SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 37/2016-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejadvokátom Mgr. Ľubomírom Škulom, advokátska kancelária, Viničky 15, Nitra, vo vecinamietaného porušenia základného práva na nedotknuteľnosť súkromia zaručeného v čl. 16ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na ochranu pred neoprávnenýmzasahovaním do súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 19 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a základného práva na nedotknuteľnosť obydlia zaručeného v čl. 21ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Prezídia Policajného zboru, Národnejkriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície, expozitúry Západ v konanívedenom pod sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 a postupom Generálnej prokuratúrySlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/3 GPt 415/13/1000-61 a jejupovedomením o vybavení podnetu zo 14. februára 2014 a v konaní vedenom pod sp. zn.IV/3 GPt 53/14/1000-19 a jej upovedomením o vybavení opakovaného podnetuzo 14. júla 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola5. decembra 2014 doručená telefaxom (doplnená predložením originálu 8. decembra 2014)sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorounamietala porušenie základného práva na nedotknuteľnosť súkromia zaručeného v čl. 16ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na ochranupred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 19ods. 2 ústavy, základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavya základného práva na nedotknuteľnosť obydlia zaručeného v čl. 21 ods. 1 ústavypostupom Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnejjednotky finančnej polície, expozitúry Západ (ďalej len „NKA“) v konaní vedenompod sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013, postupom Generálnej prokuratúry Slovenskejrepubliky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.IV/3 GPt 415/13/1000-61 a jej upovedomením o vybavení podnetu sťažovateľkyzo 14. februára 2014 a v konaní vedenom pod sp. zn. IV/3 GPt 53/14/1000-19 a jejupovedomením o vybavení opakovaného podnetu sťažovateľky zo 14. júla 2014.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Nitra (ďalej len „okresnýsúd“) na základe návrhu Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“)pod číslom I KO-V-345-1/13-NR vydal 5. októbra 2013 pod sp. zn. OSNR-V-313-1/2013-3Tp/389/2013 podľa § 100 ods. 1 a 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v zneníneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) príkaz na domovú prehliadkuv rodinnom dome, v priestoroch k nemu patriacich a na pozemku k nemu priľahlom,ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú sťažovateľka a jej manžel ⬛⬛⬛⬛.

Dôvody, ktoré viedli k vydaniu príkazu, mali spočívať v tom, že v„dome, v priestoroch k nemu patriacich a na pozemku k nemu priľahlom sa môžu nachádzať veci dôležité pre trestné konanie..., u ktorých je možné predpokladať, že boli použité na páchanie daňovej, resp. ekonomickej trestnej činnosti.. Z.... operatívno-pátracej činnosti ako aj z vyšetrovacích úkonov sudca pre prípravné konanie zistil, že“sťažovateľka„vykonávala v spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ funkciu prokuristu, pričom v súvislosti s neoprávneným uplatnením nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, ktorý bol uplatnený spoločnosťou ⬛⬛⬛⬛..., zastúpenou konateľom... synom“sťažovateľky„mohla ako advokát a prokurista spoločnosti vyhotoviť na jeho žiadosť, dodacie listy, faktúry a iné listiny...“.

Domová prehliadka bola vykonaná 9. októbra 2013 a pri jej realizácii bol príkazokresného súdu z 5. októbra 2013 sťažovateľke doručený.

Podľa slov sťažovateľky„Preskúmateľnosť dôvodnosti príkazu na domovú prehliadku si vyžaduje relevantnú a dostatočne špecifickú argumentáciu, ktorá poskytuje vysvetlenie, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené podmienky na tento zásah. Bez náležitého odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je dané rozhodnutie nepreskúmateľné, a tým aj svojvoľné a arbitrárne.“. Sťažovateľka je tohonázoru, že„uvedenú zákonnú podmienku príkaz na domovú prehliadku nespĺňa, nakoľko v jeho odôvodnení nie je uvedená žiadna skutočnosť a žiadny úkon, z ktorého by vyplývala dôvodnosť nariadenia domovej prehliadky. Odôvodnenie príkazu tým, že“sťažovateľka„vykonávala v spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ funkciu prokuristu, je nedostatočné a v rozpore nielen s Ústavou SR, ale nezodpovedá ani požiadavkám ustanovení § 181 odsek 2, § 100 ods. 1 a § 168 Trestného poriadku.“.

Sťažovateľka sa pýta,„Na základe akých skutočností dospeli orgány činné v trestnom konaní k záveru, že v mojom rodinnom dome sa môžu nachádzať veci súvisiace s vyšetrovanou trestnou vecou? Ak má byť dôvodné podozrenie podložené len skutočnosťou, že som v spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ vykonávala funkciu prokuristu, toto zdôvodnenie považujem za nedostatočné na to, aby bolo takýmto závažným spôsobom zasiahnuté nielen do mojich práv, ale najmä do práv môjho manžela, ktorý s vyšetrovanou trestnou vecou nemá už absolútne nič spoločné a ktorému boli následne v priebehu prehliadky zaistené veci, ktoré sú jeho výlučným vlastníctvom (počítač), pričom orgány činné v trestnom konaní boli na uvedenú skutočnosť vopred dôrazne upozornené. Aj napriek tomu bol však môj manžel nútený veci, ktoré sú jeho výlučným vlastníctvom a ktoré, ako som už vyššie uviedla, absolútne s vyšetrovanou vecou nesúviseli, vydať.“.

V ďalšom sťažovateľka opísala negatívne dopady vykonania domovej prehliadkyna jej osobu, ako aj na osobu jej manžela.

Uvádza, že„Porušenie svojich základných práv a slobôd... namietala priamo v trestnom konaní a to cestou podnetu v zmysle ustanovenia § 31 odsek 1 zákona... o prokuratúre... zo dňa 14. 02. 2014“. Avšak„Oznámením... zo dňa 25. 06. 2014, spisová značka IV/3 GPt 415/13/1000-61... bola upovedomená, že Generálna prokuratúra... nezistila podstatné pochybenie v postupe prokurátora.“.

Pretože s názorom generálnej prokuratúry nesúhlasila,„v zmysle ustanovenia § 34 odsek 1 zákona... o prokuratúre... požiadala o preskúmanie vybavenia... podnetu opakovaným podnetom zo dňa 14. 07. 2014“. Obdobne, ako v prípade podnetu, bolasťažovateľka„upovedomená, že generálny prokurátor... postup prokurátorky Generálnej prokuratúry... pri vybavovaní... podnetu považuje za správny a v ďalších podrobnostiach naň poukazuje“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto vyslovil:

„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na nedotknuteľnosť súkromia upraveného v článku 16 odsek 1, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle článku 19 odsek 2, vlastniť majetok v zmysle článku 20 odsek 1 a na nedotknuteľnosť obydlia v zmysle článku 21 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Západ, v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-500/NKA- FP-ZA-2013 porušené boli.

2. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na nedotknuteľnosť súkromia upraveného v článku 16 odsek 1, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle článku 19 odsek 2, vlastniť majetok v zmysle článku 20 odsek 1 a na nedotknuteľnosť obydlia v zmysle článku 21 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou IV/3 GPt 415/13/1000-61 a jej upovedomením o vybavení podnetu v zmysle ustanovenia § 31 odsek 1 zákona číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších noviel a opakovaného podnetu v zmysle ustanovenia § 34 odsek 1 zákona číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších noviel zo dňa 14. 02. 2014 porušené boli.

3. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na nedotknuteľnosť súkromia upraveného v článku 16 odsek 1, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle článku 19 odsek 2, vlastniť majetok v zmysle článku 20 odsek 1 a na nedotknuteľnosť obydlia v zmysle článku 21 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou IV/3 GPt 53/14/1000-19 a jej upovedomením o vybavení opakovaného podnetu v zmysle ustanovenia § 34 odsek 1 zákona číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších noviel zo dňa 14. 07. 2014 porušené boli.

4. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 25.000,- EUR, ktoré predstavuje mieru právnej neistoty, do ktorej sa sťažovateľka dostala postupom Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Západ, v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-500/NKA- FP-ZA-2013, a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou IV/3 GPt 415/13/1000-61 a v konaní vedenom pod spisovou značkou IV/3 GPt 53/14/1000-19.

5. ⬛⬛⬛⬛ priznáva trovy konania a právneho zastúpenia,--EUR (), ktoré sú Prezídium Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Západ a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet ⬛⬛⬛⬛ do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu návrhuna ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý jezjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsťk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil/a sťažovateľ/ka, a to buďpre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutímpríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorýchsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možnopovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosťporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiťpo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanostipetitom, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ(v tomto prípade sťažovateľka zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom) špecifikuje,akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde),čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavkyna poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúťlen o tom, čoho sa sťažovateľ/ka domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahuk tomu subjektu, ktorý označil/a za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09,IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd za predmet sťažnosti považuje namietanéporušenie základného práva na nedotknuteľnosť súkromia zaručeného v čl. 16 ods. 1 ústavy,základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinnéhoživota zaručeného v čl. 19 ods. 2 ústavy, základného práva vlastniť majetok zaručenéhov čl. 20 ods. 1 ústavy a základného práva na nedotknuteľnosť obydlia zaručeného v čl. 21ods. 1 ústavy, ku ktorému malo dôjsť postupom NKA v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.IV/3 GPt 415/13/1000-61 a jej prípisom, ktorým bol vybavený podnet sťažovateľkyzo 14. februára 2014 a v konaní vedenom pod sp. zn. IV/3 GPt 53/14/1000-19 a prípisom,ktorým bol vybavený opakovaný podnet sťažovateľky zo 14. júla 2014.

Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávnenýmzasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právovšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpores právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 21 ods. 1 ústavy obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiťbez súhlasu toho, kto v ňom býva.

1. Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že jednou zo zákonných náležitostínávrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súdeje jeho náležité odôvodnenie. Sťažovateľka síce svoju sťažnosť odôvodnila, avšak podľanázoru ústavného súdu jej odôvodnenie nekorešponduje s tým, akého rozhodnutia sav konaní pred ústavným súdom domáha, teda so samotným znením návrhu na rozhodnutie(petitom).

Z odôvodnenia sťažnosti zreteľne a jednoznačne vyplýva, že sťažovateľka, zastúpenákvalifikovaným právnym zástupcom, namieta v podstate ústavnú nekonformnosť príkazuokresného súdu na domovú prehliadku vydaného 5. októbra 2013 pod sp. zn. OSNR-V-313-1/2013-3Tp/389/2013, a to najmä čo sa týka jeho odôvodnenia, avšak vysloviť porušeniesvojich základných práv alebo slobôd v tejto súvislosti postupom a príkazom okresnéhosúdu nežiadala (pozri navrhovaný petit sťažnosti).

Ako zo sťažnosti vyplýva, sťažovateľke bol príkaz okresného súdu na domovúprehliadku doručený v deň jej vykonania, t. j. 9. októbra 2013. Od uvedeného momentu bolas obsahom príkazu a s jeho odôvodnením oboznámená, a teda ak bola presvedčená, že týmtopríkazom došlo k zásahu do jej základných práv, mala možnosť domáhať sa ich ochranypred orgánom verejnej moci k tomu povolaným, t. j. pred ústavným súdom. Ústavný súdpodotýka, že vzhľadom na povolanie sťažovateľky – advokátky jej tento postup nemoholbyť neznámy (sťažovateľka sama v sťažnosti uvádza, že je„uznávaná a etablovaná... advokátka“).

Sťažnosť ústavnému súdu na porušenie základných práv podľa čl. 127 ods. 1 ústavyvšak sťažovateľka v tejto súvislosti nepodala, ale obrátila sa na generálnu prokuratúrus požiadavkou preskúmať„zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s úkonom vykonaným dňa 09. 10. 2013 – domovou prehliadkou v rodinnom dome... a v priestoroch k nemu patriacich a na pozemku k nemu priľahlom..., v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZY-2013“(citované z podnetusťažovateľky zo 14. februára 2014). Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdunekonkretizovala, aké mala očakávania od prieskumu uskutočneného vo veci generálnouprokuratúrou vo vzťahu k poskytnutiu ochrany jej základným právam, keďže oprávneniagenerálnej prokuratúry v tomto smere mohli obsiahnuť len postupy a rozhodnutia orgánovčinných v trestnom konaní (t. j. v tomto prípade NKA a dozor vykonávajúcu prokuratúru),a to len v prípade rozporu ich postupu s príkazom, nie však samotné rozhodnutie súdu(v tomto prípade sudcu okresného súdu pre prípravné konanie), t. j. príkaz na domovúprehliadku. V nadväznosti na skutočnosť, že je to práve príkaz sudcu pre prípravné konanie(príp. predsedu senátu v konaní pred súdom), ktorý finalizuje oprávnenie policajta (tu NKA)ako orgánu verejnej moci k zásahu do základných práv podľa ústavy (nedotknuteľnosťsúkromia a obydlia, ochrana pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinnéhoživota, ale aj práva na majetok), sa možná ochrana základných práv sťažovateľkygenerálnou prokuratúrou v okolnostiach danej veci javí z hľadiska účinnosti prinajmenšomotáznou. Práve príkazom k domovej prehliadke je konštatovaná dôvodnosť, resp. zákonnosťjej realizácie, a to vrátane prípadných podmienok, za ktorých má/musí byť vykonaná. Tútoprieskumnú a do značnej miery i dozorujúcu funkciu súdu nad priebehom trestného konaniana seba nemôže prevziať ani sám policajt, ani žiaden orgán prokuratúry.

Ak teda sudca pre prípravné konanie vydá príkaz na domovú prehliadku, neprichádzado úvahy preskúmavanie jeho (dostatočnej) odôvodnenosti orgánom činným v trestnomkonaní (NKA, dozorujúca prokuratúra) a ani iným orgánom prokuratúry (generálnaprokuratúra), pretože je to práve súd (sudca pre prípravné konanie), ktorého úlohou jegarantovať tak zákonnú, ako aj „ústavnú“ opodstatnenosť domovej prehliadky.

V okolnostiach danej veci je len ťažko predstaviteľné, že by generálna prokuratúramohla opatreniami v rámci svojej právomoci zvrátiť účinky príkazu vydaného okresnýmsúdom, preto v žiadnom prípade nemožno podnet a opakovaný podnet, ktorým sasťažovateľka domáhala ochrany svojich práv, považovať za účinné prostriedky nápravyvo vzťahu k vydanému príkazu na domovú prehliadku.

Uvedené síce stručne, ale jednoznačne a výstižne poznamenala aj prokurátorkagenerálnej prokuratúry vybavujúca podnet sťažovateľky zo 14. februára 2014 v prípiseč. k. IV/3/ GPt 415/13/1000-62 z 25. júna 2014, v ktorom uviedla, že„Hodnotenie dôvodnosti vydaného súdneho rozhodnutia do kompetencie prokuratúry nepatrí. V prípade, že postup súdu považujete za vážny zásah do svojich základných ľudských práv a slobôd, môžete sa obrátiť na súdne inštitúcie, ktoré ich ochranu zabezpečujú“.

Inou by bola situácia, ak by sa NKA pri výkone domovej prehliadky od súdnehopríkazu akýmkoľvek spôsobom odklonila, čo by, samozrejme, mohlo spadaťdo kompetencie generálnej prokuratúry. Že by však k takému postupu vo vzťahu k osobesťažovateľky došlo, sťažovateľka netvrdí.

Pretože sťažovateľka v medziach nastolenej problematiky danej veci relevantnérozhodnutie nenamietala (odhliadnuc od prípadného splnenia podmienky včasného podaniasťažnosti proti príkazu okresného súdu), zakladá táto skutočnosť zjavnú neopodstatnenosťjej sťažnosti, čo je dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že pokiaľ ide o namietané porušeniesťažovateľkou označených základných práv postupom NKA v konaní vedenom pod sp. zn.PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 v súvislosti s výkonom procesného úkonu – domovejprehliadky – ústavný súd poznamenáva, že namietané porušenie niektorého zo základnýchpráv alebo slobôd s prihliadnutím na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy(„... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.“) nezakladá automaticky ajprávomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohozákladného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ/ka môže domôcťvyužitím jemu/jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne inýmzákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musítakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie, resp.s prihliadnutím na ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pre jej neprípustnosť(pozri obdobne napr. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07,III. ÚS 390/2015).

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nieje a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohouvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súdpredstavuje v tejto súvislostiultima ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasledujeaž v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochraneústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomociústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahovústavného súdu do právomoci orgánov verejnej moci, ktorých rozhodnutia sú v konanío sťažnosti preskúmavané (obdobne IV. ÚS 303/04, III. ÚS 388/2015).

Zo sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by sťažovateľka v prebiehajúcom trestnomkonaní mala postavenie obvinenej, poškodenej alebo zúčastnenej osoby, pretojej neprináležalo využitie právneho prostriedku podľa § 210 Trestného poriadku, avšak akoto je zo sťažnosti zrejmé, proti namietanému postupu NKA využila iný právny prostriedok,ktorý jej zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení účinnom do 31. decembra 2015(ďalej len „zákon o prokuratúre“) na ochranu jej základných práv účinne poskytoval,a to vo forme podnetu a opakovaného podnetu adresovaných generálnej prokuratúre.Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre (v znení účinnom do 31. decembra 2015)prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy,prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenomzákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstráneniezistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušnéiné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre (v znení účinnom do 31. decembra 2015)podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osobyalebo právnickej osoby (ďalej len,,podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, abyprokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatiekonania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebovykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväznýchprávnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre (v znení účinnom do 31. decembra 2015)podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetuopakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre (v znení účinnom do 31. decembra 2015)ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumiev poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosťs vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre (v znení účinnom do 31. decembra 2015)pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodnéna posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právnehopredpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebona podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdomalebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre (v znení účinnom do 31. decembra 2015)ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušeniazákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebopodľa osobitných predpisov.

Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že sťažovateľka ak nebolastotožnená s postupom NKA pri výkone vyšetrovacieho úkonu, mala k dispozícii účinnýzákonný prostriedok, ktorým sa mohla a napokon sa aj domáhala ochrany svojichzákladných práv.

Ústavný súd preto konštatuje, že namietať porušenie označených základných právpostupom NKA pri výkone procesného úkonu (v preskúmavanom prípade domovejprehliadky) sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je neprípustné, keďže sťažovateľka predpodaním sťažnosti ústavnému súdu mala iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranuzákladných práv účinne poskytoval a ktoré napokon aj využila.

Vzhľadom na uvedené by prichádzalo do úvahy sťažnosť sťažovateľky v tejto častiodmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavnéhosúdu na jej prerokovanie.

Navyše, no nie menej podstatným je, že vo vzťahu k namietanému porušeniuzákladných práv v súvislosti s postupom NKA v konaní vedenom pod sp. zn.PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 pri vykonávaní domovej prehliadky sťažovateľka neuviedlažiaden relevantný argument svedčiaci o zásadu NKA do ňou označených základných práv.V celom odôvodnení sťažnosti absentuje tvrdenie, že by NKA pri vykonávaní domovejprehliadky alebo v súvislosti s jej výkonom porušila jej základné práva chránené ústavou.Ak orgán činný v trestnom konaní postupuje pri vyšetrovacom úkone v súlade so zákonom,v jeho medziach a na základe zákona, je len málo pravdepodobné, že by sa mohol dopustiťdiskrepancie vo vzťahu k úprave základných práv alebo slobôd zaručených konkrétnejosobe, ktorej sa úkon dotýka. A hoci nie je možné vylúčiť, že taká situácia nastane,sťažovateľka neuviedla žiadnu indíciu, ktorá by svedčila, že v danom prípade tomu tak bolo.Inak povedané, sťažovateľka neuviedla nijakú okolnosť, ktorá by preukazovala nesprávnosťalebo nezákonnosť (protizákonnosť) samotného úkonu domovej prehliadky vykonanéhoNKA.

Sťažovateľka netvrdí napríklad, že by išlo o úkon, ktorý zákon nedovoľuje, alebo žeby NKA nemala na vykonanie prehliadky potrebný príkaz súdu (sudcu pre prípravnékonanie) a napriek tomu ju vykonala, alebo že by tento príkaz bol vydaný orgánom, ktorýna jeho vydanie zjavne nebol oprávnený, alebo by bola prehliadka vykonaná v priestoroch,na ktoré sa príkaz nevzťahoval, prípadne v inom ako určenom čase, alebo že by postupNKA pri prehliadke alebo spôsob jej výkonu nezodpovedal postupu garantujúcemučo najmenší zásah do základných práv sťažovateľky, resp. že by ním došlo k zásahudo základných práv v miere väčšej ako nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania,alebo že by nebola rešpektovaná dôstojnosť dotknutých osôb a ich súkromie. Námietkypodobného charakteru, ktoré by teoreticky boli spôsobilé iniciovať prieskumnú právomocústavného súdu (za predpokladu zlyhania iných, príslušnou právomocou poverených,orgánov verejnej moci) vo vzťahu k ochrane jej základných práv postupom NKA,sťažovateľka neuviedla.

Podľa § 105 ods. 1 Trestného poriadku orgán vykonávajúci domovú prehliadku aleboprehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorejsa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípadeprehliadky iných priestorov aj jej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účastipri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.

Podľa § 105 ods. 2 Trestného poriadku k výkonu domovej a osobnej prehliadky trebapribrať nezúčastnenú osobu. Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie.

Podľa § 105 ods. 3 Trestného poriadku účasť osôb uvedených v odseku 1pri domovej prehliadke alebo prehliadke iných priestorov, alebo prehliadke pozemku možnoodoprieť a osobu uvedenú v odseku 2 nepribrať, ak okolnosti prípadu odôvodňujúpredpoklad, že by mohlo prísť k ohrozeniu jej života alebo zdravia.

Podľa § 105 ods. 4 Trestného poriadku v zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť,či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcej výzve, prípadne označiť dôvody, prečoneboli dodržané. Ak pri prehliadke došlo k vydaniu alebo odňatiu veci, treba uviesťdo zápisnice aj údaje uvedené v § 93.

Podľa § 105 ods. 5 Trestného poriadku osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná,vydá orgán, ktorý taký úkon vykonal, ihneď, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodínpo vykonaní prehliadky alebo odpadnutí prekážky, ktorá bránila splneniu tejto povinnosti,písomné potvrdenie o výsledku úkonu, ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydanéalebo odňaté, alebo rovnopis zápisnice.

Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu neargumentovala v tom zmysle,že by NKA postupovala pri výkone vyšetrovacieho úkonu v rozpore s citovanýmiustanoveniami procesnoprávneho predpisu, ktorým sa konanie riadilo.

Znovu ústavný súd poznamenáva, že námietky sťažovateľky smerovalik nedostatočnému odôvodneniu príkazu súdu na domovú prehliadku.

Uvedené okolnosti znova nasvedčujú zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v tejto častinamietaného porušenia označených základných práv postupom NKA, čo je dôvodom na jejodmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že pri prehliadke boli zaistené veci jej manžela, ktorénesúviseli s danou trestnou vecou, a tým došlo k zásahu do jeho základných práv, ústavnýsúd poukazuje na citované znenie čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého jasne vyplýva,že sťažnosťou podľa tohto ustanovenia možno namietať porušenie len „svojich“ základnýchpráv alebo slobôd, a teda v aktuálnej veci neprichádza do úvahy dožadovať sa ochranyzákladných práv inej osoby (manžela) sťažovateľkou, ktorú je v takom prípade potrebnépovažovať za osobu zjavne neoprávnenú na podanie takejto sťažnosti, čo je dôvodom na jejodmietnutie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

3. Pokiaľ ide o namietaný postup a prípisy generálnej prokuratúry, ktorými bolivybavené podnet a opakovaný podnet sťažovateľky, ústavný súd uvádza, že aj v tomtoprípade obdobne platia závery prijaté vo vzťahu k namietanému porušeniu základných právNKA, t. j. aj v argumentácii vzťahujúcej sa k tejto časti sťažnosti absentujú relevantnénámietky.

Odhliadnuc od uvedeného ústavný súd skúmal, či generálna prokuratúra pri riešenípodnetu a opakovaného podnetu sťažovateľky dodržala ústavné princípy garantujúceochranu jej základných práv.

Generálna prokuratúra reagovala na podnet sťažovateľky zo 14. februára 2014(doručenom generálnej prokuratúre 2. júna 2014) prípisom č. k. IV/3/ GPt 415/13/1000-62z 25. júna 2014 takto:

„Vo svojom podnete žiadate prokurátora Generálnej prokuratúry SR, aby preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s úkonom vykonaným dňa 09. 10. 2013 – domovou prehliadkou...

Krajský prokurátor... dňa 03. 10. 2013 podľa § 100 ods. 1 Trestného poriadku navrhol Okresnému súdu Nitra vydať príkaz na vykonanie domovej prehliadky v rodinnom dome... a v priestoroch k nemu patriacich a na pozemku k nemu priľahlom..., ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú ⬛⬛⬛⬛... a ⬛⬛⬛⬛... nakoľko v uvedenom dome, v priestoroch k nemu patriacich a na pozemku k nemu priľahlom, sa môžu nachádzať veci dôležité pre trestné konanie, a to najmä: počítače, CD a DVD nosiče, USB kľúče a iné technické zariadenia, v ktorých môžu byť uložené údaje týkajúce sa skutkov, pre ktoré je vedené trestné stíhanie..., ďalej pečiatky, písomné vyhotovenia zmlúv, faktúr, dodacích listov a iných listín súvisiacich s vyšetrovanou trestnou vecou, ako aj iné listiny, u ktorý je možné predpokladať, že boli použité na spáchanie daňovej, resp. ekonomickej trestnej činnosti.

Okresný súd Nitra akceptoval návrh prokurátora a dňa 05. 10. 2013 vydal príkaz sp. zn. OSNR-V-313-1/2013-3Tp/389/2013 na vykonanie prehliadky vo vyššie uvedenom dome.

Zistila som, že vydaný príkaz spĺňa zákonom stanovené náležitosti, obsahuje výrokovú časť, z ktorej vyplýva, v akej nehnuteľnosti sa má vykonať domová prehliadka, ako i odôvodnenie, z ktorého sú zrejmé skutočnosti odôvodňujúce zásah do slobôd chránených Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nad rámec týchto skutočnosti v procesnej súvislosti považujem za nevyhnutné uviesť: Jedným zo spôsobov získania dôkazov sa stali domové prehliadky vykonané za účelom zaistenia elektronických prostriedkov, u ktorých je predpoklad, že obsahujú digitálne stopy potrebné znalecky vyhodnotiť. Domovými prehliadkami sa tak, ako aj uvádzate, zasahuje do ľudských a osobnostných práv občanov. Domová sloboda je totiž ústavne zaručené právo vyplývajúce z Listiny základných práv a slobôd a významom spadá medzi základné ľudské práva a slobody. Ústavný poriadok Slovenskej republiky pripúšťa prielom do tejto ochrany a to výlučne v záujme ochrany demokratickej spoločnosti, prípadne v záujme ústavne zaručených základných práv a slobôd iných. Sem patrí najmä nevyhnutnosť daná všeobecným záujmom na ochrane spoločnosti pred trestnými činmi a ďalej tým, aby takéto činy boli zistené a potrestané. Prípustnosť domovej prehliadky je treba chápať ako výnimku, ktorá vyžaduje reštriktívnu interpretáciu zákonom stanovených podmienok jej prípustnosti.

Konštatujúc uvedené skutočnosti, že vzhľadom k charakteru a rozsahu vyšetrovanej trestnej činnosti v postupe prokurátora využívajúceho svoje návrhové oprávnenie som nezistila podstatné pochybenie v jeho postupe. Hodnotenie dôvodnosti vydaného súdneho rozhodnutia do kompetencie prokuratúry nepatrí. V prípade, že postup súdu považujete za vážny zásah do svojich základných ľudských práv a slobôd, môžete sa obrátiť na súdne inštitúcie, ktoré ich ochranu zabezpečujú.“

V prípise generálnej prokuratúry č. k. IV/3 GPt 53/14/1000-19 z 24. septembra 2014,ktorým generálna prokuratúra vybavila opakovaný podnet sťažovateľky zo 14. júla 2014,boli uvedené tieto skutočnosti:

„O svojom opakovanom podnete namietate, že poverený prokurátor Generálnej prokuratúry SR pri vybavovaní Vášho podnetu z 14. 02. 2014 nevenoval veci náležitú pozornosť a žiadate o preskúmanie vybavenia tohto podnetu.

Iné okolnosti neuvádzate.

Zistil som, že prokurátorka Generálnej prokuratúry SR v upovedomení o odložení Vášho podnetu sp. zn. IV/3 GPt 415/13/1000-62 z 25. 06. 2014 sa vecou dôsledne zaoberala a reagovala na všetky Vaše podstatné námietky, ktoré ste uviedli v podnete zo 14. 02. 2014. Skutočnosti uvedené v predmetnom upovedomení korešpondujú s obsahom vyšetrovacieho spisu.

Postup prokurátorky Generálnej prokuratúry pri vybavovaní Vášho podnetu považujem za správny a v ďalších podrobnostiach odkazujem na obsah upovedomenia GP SR sp. zn. IV/3 GPt 415/13/1000-62 z 25. 06. 2014.

Váš opakovaný podnet zo 14. 07. 2014 preto odkladám bez prijatia ďalších prokurátorských opatrení.“

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inúprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranusvojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, aleboopakovaného podnetu, či ďalšieho opakovaného podnetu (v danej veci podľa § 31 ods. 1 a 2a § 34 ods. 1 a 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosťpríslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom,resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť.Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúryjej podnetu, resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03,III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranunemožno považovať samu osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanémupodnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06,IV. ÚS 28/06 atď.).

Sťažovateľka v tejto súvislosti síce porušenie základného práva na inú právnuochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy nenamieta, avšak spravidla až porušenímprocesnoprávnych ústavných princípov vyplývajúcich práve z čl. 46 ods. 1 ústavy orgánomverejnej moci dochádza k zásahu do základných práv hmotnoprávneho charakteru, tedaaj tých, ktoré označila sťažovateľka (čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 21 ods. 1ústavy). Ústavný súd preto ich prípadné porušenie skúmal skrz normatívy čl. 46 ods. 1ústavy.

Z judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že povinnosťou generálnej prokuratúrytak ohľadom podnetu sťažovateľky zo 14. februára 2014, ako aj jej opakovaného podnetuzo 14. júla 2014 bolo týmito podaniami sa zaoberať, primerane na ne reagovať a dotknutúosobu o vybavení informovať.

Vychádzajúc z obsahu základného práva na inú právnu ochranu a posúdiac v tomtokontexte sťažovateľkou namietaný postup generálnej prokuratúry ústavný súd nezistilžiadny dôvod na zasahovanie do kompetencie generálnej prokuratúry v oblasti výkonuprieskumnej právomocinad dodržiavaním zákonnostipostupovNKAa dozorvykonávajúcej prokuratúry. V odôvodnení prípisu č. k. IV/3 GPt 53/14/1000-19z 24. septembra2014,ktorýmbolvybavený opakovanýpodnetsťažovateľky,generálna prokuratúraodkázalanadôvodyuvedenévužcitovanomprípiseč. k. IV/3 GPt 415/13/1000-62 z 25. júna 2014, s ktorým bola sťažovateľka oboznámenáa ktorého dôvody preto nebolo potrebné opakovať. V prípise generálnej prokuratúryz 25. júna 2014 je jednoznačne uvedený konkrétny a zrozumiteľný dôvod, prečo nebolomožné podnetu sťažovateľky zo 14. februára 2014 vyhovieť.

Z uvedeného vyplýva, že argumentáciou sťažovateľky, ktorá je obsahom jej podnetua opakovaného podnetu, sa generálna prokuratúra primerane zaoberala, nevyhodnotila juvšak v súlade s predstavou sťažovateľky, čo však nie je relevantný dôvod na konštatovanieporušenia jej základných práv zaručených ústavou. Postup generálnej prokuratúrytak nemožno považovať za neodôvodnený ani za svojvoľný.

Na základe uvedeného ústavný súd posúdil sťažnosť v časti týkajúcej sa postupugenerálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. IV/3/ GPt 415/13/1000 a jej prípisomz 25. júna 2014 a vo veci vedenej pod sp. zn. IV/3 GPt 53/14/1000 a prípisomz 24. septembra 2014 ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na zistené dôvody na odmietnutie sťažnosti ústavný súd rozhodol po jejpredbežnom prerokovaní o jej odmietnutí v celom rozsahu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právnehovýznamu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanieo ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomuv tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016