znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 370/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejJUDr.   Ladislavom   Zátorským,   advokátska   kancelária,   Štefánikovo   námestie   5,   SpišskáNová   Ves,   vo veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenompod sp.   zn.   34   P   46/2012   v období   po   právoplatnosti   rozhodnutia   Ústavného   súduSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 238/2014 z 13. mája 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2015doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.34   P   46/2012   (ďalej   aj   „napadnuté   konanie“)   v období   po   právoplatnosti   rozhodnutiaústavného súdu sp. zn. III. ÚS 238/2014 z 13. mája 2014.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   4.   apríla   2012okresnému súdu návrh na začatie konania o zvýšenie výživného na maloleté dieťa.

Sťažovateľka   uvádza,   že   jej   sťažnosť   adresovaná   ústavnému   súdu   sa   týka„opakovaných prieťahov a nečinností konajúceho súdu“, keďže už v minulosti sa obrátilana ústavný   súd   so   sťažnosťou   obsahujúcou   námietku   porušenia   základného   práva   podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní, o ktorej tentorozhodol nálezom sp. zn. III. ÚS 238/2014 z 13. mája 2014 (ďalej len „nález z 13. mája2014“), ktorým konštatoval porušenie označených práv sťažovateľky.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v období po vydaní nálezu z 13. mája 2014postupuje nesústredene, čím podľa sťažovateľky dochádza opätovne k zbytočným prieťahomv konaní a k porušovaniu jej označených práv. Sťažovateľka na tomto mieste dôvodí podľanej neúčelným odročením termínu pojednávania určeného na 10. marec 2015 a 12. máj2015 z dôvodu vybavenia dožiadania cudzozemským štátnym orgánom (žiadosť o vypočutieodporcu zdržiavajúceho sa v cudzine). Sťažovateľka je totiž toho názoru, že okresný súd samohol   vyhnúť   potrebe   vybavenia   tohto   dožiadania   predvolaním   odporcu   k osobnémuvýsluchu pred okresným súdom na pojednávaní konanom 28. októbra 2014.

Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnostinálezom,   ktorým   by   vyslovil   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitostiv primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konanívedenom pod sp. zn. 34 P 46/20012, prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľkybez zbytočných prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €,ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc,   návrhy,   ktoré   nespĺňajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhyalebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorenemôže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústnehopojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutomkonaní.

Po podrobnom preskúmaní súvisiaceho súdneho spisu ústavný súd zistil, že v obdobípo vydaní nálezu z 13. mája 2014, ktorý vymedzuje začiatok obdobia konania, ktoré bolov danom   prípade   predmetom   posúdenia   zo   strany   ústavného   súdu,   konal   okresný   súds prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu relatívne plynulo.

Okresný   súd   vyzval   18.   augusta   2014   odporcu   na predloženie   relevantnýchpodkladov,   následne   vykonal   28.   októbra   2014   pojednávanie,   ktoré   odročil   pre   účelyvybavenia   dožiadania   zo   strany   cudzozemského   štátneho   orgánu   (žiadosť   o vypočutieodporcu justičným orgánom vo Veľkej Británii), a vykonal s tým súvisiace technické úkony(zabezpečenie prekladu dožiadania a jeho doručenie do cudziny). Po získaní informácieo stave vybavenia dožiadania určil okresný súd termín pojednávania na 5. august 2015a požiadal kompetentný orgán o poskytnutie súčinnosti (prešetrenie pomerov u sťažovateľkyvzhľadom na aktuálnu zmenu relevantných okolností na jej strane).

Ústavný súd je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu ustáliť skutkový stavpotrebný pre prijatie rozhodnutia vo veci sťažovateľky prostredníctvom výsluchu odporcurealizovaného formou právneho   styku   s cudzinou   nemožno považovať,   tak   ako to   tvrdísťažovateľka,   a priori   za   nesústredené   rozhodnutie.   Odporca   bol   okresným   súdomna pojednávanie   vykonané   28.   októbra   2014   totiž   riadne   predvolaný,   skutočnosť,   že   sana pojednávanie nedostavil, nemožno pripísať na vrub okresnému súdu.

Vychádzajúc   zo   zistených   skutočností   kvalifikuje   ústavný   súd   označený   postupokresného   súdu   v posudzovanej   etape   konania   s prihliadnutím   na   objektívny   faktor(cezhraničná   právna   pomoc)   spojený   s potrebou   širšieho   časového   rámca   konania   akoprimerane   plynulý,   nesignalizujúci   závažnejšie   prieťahy   konania,   ktoré   by   bolo   možnékvalifikovať ako zbytočné prieťahy.

Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavneneopodstatnenú.

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť saopätovne   so   sťažnosťou   na   ústavný   súd,   ak   by   v   budúcnosti   v napadnutom   konanína okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2015