znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 37/2013-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. mája 2013 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti Ing. P. Ch., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. P., P., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 148/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 4 C 46/2002) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. P. Ch. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 148/2008 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany   p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 C 148/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. P. Ch. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia Ing. P. Ch. v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jeho advokáta JUDr. M. P., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   37/2013-10 z 22. januára 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. P. Ch., P. (ďalej len „sťažovateľ“), pre   namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 148/2008.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 132/13 zo 4. marca 2013 vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla:

„... dňa 22. 02. 2002 bol tunajšiemu súdu doručený návrh Ing. P. Ch. o vrátenie majetkového prospechu. Nakoľko návrh neobsahoval všetky náležitosti riadneho návrhu, súd vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania, na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Navrhovateľ pôvodne nezaplatil súdny poplatok za návrh v stanovenej lehote, preto súd   konanie   zastavil   uznesením   č.   k.   4   C/46/02   z   31.   10.   2003.   V   lehote   na podanie odvolania proti tomuto uzneseniu navrhovateľ súdny poplatok za návrh zaplatil, preto súd autoremedúrou následne predmetné uznesenie zrušil.

Navrhovateľ doplnil návrh v zmysle § 42 ods. 3 O. s. p. až podaním doručeným súdu dňa 24. 02. 2004.

Prvé pojednávanie sa konalo 22. 4. 2005, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom vykonania   znaleckého   dokazovania   znalcom   z   odboru   psychiatrie   na   preskúmanie duševného stavu navrhovateľa...

MUDr. Ž. predložila súdu vypracovaný znalecký posudok dňa 20. 2. 2006... Následne   bol   vytýčený   termín   pojednávania   na   22.   9.   2006,   ktorý   bol   zrušený z dôvodu, že zákonný sudca... bol preložený na KS Trenčín...

Dňa 15. 10. 2007 sa konalo na OS Trnava ešte pojednávanie, kde bol prítomný i navrhovateľ (toto pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely zistenia, či H. O. súhlasí s ustanovením za opatrovníka sťažovateľovi, pozn.).

Medzi tým súd v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6 Ps/8/2008 ohľadom pozbavenia   alebo   obmedzenia   spôsobilosti   na   právne   úkony   navrhovateľa   zistil,   že predmetné konanie bolo zastavené uznesením č. k. 6 Ps/8/2008-267 z 20. 6. 2011... Sudkyňa vytýčila termín pojednávania na 19. 4. 2012, kedy sa pojednávanie konalo a súd pripustil rozšírenie návrhu navrhovateľa... Pojednávanie bolo odročené na 3. 7. 2012 z dôvodu potreby vypočuť svedka M. K...

Následne navrhovateľ doložil do spisu dňa 25. 6. 2012 plnomocenstvo pre inú fyzickú osobu, aby ho v konaní zastupovala... Súd uznesením č. k. 6 C/148/2008-286 z 27. 6. 2012 nepripustil toto zastupovanie...

3. 7. 2012 súd... riadne pojednával, vypočúval volaného svedka. Následne odročil pojednávanie na 4. 10. 2012 (pre účely doplnenia dokazovania, pozn.)...

Navrhovateľ i Dipl. Ing. K. sa voči predmetnému uzneseniu odvolali... súd predložil odvolania na rozhodnutie na KS v Trnave...

Spis s rozhodnutím o odvolaní nebol vrátený do 27. 9. 2012, preto súd zrušil termín pojednávania z dôvodu, že sa doposiaľ nevrátil spis z KS v Trnave.

Rozhodnutie o odvolaní bolo súdu z KS doručené dňa 9. 11. 2012...

Na pojednávaní dňa 22. 1. 2013 súd vo veci pojednával, účastníkom uviedol, ako sa mu   javí   právne   vec   v zmysle   §   118   O.   s.   p.   a   dal   účastníkom   priestor   zaujať   k   tomu stanovisko.

Ďalšie   pojednávanie   súd   vytýčil   na   26.   2.   2013,   kedy   vyhlásil   dokazovanie za skončené a odročil pojednávame na 19. 3. 2013 za účelom vyhlásenia rozsudku...“

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení taktiež uviedla: „Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu ide o spor o vydanie majetkového prospechu, resp. o zaplatenie sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom navrhovateľ postupne rozširoval   predmet sporu...   Postup   navrhovateľa je   do značnej   miery účelový v súvislosti s využívaním okolností týkajúcich sa jeho duševného stavu.

K rýchlosti konania neprispela ani skutočnosť, že vec bola opakovane prideľovaná iným sudcom, čo však bolo spôsobené ich odchodom z daného súdu, alebo z dôvodu zmeny obsadenia súdu alebo z dôvodu zániku, či znovuobnovenia Okresného súdu Piešťany, čo príslušný konajúci sudca nemôže ovplyvniť...

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní...“

Dňa   21.   marca   2013   bolo   ústavnému   súdu   doručené   stanovisko   sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu, v ktorom sa ohradil proti jeho tvrdeniu o účelovom správaní sťažovateľa v súvislosti so zneužívaním duševného stavu; za tento úkon právnej služby si uplatnil náhradu trov konania v sume 137,97 €. Sťažovateľ uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania danej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 C/148/2008 ústavný súd zistil, že procesné úkony v danej veci boli vykonané tak, ako ich opísala podpredsedníčka okresného súdu, preto ich považuje za preukázané, na doplnenie však uvádza:

-   Dňa   22.   februára   2013   bolo   okresnému   súdu   doručené   rozšírenie   návrhu navrhovateľa. Na základe tohto návrhu okresný súd na pojednávaní konanom 26. februára 2013   uznesením   vylúčil „konanie   navrhovateľa   proti   odporkyni   vo   veci:   1.   návrhu na vyplatenie 1/2-ice trhovej hodnoty nehnuteľnosti v N., ktorú Ing. M. predala a kúpila si novú nehnuteľnosť v P. spolu s navýšením trhovej hodnoty o 15 % od roku 2002; 2. návrhu na vyplatenie sumy 2.331,- Sk spolu s 15 % úrokom od roku 2002“ na samostatné konanie, čo odôvodnil potrebou vykonať nové dokazovanie. Uznesenie okresného súdu č. k. 6 C 148/2008-452 z 26. februára 2013 nadobudlo právoplatnosť 19. marca 2013.

- Na pojednávaní konanom 19. marca 2013 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým návrh   sťažovateľa   (doručený   okresnému   súdu   22.   februára   2002,   doplnený   podaniami doručenými   okresnému   súdu   24.   februára   2004   a 17.   septembra   2012,   pozn.)   zamietol a zaviazal ho zaplatiť odporkyni náhradu trov konania. Rozsudok č. k. 6 C/148/2008-454 z 19. marca 2013 bol doručený účastníkom konania hneď po pojednávaní. Dňa 3. apríla 2013 podal sťažovateľ proti uvedenému rozsudku odvolanie. Vec dosiaľ nebola predložená odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie   z dôvodu,   že   spis   bol   21.   marca   2013   predložený ústavnému súdu.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 148/2008.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

V   obsahu   označených   práv   zaručených   ústavou   a dohovorom   nemožno   vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 20/02, III. ÚS 344/2011).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   III.   ÚS   75/07,   III. ÚS 118/07)   ústavný   súd   zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne   ako   Európsky   súd   pre   ľudské   práva)   pritom   prihliada   aj   na   predmet   sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom posudzovaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa, ktorým sa   od   bývalej   manželky   (po   vyporiadaní   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov dohodou   z 9.   augusta   1995,   pozn.)   domáhal   vrátenia   majetkového   prospechu   z titulu bezdôvodného obohatenia. Ústavný súd konštatuje, že takýto typ konania tvorí bežnú súčasť rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov   a v zásade   nevykazuje znaky   skutkovej   alebo právnej zložitosti.

2. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd zistil, že tento už vo svojom návrhu z 21. februára 2002 uviedol adresu, na ktorej mu nebolo možné doručiť poštovú zásielku – výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh, pretože sa   odsťahoval.   Okresný   súd   následne   zisťoval   jeho   pobyt   prostredníctvom   Registra obyvateľov   Slovenskej   republiky,   Generálneho   riaditeľstva   Zboru   väzenskej   a justičnej stráže   a   Sociálnej   poisťovne,   čo   prispelo   k predĺženiu   posudzovaného   konania.   Svoju poplatkovú   povinnosť   si   sťažovateľ   splnil   až   po   doručení   mu   (10.   novembra   2003) rozhodnutia okresného súdu č. k. 4 C/46/02-41 z 31. októbra 2003 o zastavení konania. Tieto   skutočnosti   ústavný   súd   zohľadnil   pri   rozhodovaní   o priznaní   finančného zadosťučinenia.

V ďalšom   priebehu   konania   bol   sťažovateľ   aktívny,   využil   svoje   procesné   práva a viackrát dopĺňal petit návrhu, podával návrhy na doplnenie dokazovania, podal opravný prostriedok proti procesnému rozhodnutiu okresného súdu. Sťažovateľ sa osobne zúčastnil všetkých   pojednávaní   vykonaných   okresným   súdom.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd poukazuje   na   to,   že   za   prieťahy   vzniknuté   v dôsledku   uplatnenia   procesných   práv účastníkov   konania   neznáša   zodpovednosť   oprávnená   osoba,   ale   zodpovednosť v takomto prípade   nemožno   pripísať   ani na   vrub   štátnemu   orgánu   konajúcemu   vo   veci (napr. III. ÚS 242/03).

3.   Pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium   podstatné   pre   skúmanie   existencie   zbytočných prieťahov   v   konaní,   ktorým   je   samotný   procesný   postup   okresného   súdu,   ústavný   súd poukazuje predovšetkým na to, že trvanie napadnutého konania (viac ako 11 rokov) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a nezlučiteľné s ústavnými a medzinárodnými zárukami základných práv a slobôd.

Konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s čl. 48 ods. 2 ústavy bez toho, aby ústavný súd osobitne vyhodnocoval, prípadne osobitne uvádzal jednotlivé obdobia nečinnosti   (obdobne   napr.   II.   ÚS   3/09,   IV.   ÚS   280/2011,   III. ÚS 473/2011).   Podobne hodnotí stav konania i Európsky súd pre ľudské práva, pokiaľ ide o záruky základného práva na urýchlené prerokovanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ako   z prehľadu   procesných   úkonov   uvedených   v I.   časti   tohto   nálezu   vyplýva, okresný   súd   dosiaľ   neodstránil   právnu   neistotu   sťažovateľa,   pretože   vec   nie   je   dosiaľ právoplatne   skončená,   teda   stav   právnej   neistoty   účastníkov   konania   okresný   súd neodstránil ani po uplynutí viac ako 11 rokov od podania návrhu na začatie konania.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku posudzovaného konania, ako aj ostatné okolnosti posudzovaného   prípadu   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že v konaní   vedenom   okresným súdom pod sp. zn. 6 C/148/2008 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby namietajúcej porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vysloví, že porušenie týchto práv vzniklo   nečinnosťou,   môže   prikázať,   aby   ten,   kto   tieto   práva   porušil,   vo   veci   konal [podobne   §   56   ods. 3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde].   Ústavný   súd   preto   v súlade so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľa prikázal okresnému súdu konať v danej veci bez zbytočných prieťahov, a to jednak pokiaľ bude v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu   povinný v budúcnosti   vykonať ďalšie úkony vo veci,   prípadne aj len pri doručovaní rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania, ako aj pri rozhodovaní o časti návrhu sťažovateľa, ktorý vylúčil na samostatné konanie (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 26 000 €.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   aj   priznanie finančného   zadosťučinenia,   pri   určení   ktorého   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právny   zástupca   sťažovateľa   si   v podaní doručenom   ústavnému súdu   22.   januára 2013   uplatnil trovy   konania v sume   855,14 € (za   dva   úkony právnej   služby   –   príprava a prevzatie   veci   a   písomné   vyhotovenie   sťažnosti   plus dva   režijné   paušály)   a v podaní doručenom ústavnému súdu 21. marca 2013 trovy konania v sume 137,97 € (za jeden úkon právnej služby – stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu).

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej sume 269,58 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie   veci   a   písomné   vyhotovenie   sťažnosti   –   vykonané   v roku   2012)   v sume po 127,16 € a dva režijné paušály v sume po 7,63 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu). Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania za tretí úkon   právnej   služby,   t.   j.   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu,   pretože   toto neobsahovalo žiadne nové skutočnosti podstatné pre rozhodnutie ústavného súdu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2013