znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 372/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť A. C., N., zastúpenej advokátkou Mgr. E. S., N. vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 395/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. C.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2010 doručená   sťažnosť   A.   C.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   8   Co   395/2007.   Sťažnosť   bola   doplnená   podaním   sťažovateľky doručeným ústavnému súdu 9. augusta 2010.

Sťažovateľka sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd v jej právnej veci bol od podania odvolania (12. jún 2007) proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16 C/51/2006 z 28. mája 2007, ktorým bola zamietnutá jej žaloba „na určenie neplatnosti skončenia   pracovného   pomeru   v   skúšobnej   dobe“, až   do   rozhodnutia   vo   veci   samej (30. marec   2010)   takmer   tri   roky   nečinný,   čím   bola   v   stave   právnej   neistoty,   pretože „právna neistota je odstránená až právoplatným rozhodnutím súdu“.

Rozhodnutie   krajského   súdu   jej   bolo   doručené   prostredníctvom   jej   právnej zástupkyne až 19. mája 2010.

Sťažovateľka podala na krajskom súde sťažnosť na zbytočné prieťahy 5. mája 2009, na ktorú jej odpovedal podpredseda krajského súdu podaním z 20. mája 2009.

Sťažovateľka   žiada,   aby ústavný súd   v náleze vyslovil, že krajský   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 395/2007 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Zároveň   sa   domáha   priznania   finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €, ako aj náhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 395/2007.

Z   argumentácie   sťažovateľky   uvedenej   v   sťažnosti   vyplýva,   že   k   porušeniu označených práv malo dôjsť nečinnosťou krajského súdu pri rozhodovaní o jej odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu.

Ústavný súd zistil, že vec napadla na krajský súd 14. septembra 2007 a po podaní sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní v máji 2009 krajský súd rozhodol rozsudkom 30. marca 2010, ktorý bol právnej zástupkyni sťažovateľky doručený 19. mája 2010.

Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená faxom 19. júla 2010 a poštou až 26. júla 2010 (na poštovú prepravu bola podaná 22. júla 2010).

Z   obsahu   sťažnosti   teda   jednoznačne   vyplýva,   že   v   čase   doručenia   sťažnosti ústavnému súdu tvrdené porušovanie označeného základného práva sťažovateľky krajským súdom už netrvalo. Ústavný súd vychádza pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   orgánu   verejnej   moci   (pozri   napr.   I.   ÚS   145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

Tento skutkový stav, ktorého relevantnosť nemal ústavný súd dôvod spochybňovať, bol základom na záver, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky aj   v   tejto   časti   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (obdobne   II.   ÚS   268/08, III. ÚS 111/09).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2010