znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 370/06-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Auxta   a zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť Ing. Z. R., B., zastúpenej advokátom JUDr. P. E., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 21/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. Z. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 21/00   p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   21/00 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. Z. R.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia Ing. Z.   R.   na   účet   advokáta   JUDr.   P.   E.,   B.,   v   sume   10   331   Sk   (slovom   desaťtisíc-tristotridsaťjeden slovenských korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Ing. Z. R. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra 2006 doručená sťažnosť Ing. Z. R., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. E., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej lehote   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní sťažovateľky ako navrhovateľky proti odporcovi v 1. rade Ing. J. R. a odporcovi v 2. rade S. v B. o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu vedenom pod sp. zn. 18 C 21/00.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doplnenej podaním z 9. novembra 2006 uviedla, že je   účastníčkou   konania   vedeného   okresným   súdom   o určenie   neplatnosti   zmluvy o prevode   bytu.   Dňa   17.   septembra   1999   podala   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie predbežného   opatrenia.   Sťažovateľka   niekoľkokrát   okresný   súd   požiadala   o odstránenie prieťahov v konaní.

Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   vidí   v tom,   že   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   18 C 21/00 začaté podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia 17. septembra 1999 do dnešného dňa nie je právoplatne skončené, v dôsledku čoho dochádza k stavu jej právnej neistoty.

Na základe uvedených skutočností navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Základné právo Ing. Z. R. (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj iných medzinárodných zmlúv o ľudských právach, ktorých je Slovenská republika zmluvnou stranou, a ktoré sú súčasťou jej právneho poriadku podľa čl. 154c Ústavy SR, postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/21/00 porušené bolo.

2. Prikazuje sa, aby Okresný súd Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C/21/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľke priznáva finančné   zadosťučinenie vo   výške 100.000,- Sk (slovom stotisíc slovenských korún).“

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk. Dôvodom jeho uplatnenia je stav jej právnej neistoty spôsobený nečinnosťou okresného súdu vo veci.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení z 8. januára 2007 uviedol úkony vykonané vo veci. Podľa jeho názoru nedošlo k zbytočným prieťahom zo strany konajúcej sudkyne. Sudkyňa vybavuje vysoký   počet   vecí   popri   priebežnom   mesačnom   nápade   nových   vecí.   Ak   ústavný   súd dospeje   k záveru,   že   došlo   k zbytočným   prieťahom,   navrhuje   nepriznať   finančné zadosťučinenie.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 8. januára 2007 súhlasil s upustením od   ústneho   pojednávania.   Právny   zástupca   sťažovateľky   v podaní   z 22.   januára   2007 súhlasil tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   370/06-15   z 30.   novembra   2006   bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 18 C 21/00, v rámci ktorého namieta sťažovateľka   zbytočné   prieťahy,   možno   hodnotiť   ako   konanie,   ktoré   nie   je   náročné po právnej a skutkovej stránke.

Predmetom konania je neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu na nájomcu uzatvorená   medzi   bývalými   manželmi.   Ide   o štandardnú   agendu   všeobecného   súdu s bohatou judikatúrou.

V rámci   hodnotenia   druhého   kritéria   (správanie   účastníkov   konania)   ústavný   súd uvádza, že sťažovateľka svojím správaním neprispela k celkovej dĺžke konania.

Zo spisu okresného súdu v právnej veci sp. zn. 18 C 21/00 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 17. septembra 1999 bol okresnému súdu podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   21.   septembra   1999   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   odstránenie nedostatkov návrhu.

Dňa 21. septembra 1999 okresný súd vyzval odporcu v 1. rade, aby uviedol, či jeho manželstvo so sťažovateľkou trvá.

Dňa   7.   októbra   1999   okresný   súd   uznesením   konanie   o návrhu   na   vydanie predbežného opatrenia zastavil.

Dňa 20. októbra 1999 podala sťažovateľka odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 10. decembra 1999 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaslanie ďalších dvoch exemplárov odvolania.

Dňa   21.   januára   2000   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   doplnenie   petitu odvolania.

Dňa   8.   februára   2000   bola   okresnému   súdu   doručená   zmena   návrhu   na   vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 18. februára 1999 okresný súd previedol spis do registra C.Dňa 21.   februára 2000   okresný   súd   vyzval sťažovateľku   na doplnenie odvolania a na zaslanie jedného exemplára odvolania.

Dňa 15. marca 2000 sťažovateľka doplnila svoje odvolanie.Od 28. marca 2000 do 2. augusta 2000 okresný súd vyzýval poštový úrad a dopĺňal údaje   za   účelom   doručenia   potvrdenia,   kto   prevzal   zásielku   okresného   súdu   doručenú na prepravu 2. novembra 1999. Odpoveď poštového úradu bola okresnému súdu doručená 10. augusta 2000.

Dňa 3. októbra 2000 okresný súd vyzval sťažovateľku na doplnenie petitu odvolania.Dňa   11.   októbra   2000   sa   sťažovateľka   dostavila   na   okresný   súd   a doplnila   petit odvolania.

Dňa 13. októbra 2000 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 31. októbra 2000 krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu z 7. októbra 1999 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 20. decembra 2000 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 15. februára 2001 okresný súd určil termín pojednávania na 5. apríl 2001.Dňa 19. februára 2001 okresný súd vyzval odporcu   v 2. rade na zaslanie stanov platných v roku 1983.

Dňa   1.   marca   2001   odporca   v 1.   rade   požiadal   okresný   súd   o doručenie   návrhu vrátane príloh.

Dňa 27. marca 2001 bol zmenený termín pojednávania na 17. máj 2001.Dňa 17. mája 2001 okresný súd uskutočnil pojednávanie.Dňa 21. mája 2001 právny zástupca sťažovateľky podal okresnému súdu vyjadrenie k veci.Dňa   26.   júla   2001   okresný   súd   pripustil   zmenu   návrhu   na   vydanie   predbežného opatrenia a rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 10. augusta 2001 oznámil právny zástupca sťažovateľky, že nevzniesol námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni.

Dňa   21.   augusta   2001   podal   právny   zástupca   odporcu   v 1.   rade   odvolanie   proti uzneseniu, ktorým okresný súd rozhodol o predbežnom opatrení.

Dňa 23. augusta 2001 právny zástupca sťažovateľky požiadal okresný súd o opravu uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   6.   septembra   2001   bolo   pojednávanie   určené   na   tento   deň   odročené pre neprítomnosť sťažovateľky (nemala vykázané doručenie).

Dňa 5. októbra 2001 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.Dňa 26. apríla 2002 krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu.Dňa 12. júna 2002 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 27. septembra 2002 okresný súd vydal opravné uznesenie.Dňa 24. júna 2003 právny zástupca sťažovateľky požiadal o odstránenie prieťahov v konaní.

Dňa   16.   januára   2004   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky na doplnenie petitu žaloby.

Dňa   21.   januára   2004   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku.

Dňa 5. februára 2004 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok.Dňa 27. februára 2004 právny zástupca sťažovateľky upresnil petit návrhu.Dňa   5.   augusta   2004   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku za rozšírený návrh.

Dňa 20. júla 2004 okresný súd uznesením pripustil zmenu návrhu.Dňa 5. augusta 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu v 1. rade, aby zabezpečil odvolanie plnej moci predchádzajúcej právnej zástupkyne odporcu v 1. rade.Dňa   12.   augusta   2004   právny   zástupca   sťažovateľky   požiadal   o   odstránenie prieťahov v konaní.

Dňa 25. augusta 2004 právny zástupca odporcu v 1. rade doložil do spisu odvolanie plnej moci predchádzajúcej právnej zástupkyne odporcu v 1. rade.

Dňa 25. augusta 2004 zaplatila sťažovateľka súdny poplatok.Dňa 26. augusta 2004 okresný súd určil termín pojednávania na 19. október 2004, ktoré sa v tento deň aj uskutočnilo.

Dňa 25. novembra 2004 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.Dňa   22.   decembra   2004   právny   zástupca   odporcu   v 1.   rade   navrhol   vydanie opravného a doplňujúceho uznesenia.

Dňa 10. januára 2005 právny zástupca sťažovateľky podal odvolanie proti rozsudku.Dňa   25.   januára   2005   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   odporcu   v 1.   rade a odporcu v 2. rade na vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľky.

Dňa   26.   januára   2005   okresný   súd   uznesením   zamietol   návrh   odporcu   v 1.   rade na doplnenie rozsudku v časti trov konania.

Dňa 8. februára 2005 sa   právny zástupca   odporcu   v 1. rade vyjadril   k odvolaniu sťažovateľky.

Dňa   15.   februára   2005   právny   zástupca   odporcu   v 1.   rade   podal   odvolanie   proti uzneseniu, ktorým bolo zamietnuté vydanie doplňujúceho rozsudku.

Dňa 16. februára 2005 okresný súd opravil záhlavie rozsudku z 25. novembra 2004.Dňa   6.   mája   2005   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   za   účelom   rozhodnutia o podanom odvolaní.

Dňa 31. októbra 2006 krajský súd uznesením zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 6. decembra 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   19.   decembra   2006   okresný   súd   doručoval   rozhodnutie   krajského   súdu účastníkom konania.

Iné úkony vo veci neboli do rozhodnutia ústavného súdu vykonané.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 18 C 21/00 došlo k zbytočným prieťahom od 27. septembra 2002 (opravné uznesenie) do 16. januára 2004   (výzva   na   doplnenie   petitu   žaloby)   v trvaní   15   mesiacov.   Tieto   prieťahy   hodnotí ústavný súd ako zbytočné, ktoré mali za následok porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 21/00 (bod 2 výroku nálezu).

Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk. Svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnila   tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky a vyslovil porušenie jej základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie jej   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 18 C 21/00 a   prikázal okresnému súdu, ktorý jej právo   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 40 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet konania, jeho zložitosť a dĺžku trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä   s ohľadom   na   zistené   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   a na   uvedené   kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal   zo spisu (bod 3 výroku nálezu).

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Sťažovateľka bola vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v znení   neskorších   predpisov   základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon právnej   služby   je   jedna   šestina   výpočtového   základu   vo   veciach   zastupovania   pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa   oznámenia   Štatistického   úradu   Slovenskej   republiky   za   prvý   polrok   2005 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 16 381 Sk.

Právny   zástupca   sťažovateľky   si   podaním   zo   7.   februára   2007   uplatnil   trovy právneho zastúpenia v sume 18 168 Sk za štyri úkony právnej služby, a to za tri úkony vykonané v roku 2006 a jeden úkon vykonaný v roku 2007, spolu s paušálnymi náhradami. Úkon vykonaný v roku 2007 sa týkal len vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľky, či trvá alebo   netrvá   na   ústnom   prerokovaní   veci.   Tento   úkon   nesúvisí   s meritom   veci,   preto ho ústavný súd nepovažoval za právnu službu sťažovateľke; ide iba o procesné vyjadrenie. Právny zástupca sťažovateľky vypočítal trovy právneho zastúpenia zo sumy 100 000 Sk podľa § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky, pričom pre vyčíslenie trov konania pred ústavným súdom má citovaná vyhláška osobitné ustanovenie – § 11 ods. 2.

Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky trovy právneho zastúpenia v sume   10   331   Sk   za   tri   úkony   právnej   služby,   a to   prevzatie   zastúpenia   vrátane prvej porady s klientom, napísanie sťažnosti a vyjadrenie vo veci (odmena za jeden úkon je 2 730 Sk a režijný paušál 164 Sk) spolu s 19 % DPH, ktoré zaviazal okresný súd uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľky (bod 4 výroku nálezu). Ústavný súd postupoval v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) citovanej vyhlášky.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marca 2007