znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 372/2022-21

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca spravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 8CoCsp/7/2021 a postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 10Csp/92/2017 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkové východiská

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. mája 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Sťažovateľ navrhuje prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v namietaných konaniach pred všeobecnými súdmi v procesnom postavení žalobcu, ktorý sa žalobou proti žalovanému domáhal určenia, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretá medzi stranami konania je bezúročná a bez poplatkov. Žalobca sa zároveň domáhal určenia neplatnosti zmluvnej podmienky v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Zo strany sťažovateľa došlo 31. mája 2018 k čiastočnému späťvzatiu žaloby.

3. Okresný súd rozsudkom č. k. 10Csp/92/2017 z 5. októbra 2020 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 8CoCsp/7/2021 z 25. januára 2022 v časti konanie zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Krajský súd 24. februára 2022 vrátil spisový materiál okresnému súdu.

II.

Argumentácia sťažovateľa

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že do podania ústavnej sťažnosti nebolo ešte vyšším súdnym úradníkom rozhodnuté o výške trov konania. Celé konanie trvá 4 roky, 6 mesiacov a 8 dní.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07, I. ÚS 348/2019).

6. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľa, že od právoplatného skončenia veci nebolo okresným súdom rozhodnuté o výške trov konania.

III.1. K namietanému postupu krajského súdu:

7. Z ústavnej sťažnosti je zrejmé, že krajský súd 24. februára 2022 vrátil spisový materiál okresnému súdu, aby vykonal všetky potrebné procesné úkony vrátane rozhodnutia o výške trov konania. Je všeobecne známou skutočnosťou, že rozhodovanie o výške trov konania je podružnou agendou okresného súdu. Obsahom referenčných noriem je porušenie práva na včasnú súdnu ochranu v rámci konceptu tzv. iného zásahu súdu. Ústavný súd opakovane judikoval, že ak sa má uvedeným právam vyhovieť, musí ísť o stále trvajúci zásah (IV. ÚS 632/2018, I. ÚS 390/2019). Je evidentné, že v čase podania ústavnej sťažnosti (4. mája 2022) už krajský súd mal odvolacie konanie ukončené. Za takých okolností ústavná sťažnosť smeruje proti už netrvajúcemu zásahu zo strany krajského súdu, a preto ju ústavný súd kvalifikoval v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoÚS“).

III.2. K namietanému postupu okresného súdu:

8. Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva zdĺhavým konaním súdov, zjavná neopodstatnenosť sťažnosti môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. II. ÚS 93/03, III. ÚS 59/05, IV. ÚS 434/08, I. ÚS 210/2018), prípadne ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04, I. ÚS 192/2015).

9. Z ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že spis bol okresnému súdu vrátený 24. februára 2022, pričom do podania ústavnej sťažnosti (4. mája 2022) nebolo rozhodnuté o výške trov konania. Ústavný súd vlastným šetrením zistil, že okresný súd uznesením č. k. 10Csp/92/2017 z 25. mája 2022 rozhodol o výške trov konania. Vnímajúc povahu a celkovú dĺžku samotného namietaného konania vo vzťahu k rozhodovaniu o výške trov konania, ktorú ústavný súd môže posudzovať v súvislosti so sťažovateľom označenými základnými právami a ktorá v okolnostiach tohto prípadu predstavovala (ku dňu rozhodovania ústavného súdu) približne štyri mesiace, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto posudzovaného obdobia nie je ústavne neudržateľná. V tejto súvislosti ústavný súd podotýka, že z jeho judikatúry vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie uvedených práv sťažovateľa (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04, IV. ÚS 221/05, I. ÚS 375/08).

10. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“, nevyslovil porušenie uvedených práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti, a preto na základe už uvedeného ústavný súd odmietol v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) ZoÚS pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2022

Peter Straka

predseda senátu