SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 372/04-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Františka Kohúta, bytom S., zastúpeného advokátkou Mgr. M. K., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva slobodne prijímať a rozširovať informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné na verejnom pojednávaní konanom 16. septembra 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/181/2004 a takto
r o z h o d o l :
Konanie o sťažnosti Ing. Františka Kohúta z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra 2004 doručená sťažnosť Ing. Františka Kohúta, bytom S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. M. K., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva slobodne prijímať a rozširovať informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) na verejnom pojednávaní konanom 16. septembra 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/181/2004.
Sťažovateľ prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne v sťažnosti uviedol, že sa 16. septembra 2004 ako účastník konania zúčastnil na verejnom pojednávaní vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 7 C/181/2004, ktoré viedol sudca okresného súdu JUDr. Š. P.
Sťažovateľ sa rozhodol vyhotoviť si zvukový záznam z uvedeného pojednávania prostredníctvom Pocket PC (vreckového počítača). Po vstupe do pojednávacej miestnosti vyložil okrem dokumentov na stôl aj vreckový počítač, ktorý mal v úmysle využiť ako záznamník. Keď pojednávajúci sudca na začiatku pojednávania zbadal, že sťažovateľ zadáva príkazy „počítačovým perom“ na obrazovke vreckového počítača, opýtal sa sťažovateľa: „Čo máte tam?“ Sťažovateľ odpovedal: „Záznamník.“ Na to ho sudca vyzval: „Vypnite to!“ Dialóg medzi sudcom a sťažovateľom potom podľa jeho tvrdenia pokračoval takto: „Sťažovateľ: Prosím?
Sudca: Vypnite to, som povedal vypnite to! Sťažovateľ : Nerozumiem prečo. Sudca: Ja som povedal, že vypnite to! Sťažovateľ: Ale na to právo mám. Sudca: Povedal som vypnite to!“Následne sťažovateľ vypol záznamník a počas ďalšieho priebehu pojednávania zvukový záznam nevyhotovoval. Po skončení pojednávania požadoval, aby bol zákaz vyhotovenia zvukového záznamu z pojednávania zaznamenaný v zápisnici o priebehu pojednávania. Jeho žiadosti však nebolo vyhovené.
Následne sťažnosťou z 21. septembra 2004 (kópiu ktorej pripojil k ústavnej sťažnosti) oznámil sťažovateľ uvedené skutočnosti predsedovi okresného súdu, zo strany ktorého mu však do podania ústavnej sťažnosti nebola doručená odpoveď.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd v predmetnej veci nálezom takto rozhodol: „1. Základné právo Ing. Františka Kohúta slobodne prijímať a rozširovať informácie pomocou zvukového záznamu zaručené čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Humennom na verejnom pojednávaní dňa 16. septembra 2004 vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C/181/2004 porušené bolo.
2. Ing. Františkovi Kohútovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd v Humennom povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne.
3. Ing. Františkovi Kohútovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd v Humennom povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľ ústavnému súdu predložil taktiež disketu obsahujúcu súbor s dátami obsahujúcimi zvukový záznam priebehu citovaného rozhovoru týkajúceho sa vypnutia zariadenia na vyhotovenie zvukového záznamu.
Ústavný súd prijal uznesením č. k. III. ÚS 372/04-12 z 15. decembra 2004 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.
Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku prihliada kedykoľvek za konania súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Z ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde týkajúceho sa primeraného použitia ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v konaní pred ústavný súdom v spojení s ustanovením § 103 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva povinnosť ústavného súdu prihliadnuť kedykoľvek počas konania o sťažnosti na to, či sú splnené podmienky konania ustanovené zákonom o ústavnom súde. Ak ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti dodatočne zistí nesplnenie podmienky konania pred ústavným súdom, ktorej nedostatok sa nedá odstrániť, konanie o sťažnosti zastaví podľa ustanovenia § 104 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (III. ÚS 92/02).
Ústavný súd konštatuje, že od účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), teda od 1. júla 2004, má sťažovateľ k dispozícii účinný prostriedok nápravy na ochranu ním označených práv zaručených v ústave a dohovore, ktorých porušenie namieta, a to možnosť uplatnenia prostriedkov v zmysle príslušných ustanovení uvedeného zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci (§ 3, § 9, § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.). Využitím uvedeného prostriedku nápravy môže sťažovateľ v prípade uznania opodstatnenosti jeho tvrdení dosiahnuť uznanie porušenia jeho práv, ochrany ktorých sa domáha v súčasnosti v konaní pred ústavným súdom, ako aj nápravu vo forme náhrady škody zahŕňajúcej aj nemajetkovú ujmu (§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z.), či už prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky alebo príslušného všeobecného súdu (§ 4, § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.).
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ aj vzhľadom na deň, kedy malo dôjsť k zásahu do jeho základných práv a slobôd (16. septembra 2004), v súčasnej dobe stále disponuje dostupným a účinným prostriedkom nápravy ním namietaného porušenia označených základných práv a slobôd, o ktorom je v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť všeobecný súd. Vzhľadom na princíp subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy), nie je v tejto veci daná právomoc ústavného súdu, a preto bolo potrebné konanie o sťažnosti sťažovateľa zastaviť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. februára 2005