znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 370/2024-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej JUDr. Matejom Oslackým, advokátom, Jarabinková 8E, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B2-7C/281/2002 po podaní dovolania takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. júla 2024 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom mestského súdu v civilnom spore po tom, ako proti rozhodnutiu krajského súdu podala dovolanie.

II.

2. Sťažovateľka 4. júla 2023 podala dovolanie proti rozsudku krajského súdu z marca 2023. Mestský súd 4. septembra 2023 predložil dovolanie najvyššiemu súdu s tým, že odporca sa k nemu nevyjadril. Sťažovateľka následne zistila, že dovolacie konanie skončilo, keďže najvyšší súd spis v apríli 2024 vrátil mestskému súdu. K tomu však došlo bez rozhodnutia o jej dovolaní, keďže mestský súd pochybil, keď jej dovolanie na vyjadrenie nedoručil odporcovi, ale advokátovi, ktorý ho zastupoval v konaní na mestskom a krajskom súde. Mestský súd následne tohto advokáta 24. mája 2024 vyzval, aby predložil plnomocenstvo na zastúpenie odporcu v konaní o dovolaní.

III.

3. Podľa sťažovateľky mestský súd postupuje v konaní o dovolaní nesústredene, keď chybne doručil jej dovolanie, čo viedlo k predĺženiu konania od septembra 2023 do mája 2024. Aj následne okresný súd postupoval nesprávne, keď advokáta odporcu vyzval na doloženie plnomocenstva, hoci je zjavné, že ho v konaní o dovolaní nezastupuje. Podľa sťažovateľky mestský súd pochybil pri celkom jednoduchej administratívnej činnosti, ona k tomu vôbec neprispela a, naopak, zaujímala sa o postup súdov v konaní o jej dovolaní. Postupom mestského súdu tak bol predĺžený stav jej právnej neistoty o tom, ako bude rozhodnuté o jej dovolaní.

IV.

4. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 42/01). Tak to je aj v prípade sťažovateľky v súvislosti s postupom mestského súdu, ktorý nesprávne postupoval pri doručovaní jej dovolania na vyjadrenie odporcovi.

5. Pre posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti je rozhodujúce to, či doterajšie, približne rok trvajúce dovolacie konanie možno pričítať mestskému súdu, ktorý zjavne pochybil, keď dovolanie sťažovateľky nesprávne doručoval advokátovi, ktorý odporcu v konaní o dovolaní nezastupoval. Dovolacie konanie začína podaním dovolania, ktoré sa podľa § 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len,,CSP“) nepodáva na najvyššom súde, ktorý je funkčne príslušný rozhodnúť o dovolaní, ale na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Z tejto procesnej konštrukcie vyplýva aj potreba úpravy úkonov súdu prvej inštancie po podaní dovolania. Prípadné nedodržanie tohto postupu je v praxi najvyššieho súdu bez jasného vyjadrenia v zákone, zrejme v predstave, že žiaden z týchto úkonov nemôže vykonať najvyšší súd, riešené tak, že vec sa vráti súdu prvej inštancie na riadne vykonanie úkonov podľa § 436 CSP. To, prirodzene, môže viesť k predĺženiu konania o dovolaní. Vráteniu spisu s dovolaním najvyšším súdom z podstaty veci predchádza celkom jednoduchý, administratívny postup, ktorého obsah je neporovnateľný so samotným rozhodovaním o mimoriadnom opravnom prostriedku. Ide o skontrolovanie toho, či bol dodržaný rovnako jednoduchý administratívny postup súdu prvej inštancie pred predložením dovolania.

6. Vykonanie samotného administratívneho postupu mestskému súdu zabralo aj s prihliadnutím na čas po vrátení spisu najvyšším súdom ani nie päť mesiacov. Na strane druhej skontrolovanie tohto postupu s vyvodením záveru o potrebe vrátenia veci pre nesprávne doručenie dovolania zabralo najvyššiemu súdu obdobie približne ôsmich mesiacov. Zatiaľ čo mestský súd sa dovolaniu sťažovateľky venoval bez podstatných časových odstupov priebežnými úkonmi, medzi predložením veci najvyššiemu súdu a vyvodením záveru o tom, že vec treba vrátiť mestskému súdu márne uplynula doba približne ôsmich mesiacov. Celkovo však konanie o dovolaní sťažovateľky, ktoré je poznačené chybou mestského súdu, trvá približne len jeden rok, pričom ani nie polovicu tohto obdobia možno pričítať chybe mestského súdu pri doručovaní dovolania. Takýto prieťah spôsobený postupom mestského súdu neodôvodňuje záver o tom, že by ním v konaní o dovolaní sťažovateľky došlo k porušeniu ústavnou sťažnosťou označených práv sťažovateľky. V konaní o dovolaní ide o pochybenie, ktoré nepochybne viedlo k predĺženiu konania, no nie však v intenzite, ktorá by odôvodňovala porušenie ústavných práv sťažovateľky na prerokovanie jej dovolania bez zbytočných prieťahov či jeho prejednanie v primeranej lehote. Okrem toho doterajšia dĺžka dovolacieho konania bez rozhodnutia o dovolaní bola spôsobená nielen mestským, ale aj najvyšším súdom. To však sťažovateľke nijak nebráni v tom, aby si prípadné porušenie tých istých ústavných práv uplatnila pri prípadnom pretrvávaní jej právnej neistoty v súvislosti s rozhodnutím o jej dovolaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2024

Robert Šorl

predseda senátu