znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 371/2015-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17,Žilina,   za   ktorú   koná   konateľ   a advokát   JUDr.   Milan   Chovanec,   vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina sp. zn. 8 C 84/2009a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2015doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“),   pre   namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“)   postupom   a   rozsudkom   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)sp. zn. 8 C 84/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že je účastníčkou napadnutého konaniana okresnom   súde,   ktorého   predmetom   je   zrušenie   podielového   spoluvlastníctva.Sťažovateľka namieta porušenie svojho označeného základného práva a argumentuje tým, žeopakovane   žiadala   o odstránenie   prieťahov   v konaní „jednak   podaniami   adresovaným priamo do spisu, ako aj podaniami adresovanými predsedovi príslušného okresného súdu, predsedovi   príslušného   krajského   súdu,   Ministerstvu   spravodlivosti   SR. Napriek   týmto podaniam k odstráneniu prieťahov nedošlo“. Sťažovateľka v ďalšom opisuje chronologickypostup okresného súdu a tvrdí, že vyčerpala dostupné právne prostriedky ochrany svojhooznačeného základného práva.

Na   základe   uvedenej   argumentácie   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovilporušenie   jej   označeného   základného   práva   postupom   okresného   súdu   v napadnutomkonaní, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania v sume781,30 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnychaj vecných náležitostí   návrhu na začatie   konania (čl. 127   ods. 1   ústavy, §   20 a   § 49a nasledujúcich zákona o   ústavnom súde). V tejto   súvislosti už ústavný súd opakovaneuviedol,   že   všeobecné   náležitosti   návrhu   musí   spĺňať   každý   návrh,   a to   tak   náležitostitýkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhomna začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčnýmprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, žesa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že predložené splnomocnenie nezodpovedázákonným požiadavkám, tak aby mohlo byť akceptované pre účely zastupovania v konanípred ústavným súdom. Z formulácie uvedenej v splnomocnení, „najmä splnomocňujem: sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd“ nie je zrejmé, že je adresovaná práveústavnému súdu, inými slovami, nie je tam výslovne uvedené, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom.

Ďalším nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že k nej neboli okrem už nedostatočneformulovaného splnomocnenia pripojené žiadne dôkazy. Tvrdenia, že sťažovateľka využilasťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdocha o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono súdoch“), nie sú podložené relevantnými dôkazmi, a to kópiou podanej sťažnosti, ako ajodpoveďou na ňu.

Uvedený   nedostatok   sťažnosti   neumožňuje   ústavnému   súdu   náležite   preskúmaťprípustnosť   sťažnosti   podľa   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde.   V tomto   prípade   jeprípustnosť sťažnosti sťažovateľky viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré jejzákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   pripomína,   že   nedostatky   zákonom   predpísanýchnáležitostí   vyplývajúce   z   podania   sťažovateľky   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnejpovinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konanípred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavnýsúd posudzuje nedostatok   zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskoršíchpredpisov   advokát   je   povinný   pri výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právneprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokátavylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonaťadvokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale ajprijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Pretože   predmetná   sťažnosť   v   predloženej   podobe   neobsahuje   náležitosti,   ktoréna uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a sícerelevantné splnomocnenie, ako aj dôkazy (kópiu sťažnosti na prieťahy v konaní a odpoveďna ňu), ako predpoklad prípustnosti sťažnosti v prípade namietaného porušenia základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právnezastúpenie   sťažovateľky   jej   sťažnosť   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd ďalšíminávrhmi formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti (návrh na priznanie finančnéhozadosťučinenia, návrh na priznanie náhrady trov konania).

Nad   rámec   odôvodnenia   svojho   rozhodnutia   ústavný   súd   pripomína,   že   totorozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci   rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákonao ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísanýchnáležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci   v   prípade   zotrvania   na   stanovisku,   že   postupomvšeobecného   súdu   v   označenom   konaní   dochádza   k   zbytočným   prieťahom,   predložilaústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2015