SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 370/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejJUDr. Ladislavom Zátorským, advokátska kancelária, Štefánikovo námestie 5, SpišskáNová Ves, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenompod sp. zn. 34 P 46/2012 v období po právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súduSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 238/2014 z 13. mája 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.34 P 46/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu sp. zn. III. ÚS 238/2014 z 13. mája 2014.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 4. apríla 2012okresnému súdu návrh na začatie konania o zvýšenie výživného na maloleté dieťa.
Sťažovateľka uvádza, že jej sťažnosť adresovaná ústavnému súdu sa týka„opakovaných prieťahov a nečinností konajúceho súdu“, keďže už v minulosti sa obrátilana ústavný súd so sťažnosťou obsahujúcou námietku porušenia základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní, o ktorej tentorozhodol nálezom sp. zn. III. ÚS 238/2014 z 13. mája 2014 (ďalej len „nález z 13. mája2014“), ktorým konštatoval porušenie označených práv sťažovateľky.
Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v období po vydaní nálezu z 13. mája 2014postupuje nesústredene, čím podľa sťažovateľky dochádza opätovne k zbytočným prieťahomv konaní a k porušovaniu jej označených práv. Sťažovateľka na tomto mieste dôvodí podľanej neúčelným odročením termínu pojednávania určeného na 10. marec 2015 a 12. máj2015 z dôvodu vybavenia dožiadania cudzozemským štátnym orgánom (žiadosť o vypočutieodporcu zdržiavajúceho sa v cudzine). Sťažovateľka je totiž toho názoru, že okresný súd samohol vyhnúť potrebe vybavenia tohto dožiadania predvolaním odporcu k osobnémuvýsluchu pred okresným súdom na pojednávaní konanom 28. októbra 2014.
Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnostinálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 34 P 46/20012, prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľkybez zbytočných prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €,ako aj trovy právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nespĺňajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhyalebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorenemôže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústnehopojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutomkonaní.
Po podrobnom preskúmaní súvisiaceho súdneho spisu ústavný súd zistil, že v obdobípo vydaní nálezu z 13. mája 2014, ktorý vymedzuje začiatok obdobia konania, ktoré bolov danom prípade predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu, konal okresný súds prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu relatívne plynulo.
Okresný súd vyzval 18. augusta 2014 odporcu na predloženie relevantnýchpodkladov, následne vykonal 28. októbra 2014 pojednávanie, ktoré odročil pre účelyvybavenia dožiadania zo strany cudzozemského štátneho orgánu (žiadosť o vypočutieodporcu justičným orgánom vo Veľkej Británii), a vykonal s tým súvisiace technické úkony(zabezpečenie prekladu dožiadania a jeho doručenie do cudziny). Po získaní informácieo stave vybavenia dožiadania určil okresný súd termín pojednávania na 5. august 2015a požiadal kompetentný orgán o poskytnutie súčinnosti (prešetrenie pomerov u sťažovateľkyvzhľadom na aktuálnu zmenu relevantných okolností na jej strane).
Ústavný súd je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu ustáliť skutkový stavpotrebný pre prijatie rozhodnutia vo veci sťažovateľky prostredníctvom výsluchu odporcurealizovaného formou právneho styku s cudzinou nemožno považovať, tak ako to tvrdísťažovateľka, a priori za nesústredené rozhodnutie. Odporca bol okresným súdomna pojednávanie vykonané 28. októbra 2014 totiž riadne predvolaný, skutočnosť, že sana pojednávanie nedostavil, nemožno pripísať na vrub okresnému súdu.
Vychádzajúc zo zistených skutočností kvalifikuje ústavný súd označený postupokresného súdu v posudzovanej etape konania s prihliadnutím na objektívny faktor(cezhraničná právna pomoc) spojený s potrebou širšieho časového rámca konania akoprimerane plynulý, nesignalizujúci závažnejšie prieťahy konania, ktoré by bolo možnékvalifikovať ako zbytočné prieťahy.
Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavneneopodstatnenú.
Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť saopätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konanína okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júla 2015