SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 371/2015-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17,Žilina, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Milan Chovanec, vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina sp. zn. 8 C 84/2009a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) postupom a rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)sp. zn. 8 C 84/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že je účastníčkou napadnutého konaniana okresnom súde, ktorého predmetom je zrušenie podielového spoluvlastníctva.Sťažovateľka namieta porušenie svojho označeného základného práva a argumentuje tým, žeopakovane žiadala o odstránenie prieťahov v konaní „jednak podaniami adresovaným priamo do spisu, ako aj podaniami adresovanými predsedovi príslušného okresného súdu, predsedovi príslušného krajského súdu, Ministerstvu spravodlivosti SR. Napriek týmto podaniam k odstráneniu prieťahov nedošlo“. Sťažovateľka v ďalšom opisuje chronologickypostup okresného súdu a tvrdí, že vyčerpala dostupné právne prostriedky ochrany svojhooznačeného základného práva.
Na základe uvedenej argumentácie žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovilporušenie jej označeného základného práva postupom okresného súdu v napadnutomkonaní, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania v sume781,30 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnychaj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49a nasledujúcich zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovaneuviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitostitýkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhomna začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčnýmprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, žesa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že predložené splnomocnenie nezodpovedázákonným požiadavkám, tak aby mohlo byť akceptované pre účely zastupovania v konanípred ústavným súdom. Z formulácie uvedenej v splnomocnení, „najmä splnomocňujem: sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd“ nie je zrejmé, že je adresovaná práveústavnému súdu, inými slovami, nie je tam výslovne uvedené, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom.
Ďalším nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že k nej neboli okrem už nedostatočneformulovaného splnomocnenia pripojené žiadne dôkazy. Tvrdenia, že sťažovateľka využilasťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdocha o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono súdoch“), nie sú podložené relevantnými dôkazmi, a to kópiou podanej sťažnosti, ako ajodpoveďou na ňu.
Uvedený nedostatok sťažnosti neumožňuje ústavnému súdu náležite preskúmaťprípustnosť sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tomto prípade jeprípustnosť sťažnosti sťažovateľky viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré jejzákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch.
Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísanýchnáležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnejpovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konanípred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavnýsúd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právneprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokátavylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonaťadvokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale ajprijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoréna uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a sícerelevantné splnomocnenie, ako aj dôkazy (kópiu sťažnosti na prieťahy v konaní a odpoveďna ňu), ako predpoklad prípustnosti sťažnosti v prípade namietaného porušenia základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právnezastúpenie sťažovateľky jej sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd ďalšíminávrhmi formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti (návrh na priznanie finančnéhozadosťučinenia, návrh na priznanie náhrady trov konania).
Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že totorozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákonao ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísanýchnáležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupomvšeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložilaústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júla 2015