhodnutie   sťažnosťou,   v ktorej   namietal predovšetkým neexistenciu dôvodov väzby uvedených v § 67 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku   v jeho   prípade,   ako   aj   pochybenie   okresného   súdu,   pokiaľ   ide   o rozhodnutie z 22. apríla 2004 v časti výroku týkajúcej sa dodania sťažovateľa do výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2 T 171/99 zo 17. augusta 1999, dôvodiac, že okresný súd nebol príslušný na rozhodnutie o nariadení výkonu uloženého trestu odňatia slobody.

Krajský   súd   uznesením   č.   k.   2   Tpo   66/2004-16   zo   7.   októbra   2004   sťažnosť sťažovateľa podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.

Sťažovateľ namietal, že krajský súd uznesením č. k. 2 Tpo 66/2004-16 zo 7. októbra 2004 potvrdil nezákonné uznesenie okresného súdu sp. zn. 3 Tp 123/2004 z 3. septembra 2004 „čím si dôkladne nesplnil svoju zákonnú revíznu povinnosť“, v dôsledku čoho porušil jeho základné práva a slobody označené v sťažnosti.

Okresný   súd   navyše   v konaní   o žiadosti   sťažovateľa   o prepustenie   z väzby   na slobodu uznesením sp. zn. 3 Tp 45/2004 z 22. apríla 2004 podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku prepustil sťažovateľa z väzby k 7. máju 2004, no zároveň nariadil jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov uloženého sťažovateľovi trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2 T 171/99 zo 17. augusta 1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. marca 2004, aj keď na to nebol príslušný, pretože podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku nariadiť výkon trestu odňatia slobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu   odňatia   slobody   môže   iba   predseda   senátu   príslušného   súdu,   podľa   rozhodnutia ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na základe uvedených   skutočností   sťažovateľ navrhol,   aby ústavný súd   nálezom takto rozhodol: „Krajský súd v Trenčíne uznesením 2 Tp 66/2004 (správne 2 Tpo 66/2004, pozn.) z 7. 10. 2004, pri ktorom bola nedôsledne preskúmaná zákonnosť pretrvávajúcej väzby Jozefa Sedláka, porušil jeho práva čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, (ďalej len   „ústava“),   ako aj v čl.   5   ods.   1   písm.   c)   v čl.   5 ods.   3 a v čl.   5 ods.   4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Sťažovateľ zároveň žiadal, aby „uznesenie Krajského súdu 2 Tpo 66/2004 z 7. 10. 2004 bolo zrušené v plnom rozsahu a Jozef Sedlák bol prepustený na slobodu.“

Sťažovateľ   požiadal   taktiež   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným   súdom.   V prílohe   svojej   sťažnosti   predložil   ústavnému   súdu   kópie   uznesení okresného súdu a krajského súdu označených v sťažnosti, ako aj kópie ďalších na vec sa vzťahujúcich listín.

II.

2. 1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

2. 2. Sťažovateľ namietol porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, ako aj práv vyplývajúcich z čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a z čl. 5 ods. 4 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 2 Tpo 66/2004-16 zo 7. októbra 2004 v dôsledku nedôsledného preskúmania zákonnosti jeho väzby.

Z napadnutého rozhodnutia krajského súdu č. k. 2 Tpo 66/2004-16 zo 7. októbra 2004,   s prihliadnutím   na   obsah   preskúmavaného   rozhodnutia   okresného   súdu   sp.   zn. 3 Tp 123/2004   z 3.   septembra   2004   o vzatí   sťažovateľa   do   väzby   podľa   §   68   ods.   1 v spojení s § 67 ods. 3 písm. d) Trestného poriadku, a to z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku, ako aj s prihliadnutím na obsah sťažnosti sťažovateľa proti uvedenému rozhodnutiu, je podľa názoru ústavného súdu zjavné, že krajský súd sa zaoberal námietkami   sťažovateľa.   Z jeho   záverov   nevyplýva   jednostrannosť   alebo   taká   aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

Okresný   súd   vo   svojom   uznesení   z 3.   septembra   2004,   ktorým   rozhodol   o vzatí sťažovateľa   do   väzby   okrem   iného   konštatoval: „...   Z   uznesenia   Okresného   súdu Bratislava II, sp. zn. 2 Nt 1697/03 zo dňa 6. 12. 2003 vyplýva, že obvinený Jozef Sedlák bol týmto uznesením vzatý do väzby podľa § 68 Tr. por. z dôvodu § 67 ods. 1 písm. a, c) Tr. por., pričom väzba sa začala u neho dňom 3. 12. 2003 o 12.30 hod. a vykonávala sa v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Dôvodom väzby boli tie skutočnosti, že obvinený sa v mieste trvalého bydliska nezdržiaval, nebolo známe miesto jeho pobytu a preto boli na neho vydané príkazy na zatknutie Okresným súdom v Dunajskej Strede a Okresným súdom v Trnave, pričom bol 3. 12. 2003 zadržaný pri páchaní ďalšej trestnej činnosti. Obvinený sa dopúšťal majetkovej trestnej činnosti, pre ktorú je trestne stíhaný najmenej v 3 okresoch, pričom jednotlivé skutky páchal od r. 1992 až do jeho zadržania.   Bol   bez pracovného pomeru a nemal pravidelný zdroj príjmov. (...)

Podľa § 67 ods. 3 písm. d) Tr. por. ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť v tej istej veci vzatý do väzby ak odpadne dôvod, pre ktorý bol prepustený z väzby len preto, že nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody a sú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú niektorý z dôvodov väzby podľa odseku 1, 2.

U obvineného sú naďalej prítomné dôvody väzby v zmysle § 67 ods. 1 písm. a, c) Tr. por., ako boli konštatované v uznesení o jeho vzatí do väzby Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 2 Nt 1697/03 a existuje dôvodná obava, že v prípade jeho prepustenia z výkonu trestu na slobodu by došlo k zmareniu vyšetrovania tým, že obvinený ujde a bude sa skrývať na neznámom mieste. Obvinený sa dlhodobo dopúšťal majetkovej trestnej činnosti až do jeho zadržania, doposiaľ bol 3-krát súdne trestaný predovšetkým pre majetkové trestné činy,   čím   je   zároveň   daná   obava   z pokračovania   v páchaní   trestnej   činnosti,   ktorou   si získava prostriedky na živobytie.“

Krajský súd v uznesení č. k. 2 Tpo 66/2004-16 zo 7. októbra 2004, ktorým sťažnosť sťažovateľa   ako   nedôvodnú   zamietol,   okrem   iného   uviedol: „...   Súd   prvého   stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď Jozefa Sedláka opätovne vzal do väzby.

Krajský súd nezistil namietané porušenie zákona v zmysle nepríslušnosti orgánov, ktoré ho dodali do väzby. Podľa § 75 Tr. por. môže byť obvinený zadržaný vyšetrovateľom, alebo   policajným   orgánom,   ak   je   tu   dôvod   väzby   a pre   neodkladnosť   veci   nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť. V tomto prípade bolo rozhodnutie o väzbe vydané, teda   zadovážené   vopred   a preto   predvedenie   obvineného   z výkonu   trestu   do   väzby príslušníkmi väzenskej a justičnej stráže neodporuje zákonu. (...)

Z obsahu priloženého trestného spisu vyplýva, že Jozef Sedlák je dôvodne podozrivý z rozsiahlej, prevažne majetkovej trestnej činnosti a preto aj samotné vyšetrovanie je značne komplikované   a zdĺhavé.   Taktiež   jeho   predchádzajúci   život,   z hľadiska   jeho   trestného registra nedáva záruku, že po prípadnom prepustení na slobodu by nedochádzal do rozporu so zákonom. Preto sú prítomné konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu, že na slobode by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti a je teda daný dôvod väzby v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Z vykonaných dôkazov zostáva faktom, že v priebehu trestného stíhania nepreberal zásielky orgánov činných v trestnom konaní, nezdržiaval sa na ohlásenom mieste pobytu a že až dva súdy museli vydať príkazy na jeho zatknutie. Pritom vedel, že sa voči nemu trestné stíhanie vedie. Uvedené skutočnosti potvrdzujú, že je prítomná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Preto sú prítomné dôvody väzby uvedené v § 67 ods. 1 písm. a) Tr. por. (...)“

Krajský súd taktiež dodal, že po preverení postupu pri nariaďovaní výkonu trestu odňatia   slobody   sťažovateľa   zistil,   že   výkon   trestu   nenariaďoval   okresný   súd,   ale   súd príslušný v zmysle § 321 Trestného poriadku, teda Okresný súd Trnava.

Tento záver krajského súdu potvrdzujú aj zistenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   v súvislosti   s preverovaním   podnetov sťažovateľa   namietajúcich   porušenie   zákona   v uvedenej   veci.   Z obsahu   listu   generálnej prokuratúry   sťažovateľovi   č.   k.   XV   Pz   552/04-25   z 5.   novembra   2004   predloženého sťažovateľom   ústavnému   súdu   vyplývajú   tieto   zistenia: „...   Konajúc   o Vašej   žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu zistil, že už 25. marca 2004 Okresný súd v Trnave podľa § 321 ods. 1 Tr. por. nariadil výkon trestu odňatia slobody s nástupom ihneď [§ 321 ods. 1 písm.   a)   Tr.   por.]   v trvaní   4   mesiacov   so   zaradením   pre   jeho   výkon   do II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý Vám bol uložený právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu v Trnave zo 17. augusta 1999 sp. zn. 2 T 171/99.

Neopodstatnená je Vaša námietka, že rozhodol nepríslušný súd. O Vašom prepustení z väzby na slobodu rozhodol príslušný Okresný súd v Trenčíne a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody rozhodol príslušný Okresný súd v Trnave. (...) Už skôr nariadil okamžitý výkon   trestu   odňatia   slobody   príslušný   Okresný   súd   v Trnave   a toto   nariadenie   orgány Zboru väzenskej a justičnej stráže boli povinné zabezpečiť ihneď po tom, ako nadobudol právoplatnosť výrok uznesenia o Vašom prepustení z väzby na slobodu. (...)“

Sťažovateľ navyše predložil ústavnému súdu v prílohe sťažnosti list riaditeľa Ústavu na výkon trestu   odňatia slobody v Želiezovciach sp.   zn. ÚVTOS-01/2004 z 19. októbra 2004,   v ktorom   sa   uvádza: „Na   základe   Vašej   žiadosti   boli   preskúmané   Vaše   otázky ohľadom výkonu trestu v tunajšom ústave, ku ktorým Vám uvádzam nasledovné:

Nástup výkonu trestu vo veci OS Trnava ste mali 07. 05. 2004. Tento trest ste ukončil dňa 07. 09. 2004 prepustením z ÚVTOS Želiezovce a o 03:00 h premiestnením spoločnou eskortou do ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, kde ste boli prepustený ukončením trestu a v ten istý deň vzatý do väzby v inej veci.

K ústavnému lekárovi pred Vašim   prepustením   ste   boli predvedený   02.   09.   2004 a výstupnú prehliadku ste absolvovali 06. 09. 2004.“

Z vyššie uvedených dôvodov sa ústavný súd nedomnieva, že by závery krajského súdu v predmetnej veci (s prihliadnutím na obsah preskúmavaného rozhodnutia okresného súdu)   bolo   možné   kvalifikovať   ako   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a tak nezlučiteľné so sťažovateľom označenými ustanoveniami ústavy a dohovoru.

Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu v danom prípade   sú   zlučiteľné   so   sťažovateľom   označenými   právami   podľa   ústavy   a   dohovoru, sťažovateľovu sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

2. 3. Pokiaľ sťažovateľ namietol porušenie svojich základných práv aj uznesením okresného súdu sp. zn. 3 Tp 45/2004 z 22. apríla 2004, ktorým ho okresný súd prepustil z väzby k 7. máju 2004, no zároveň nariadil jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2 T 171/99 zo 17. augusta 1999,   prihliadal   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   tejto   časti   sťažnosti   na skutočnosť, že sťažovateľ sa o obsahu písomného vyhotovenia právoplatného rozhodnutia okresného   súdu   sp.   zn.   3   Tp   45/2004   z 22.   apríla   2004   dozvedel   (ako   to   vyplýva zo samotného obsahu sťažnosti a pripojených príloh) najneskôr 7. mája 2004.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil sťažnosťou zo 16. septembra 2004 doručenou ústavnému súdu 22. septembra 2004, t. j. po uplynutí uvedenej zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   v rámci   predbežného   prerokovania návrhu v zmysle § 25 zákona o ústavnom súde vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 62/02, III. ÚS 254/04). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

2. 4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodovanie o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom v konaní stratilo opodstatnenie, preto sa ňou ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2004