znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 372/08-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Dr.   P.   M.,   N.,   vo   veci   namietaného   porušenia „občianskych práv a slobôd – Obč. § 11 a § 3 a čl. 12 ods. 4 Ústavy SR, nemožnosť konať pred   súdom   –   čl.   46   Ústavy   SR,   diskriminačné,   protizákonné   a procesné   pochybenia   – čl. 141 a 144 Ústavy SR...“ rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 36 Cb 40/2007-367 z 26. októbra 2007, uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 36 Cb 40/2007-419 z 23. júla 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16 Cob 22/2008-397 z 18. marca 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Dr. P. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. septembra 2008   (po   doplnení   6.   novembra   2008)   doručená   sťažnosť   Dr.   P.   M.,   N.   (ďalej   len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia „občianskych práv a slobôd – Obč. § 11 a § 3   a čl.   12   ods.   4   Ústavy   SR,   nemožnosť   konať   pred   súdom   –   čl.   46   Ústavy   SR, diskriminačné,   protizákonné   a procesné   pochybenia   –   čl. 141   a 144   Ústavy   SR...“ rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) č. k. 36 Cb 40/2007-367 z 26.   októbra   2007,   uznesením   okresného   súdu   č. k. 36 Cb 40/2007-419   z 23.   júla 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 16 Cob 22/2008-397 z 18. marca 2008.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:„... podávam sťažnosť voči uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne č. 36 Cb 40/2007- 419 zo dňa 23. júla 2008, ktorým bolo zmarené moje dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa 6.6.2008 a to voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. 16 Cob 40/2007- 389 zo dňa 18. marca 2008 a voči rozsudku Okresného súdu v Trenčíne 36 Cb 40/2007-367 zo dňa 26. 10. 2007.

Odôvodnenie: Uznesenie Okresného súdu v Trenčíne č. 36 Cb 40/2007-419 zo dňa 23. júla 2008 je diskriminačné a účelové s cieľom zmariť možnosť dovolania voči rozsudku Krajského   súdu   v   Trenčíne   č.   16   Cob   40/2007-389   ako   i   rozsudku   Okresného   súdu v Trenčíne č. 36 Cb 40/2007-367 zo dňa 26. 10. 2007...

predmetom sporu podľa žaloby podanej na súd Okresným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v T. zo dňa 7. 6. 1995 je plnenie Dohody č. 2699/92 o spoločensky účelných pracovných   miestach   uzatvorenej   14.   12.   1992   –   teda   plnenie   aktívnej   politiky v zamestnanosti...

konaním súdu mi tak bolo znemožnené podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky,   čím   bol   porušený   §   237   písm.   a   –   nemožnosť   konať   pred   Najvyšším   súdom Slovenskej republiky...

V kauze pri neoprávnenej exekúcii, jednostrannom a diskriminačnom rozhodnutí, pri porušení   procesných   postupov   a   zákonov   zo   strany   súdu,   boli   spôsobené   ujmy na majetku a nemajetková ujma poškodené zdravie s trvalými následkami.

a) porušenie občianskych práv a slobôd – Obč. § 11 a § 13 a čl. 12 ods. 4 Ústavy SR

- nemožnosť konať pred súdom – čl. 46 Ústavy SR !

- diskriminačné, protizákonné a procesné pochybenia – čl. 141 a 144 Ústavy SR

- protiprávna exekúcia dôchodku

- jednostrannosť rozhodnutí súdu voči mojej osobe

- poškodenie zdravia s trvalými následkami a liečením... Ústavnému súdu Slovenskej republiky predkladám návrh:

a)   aby   svojim   rozhodnutím   zrušil   celkom   od   začiatku   rozsudok   Okresného   súdu v Trenčíne č. 36 Cb 40/2007 zo dňa 26. 10. 2006 a z 23. júla 2008

b)   aby   svojím   rozhodnutím   zrušil   rozsudok   Krajského   súdu   v   Trenčíne č. 36 Cb 40/2007 zo dňa 18. 3. 2008

c) aby v celom rozsahu zastavil celé konanie od samého začiatku

d)   vzdávam   sa   vrátenia   požadovaných   finančných   nákladov,   ktoré   som   vynaložil na zastavenie protiprávnej exekúcie...

e) požadujem navrátiť protizákonne exekuovanú sumu 130 068,- Sk včítane 3 % úrokov za tri roky, t. j. 11 706,- Sk, spolu 141 774,- Sk.

f) požadujem úhradu súdnych trov, ktorú som zaplatil v súvislosti s protizákonnou exekúciou... spolu 47 300,- Sk.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Pri prerokovaní časti námietok sťažovateľa smerujúcich proti uzneseniu okresného súdu č. k. 36 Cb 40/2007-419 z 23. júla 2008 ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných   súdov   rozhodujúcich   v občianskoprávnych   a trestnoprávnych   veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Je nepochybné, že proti uzneseniu okresného súdu z 23. júla 2008 mal sťažovateľ právo podať odvolanie. Z obsahu sťažnosti, ani z jej príloh však nie je zrejmé, či sťažovateľ využil   právo   podať   opravný   prostriedok   (odvolanie)   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 23. júla   2008.   Táto   skutočnosť   nemení   nič   na   konštatovaní   ústavného   súdu   o tom, že na preskúmanie   rozsudku   a uznesenia   okresného   súdu   bol   v prvom   rade   povolaný krajský súd, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu, a preto ústavný súd sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   pre nedostatok   právomoci   na   jej   prerokovanie (obdobne napr. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 288/07, III. ÚS 208/08).

Sťažnosť   vo   zvyšnej   časti,   ktorou   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojich   práv rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   36   Cb   40/2007-367   z 26.   októbra   2007   v spojení s rozsudkom   krajského   súdu   č.   k.   16   Cob   22/2008-297   z 18.   marca   2008,   ústavný   súd odmietol ako podanú oneskorene.

Pred samotným odôvodnením rozhodnutia ústavným súdom o tejto časti sťažnosti treba uviesť, že sťažovateľ v sťažnosti neoznačil namietaný rozsudok správnou spisovou značkou. Uviedol síce správny dátum jeho vyhlásenia, ale namiesto sp. zn. 16 Cob 22/2008 uviedol   spisovú   značku   konania   vedeného   na   súde   prvého   stupňa,   teda spisovú   značku rozhodnutia, o správnosti ktorého na základe podaného odvolania rozhodoval krajský súd. Keďže ústavnému   súdu   bola   správna   spisová   značka   rozsudku   krajského   súdu známa z príloh   sťažnosti,   ako   aj   vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   ako   celok   odmietol, nepovažoval   za právne   významné   vyzývať   sťažovateľa   na   odstránenie   tohto   nedostatku podania.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

K dôvodu odmietnutia sťažnosti ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 30. septembra 2008. Podľa doložky právoplatnosti vyznačenej na rozsudku   krajského   súdu   z 18.   marca   2008,   ktorého   fotokópia   tvorí   prílohu sťažnosti, ústavný súd zistil, že namietaný rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 16. mája 2008.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum právoplatnosti rozsudku krajského súdu (16. mája 2008), ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu   (30.   septembra   2008),   ústavný   súd   považoval   za dostatočne   preukázané   podanie sťažnosti   v tejto   časti   po   uplynutí   zákonom   ustanovenej   dvojmesačnej   lehoty   (obdobne napr.   III. ÚS 301/04,   III. ÚS 187/06,   III. ÚS 143/07,   III.   ÚS   269/08).   Keďže   zmeškanie lehoty   na podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu   nemožno   odpustiť,   ústavný   súd   sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2008