znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 37/07-51

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. mája 2007 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval   sťažnosť   Mgr.   R.   G., B.,   zastúpenej   advokátom   Mgr.   V.   Š.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1842/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. R. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Bratislava I   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   1 Er 1842/02 p o r u š e n é b o l o.

2. Mgr. R. G.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť Mgr. R. G. trovy konania v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu Mgr. V. Š., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 37/07-27   z 20.   marca   2007   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. R. G., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. V. Š., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1842/02.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že na základe rozsudku okresného súdu sp. zn. 17 C 160/01 z 27. mája 2002, ktorým jej bol priznaný nárok na vrátenie kúpnej ceny za byt v sume 1 000 000 Sk s príslušenstvom, podala 1. augusta 2002 súdnemu exekútorovi JUDr. P. Š. návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej. V sťažnosti sťažovateľka podrobne uviedla úkony, ktoré boli v rámci exekučného konania vykonané. V tejto súvislosti vyjadrila názor, že v danom konaní došlo k porušeniu označených práv, pretože okresný súd nekonal bez zbytočných   prieťahov.   Sťažovateľka sa   domnieva, že k zbytočným prieťahom   došlo jednak pri schvaľovaní príklepu v súvislosti s vykonaním exekúcie predajom nehnuteľností, ktorý   okresný   súd   schválil   až   po   2   rokoch   a 2   mesiacoch   od   konania   dražby,   jednak pri rozhodovaní tohto   súdu   o jej žiadosti   o zmenu súdneho   exekútora,   o ktorej   rozhodol až po uplynutí 6 mesiacov, ako aj v súvislosti s jej žiadosťou o odňatie cestovného dokladu povinnej z 20. februára 2006, ktorou sa podľa jej vyjadrenia okresný súd dosiaľ nezaoberal.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky exekučné konanie trvá už viac ako 4 roky. Vec nie je skutkovo   ani   právne   zložitá   a sťažovateľka   sa   o   prieťahy   v konaní   okresného   súdu nepričinila. Sťažovateľka zároveň uviedla: „Výkon súdneho rozhodnutia mal a má priamy vplyv   na   jej   životnú   úroveň,   osobný   status,   zdravotný   stav   a každodennú   existenciu. Bez úspešného   vymoženia   nároku   na   vrátenie   kúpnej   ceny   si   sťažovateľka   nedokáže riadnym spôsobom zabezpečiť možnosť bývania a domova.“ Sťažovateľka vidí v postupe okresného súdu porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že   je „vystavená   pretrvávajúcemu   stresu   vyvolanému   neodôvodnenými   a zbytočnými prieťahmi v konaní, ale aj pocitom poníženia jej ľudskej dôstojnosti v dôsledku postupu OS BA I.“   Z uvedeného dôvodu považuje sťažovateľka za primerané odškodnenie zo strany okresného súdu finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1842/02 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez   zbytočných   prieťahov   a uložil   mu   povinnosť   zaplatiť jej   primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Predseda   okresného   súdu   sa   k   sťažnosti   vyjadril   podaním   sp. zn.   Spr.   2105/03 z 9. februára   2007,   doručeným   ústavnému   súdu   19.   februára   2007,   v ktorom   sa   okrem spisového prehľadu uvádza:

„... dovoľujeme si navrhnúť Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby bola vzatá na vedomie skutočnosť, že súd konal v súlade s platnými právnymi predpismi s ohľadom na právnu náročnosť prejednávanej veci ako i na množstvo vecí vybavovaných v oddelení zákonnej sudkyne.

V prípade,   že   ÚS   SR   dospeje   k záveru,   že   bolo   porušené   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   navrhujeme,   aby   ÚS   SR   vzhľadom na uvedené skutočnosti zvážil priznanie finančného zadosťučinenie sťažovateľovi.“

Právny   zástupca   sťažovateľky   sa   k   stanovisku   okresného   súdu   vyjadril   podaním z 18. apríla   2007,   doručeným   ústavnému   súdu   24.   apríla   2007,   v ktorom   okrem   iného uviedol:

„Vyjadrenie   predsedu   OS   BA   I   neobsahuje   žiadne   skutočnosti,   ktoré by spochybňovali tvrdenia a argumenty obsiahnuté v sťažnosti sťažovateľky. Konštatovanie, že súd postupoval v súlade s Exekučným poriadkom bez zbytočných prieťahov nezodpovedá skutočnosti.   Vypovedá   o tom   už   aj   samotný   fakt,   že   v prípade   inej   ústavnej   sťažnosti týkajúcej sa tohto exekučného konania Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 24. 08. 2006 potvrdil, že v konaní o schválení príklepu základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   porušené   bolo   (II.   ÚS   99/06-37).   Vzhľadom   na   to,   že   OS   BA   I je známe, že dlhodobý odklad výkonu rozhodnutia súdu má pre sťažovateľku naďalej značný negatívny   dopad,   ktorý   sa   ešte   znásobuje   nezákonným   rozhodovaním   súdu,   je   doslova cynické, aby predseda OS BA I, ktorého úlohou je okrem iného vykonávať také organizačné a personálne opatrenia, aby k prieťahom v konaní nedochádzalo, požiadal Ústavný súd SR, aby v prípade nálezu porušenia ľudských práv sťažovateľky zvážil priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.“

Predseda okresného súdu v podaní z 9. februára 2007 a právny zástupca sťažovateľky v podaní z 18. apríla 2007 uviedli, že netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. Er 1842/02 ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania:

Dňa   7.   augusta   2002   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   súdneho   exekútora JUDr. P. Š. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Dňa   12.   augusta   2002   okresný   súd   vydal   poverenie   na   vykonanie   exekúcie   pre súdneho exekútora JUDr. P. Š. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené 20. augusta 2002.Dňa   2.   apríla   2003   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   súdneho   exekútora o schválenie príklepu.

Dňa   5.   júna 2003   bola okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľky   o zmenu súdneho exekútora, ktorej súčasťou bol aj súhlas súdneho exekútora s dispozičným právom sťažovateľky.

Dňa 15. júla 2003 bola okresnému súdu doručená opakovaná žiadosť sťažovateľky o zmenu súdneho exekútora.

Dňa   26.   augusta   2003   okresný   súd   zaslal   žiadosť   sťažovateľky   na   vyjadrenie súdnemu exekútorovi JUDr. P. Š.

Dňa   26.   augusta   2003   sťažovateľka   oznámila   okresnému   súdu,   že   vyjadrenie exekútora je súčasťou jej žiadosti z 5. júna 2003.

Dňa   24.   septembra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   súdneho exekútora, ktorý uviedol, že zmene súdneho exekútora by malo predchádzať schválenie príklepu a rozvrhu výťažku po uskutočnenej dražbe nehnuteľností.

Dňa   28.   októbra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   doplnenie   žiadosti sťažovateľky o zmenu súdneho exekútora.

Dňa 26. novembra   2003 okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   Er   1842/02,   EX 628/02 neschválil príklep vydražiteľovi pri dražbe nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území   K.   z dôvodu,   že   nebol   predložený   súhlas   záložného   veriteľa   s predajom nehnuteľnosti.   Uznesenie   bolo   súdnemu   exekútorovi   JUDr.   P.   Š.   doručené   5. decembra 2003.Dňa   16.   decembra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   súdneho exekútora o tom, že nežiada priznanie náhrady trov konania.

Dňa 16. decembra 2003 bolo okresnému súdu doručené doplnenie žiadosti súdneho exekútora o schválenie príklepu, ku ktorému bol predložený súhlas záložného veriteľa.Dňa 18. decembra 2003 okresný súd uznesením sp. zn. 1 Er 1842/02, EX 628/02 vyhovel žiadosti sťažovateľky o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. J. J. Uznesenie bolo sťažovateľke doručené 31. decembra 2003 a obom súdnym exekútorom 30. decembra 2003.

Dňa 8. januára 2004 okresný súd prostredníctvom registra obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register“) zisťoval pobyt povinnej.

Dňa 9. januára 2004 súdny exekútor JUDr. P. Š. vrátil okresnému súdu poverenie na vykonanie exekúcie.

Dňa 19. januára 2004 súdny exekútor JUDr. J. J. požiadal okresný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Dňa 29. januára 2004 okresný súd vydal súdnemu exekútorovi JUDr. J. J. poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo doručené 6. februára 2004.

Dňa 29. januára 2004 bolo okresnému súdu doručené oznámenie registra o pobyte povinnej.

Dňa   4.   mája   2004   boli   súdnemu   exekútorovi   JUDr.   J.   J.   doručené   námietky splnomocneného zástupcu povinnej proti udeleniu príklepu.

Dňa   25.   júna   2004   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   súdneho   exekútora o schválenie príklepov udelených na dražbe nehnuteľností.

Dňa 1. júla 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k námietke povinnej proti udeleniu príklepu.

Dňa 18. októbra 2004 sťažovateľka doručila okresnému súdu doklady týkajúce sa začatého trestného stíhania v súvislosti so skutkami týkajúcimi sa predmetného exekučného konania a zároveň požiadala o konanie vo veci.

Dňa 19. októbra 2004 okresný súd určil termín pojednávania na 26. november 2004, ale predvolanie povinnej sa nepodarilo doručiť z dôvodu, že na uvádzanej adrese je tento adresát neznámy.

Dňa   19.   októbra   2004   okresný   súd   žiadal   správu   katastra   o oznámenie   údajov, či povinná   a A.   H.   podali   návrh   na   vklad   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v B.

Dňa   25.   októbra   2004   okresný   súd   prostredníctvom   registra   opäť zisťoval   pobyt povinnej.

Dňa 29. októbra 2004 bolo okresnému súdu doručené oznámenie správy katastra o tom, že uvedené osoby 11. mája 2004 na základe darovacej zmluvy z 26. apríla 2004 podali návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Okresnému súdu boli zároveň doručené listy vlastníctva.

Dňa 3. novembra 2004 bolo okresnému súdu doručené oznámenie registra o pobyte povinnej.

Dňa   8.   novembra   2004   súdny   doručovateľ   oznámil,   že   povinnej   sa   nepodarilo doručiť zásielku, pretože sa nezdržiava na známych adresách (...).

Dňa 26. novembra 2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa   zúčastnili   sťažovateľka   aj   povinná,   predmetom   ktorého   bolo   zisťovanie   právnych vzťahov k exekvovanej nehnuteľnosti.

Dňa   29.   novembra   2004   A.   H.   predložila   okresnému   súdu   zrušenie   darovacej zmluvy,   na základe   ktorej   darovala   nehnuteľnosť,   ktorá   je predmetom   exekúcie,   svojej dcére (sťažovateľka), ako aj iné s vecou súvisiace doklady.

Dňa 13.   decembra   2004 bolo okresnému   súdu   doručené vyjadrenie sťažovateľky k okolnostiam prípadu.

Dňa 22. decembra 2004 bol do spisu okresného súdu založený úradný záznam o tom, že pracovník exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. J. J. doručil okresnému súdu doručenky   o doručení   upovedomenia   o spôsobe   vykonania   exekúcie   osobám   určeným zákonom.

Dňa 22. decembra 2004 okresný súd uznesením sp. zn. 1 Er 1842/02, EX 628/02 zamietol   námietky   povinnej   vznesené   proti   udeleniu   príklepu   na   dražbe   nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v B. a zároveň neschválil udelenie príklepu sťažovateľke ako vydražiteľke tejto nehnuteľnosti. Uznesenie bolo súdnemu exekútorovi v počte 16 ks doručené 3. januára 2005.Dňa 22. decembra 2004 okresný súd zaslal súdnemu exekútorovi exekučné spisy sp. zn. EX 628/02 a EX 002/04.

Dňa 3. januára 2005 bol do spisu okresného súdu založený úradný záznam o tom, že podpísaná   pracovníčka   (bez   uvedenia   mena)   nesľúbila   sťažovateľke   ani   súdnemu exekútorovi,   že   príklep   bude   schválený,   ak   budú   predložené   doručenky   o doručení upovedomenia zákonom stanoveným osobám.

Dňa 5. januára 2005 bolo okresnému súdu doručené ďalšie vyjadrenie sťažovateľky k danej veci.

Dňa   3.   februára   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   o   tom, že sťažovateľka   podala   podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania,   a z tohto   dôvodu žiadala o zapožičanie spisu okresného súdu sp. zn. 1 Er 1842/02.

Dňa   9.   februára   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   sťažovateľky označené ako „Oznámenie o možných následkoch nezákonného postupu“. Dňa 16. februára 2005 okresný súd zaslal toto oznámenie sťažovateľky generálnej prokuratúre.

Dňa   17.   februára   2005   (prípis   z 3.   februára   2005)   okresný   súd   zaslal   generálnej prokuratúre spis za účelom podania mimoriadneho dovolania.

Dňa   2.   marca   2005   súdny   exekútor   požiadal   okresný   súd   o vrátenie   exekučných spisov, ktoré mu boli doručené 9. februára 2005.

Dňa 2. marca 2005 okresný súd vrátil požadované spisy súdnemu exekútorovi. Dňa   27.   júla   2005   podala   generálna   prokuratúra   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) mimoriadne dovolanie.

Dňa   2.   septembra   2005   súdny   exekútor   predložil   najvyššiemu   súdu   doručenky o doručení uznesenia okresného súdu z 22. decembra 2004.

Dňa 20. februára 2006 bola okresnému súdi doručená žiadosť sťažovateľky o odňatie cestovného dokladu povinnej.

Dňa 23. februára 2006 okresný súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I (ďalej len „OR PZ BA I“) o zapožičanie spisu sp. zn. ČVS: ORP-678/OEK-B1-2004-PB.

Dňa 23. februára 2006 okresný súd požiadal najvyšší súd o oznámenie stavu konania o mimoriadnom   dovolaní   a vrátenie   spisu   za   účelom   rozhodnutia   o odobratí   cestovného dokladu povinnej.

Dňa 6. marca 2006 bolo okresnému súdu doručené oznámenie OR PZ BA I. Dňa 15. mája 2006 sťažovateľka nahliadla do spisu okresného súdu a v ten istý deň bol vytvorený „nový náhradný obal“.

Dňa 15. mája 2006 bol okresnému súdu doručený rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 M Cdo 13/2005 z 27. marca 2006, ktorým najvyšší súd zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 Er 1842/02 z 22. decembra 2004 vo výroku, ktorým tento súd neschválil udelenie príklepu sťažovateľke. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 24. apríla 2006.

Dňa 12. júla 2006 okresný súd schválil udelenie príklepu pri dražbe nehnuteľnosti nachádzajúcej   sa   v katastrálnom území   K.,   ako aj na nehnuteľnosť (...)   v B.   Uznesenia nadobudli právoplatnosť 21. júla 2006.

Dňa 12. júla 2006 okresný súd vrátil exekučný spis sp. zn. EX 628/02 a sp. zn. EX 002/04 súdnemu exekútorovi.

Dňa   17.   júla   2006   sťažovateľka   nahliadla   do   spisu   okresného   súdu   a zároveň požiadala okresný súd o zmenu súdneho exekútora.

Dňa 26. júla 2006 súdny exekútor oznámil okresnému súdu, že nesúhlasí so zmenou súdneho   exekútora,   pretože   podľa   jeho   vyjadrenia   nespôsobil   žiadne   prieťahy   v konaní a vo veci mu zostáva vykonať už len rozvrhové konanie.

Dňa   24.   augusta   2006   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľky o vyznačenie   právoplatnosti   uznesenia   okresného   súdu   z 12.   júla   2006.   Uznesenie s vyznačením doložky právoplatnosti bolo sťažovateľke doručené 4. septembra 2006.Dňa 25. augusta 2006 okresný súd zaslal súdnemu exekútorovi uznesenia z 12. júla 2006,   ktorými   boli   schválené   príklepy   s vyznačenou   doložkou   právoplatnosti a vykonateľnosti. Uznesenia boli súdnemu exekútorovi doručené 14. septembra 2006. Dňa   8.   septembra   2006   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   súdneho   exekútora na pripustenie   zmeny   účastníkov   konania   z dôvodu   postúpenia   pohľadávky   záložným veriteľom na tretiu osobu.

Dňa 30. augusta 2006 okresný súd uznesením sp. zn. 1 Er 1842/02, EX 628/02, EX 002/2004   vyhovel   žiadosti   sťažovateľky   o zmenu   súdneho   exekútora   a exekúciou poveril súdneho exekútora Bc. M. P. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22. septembra 2006.Dňa   13.   septembra   2006   okresný   súd   vyzval   súdneho   exekútora   JUDr.   J.   J. na vyčíslenie trov exekúcie a vrátenie exekučného spisu.

Dňa   22.   septembra   2006   okresný   súd   požiadal   Okresné   riaditeľstvo   policajného zboru Bratislava II (ďalej len „OR PZ BA II“) o zapožičanie spisu sp. zn. ČVS: ORP-678/OEK-B1-2004-PB.

Dňa   17.   októbra   2006   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľky o vyžiadanie všetkých náležitostí od pôvodného súdneho exekútora.  

Dňa 24. októbra 2006 okresný súd vyzval súdneho exekútora JUDr. J. J. na vrátenie poverenia.

Dňa 30. októbra 2006 okresný súd vydal súdnemu exekútorovi Bc. M. P. poverenie na vykonanie exekúcie. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené 2. novembra 2006.Dňa 6. novembra 2006 okresný súd opätovne vyzval súdneho exekútora JUDr. J. J. na vyčíslenie trov exekúcie a vrátenie exekučného spisu.

Dňa   6.   novembra   2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyčíslenie   trov   exekúcie JUDr. J. J.

Dňa   9.   novembra   2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľky k vyčísleniu trov súdneho exekútora.

Dňa 9. novembra 2006 okresný súd opätovne vyzval súdneho exekútora o zaslanie exekučných spisov.

Dňa 14. novembra 2006 bolo okresnému súdu doručené oznámenie z exekútorského úradu   JUDr.   J.   o tom,   že   spisy   nie   je   možné   zaslať   z dôvodu   hospitalizácie   súdneho exekútora.

Dňa   16.   novembra   2006   bola   okresnému   súdu   doručená   sťažnosť   sťažovateľky na prieťahy v konaní.

Dňa   23.   novembra   2006   bolo   okresnému   súdu   vrátené   poverenie   na   vykonanie exekúcie pre JUDr. J. J.

Dňa   23.   novembra   2006   bol   okresnému   súdu   doručený   podrobný   rozpis   trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. J. J. Zároveň boli okresnému súdu doručené exekučné spisy sp. zn. EX 002/04 a sp. zn. EX 628/02.

Dňa   27.   novembra   2006   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľky o vydanie opravného uznesenia zo 17. júla 2006.

Dňa 1. decembra 2006 okresný súd zaslal súdnemu exekútorovi Bc. M. P. exekučné spisy sp. zn. EX 002/04 a EX 628/02.

Dňa 1. decembra 2006 okresný súd uznesením sp. zn. 1 Er 1842/02, EX 002/04 zaviazal sťažovateľku k náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. J. J.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   garantované v čl. 48   ods. 2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci   (1), správanie účastníka (2) a postup súdu (3). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (obdobne III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp. zn.   1 Er 1842/02   došlo   k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný súd   zo   skutočností   uvádzaných okresným súdom ani z obsahu spisu nezistil takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o takej zložitosti posudzovanej veci (právnej, resp. faktickej), ktorá by mohla negatívne ovplyvniť jej doterajší priebeh, no najmä doterajšiu dĺžku konania.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd zo spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla byť zohľadnená v neprospech sťažovateľky. Ani okresný súd nemal k jej správaniu námietky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   nečinný,   a   to   od   doručenia   návrhu na schválenie príklepov udelených na dražbe nehnuteľností (25. jún 2004) do 12. júla 2006, keď vo veci rozhodol (nečinnosť viac ako 24 mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas tohto obdobia nevykonával vo veci také úkony,   ktoré   mali   smerovať   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovateľka v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzala,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného   v   citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS 41/02,   III.   ÚS 117/02, I. ÚS 13/05).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Keďže efektívny výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností predpokladá aj vydanie súdneho rozhodnutia o schválení príklepu, ktoré má významné právne účinky a podstatným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv a povinností účastníkov, ako aj iných subjektov exekučného   konania,   a   okresný   súd   bol   vo   veci   nečinný   viac   ako   24   mesiacov, preto ústavný   súd   rozhodol,   že   postupom   okresného   súdu   sp.   zn.   1 Er 1842/02 v predmetnej exekučnej veci bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Aj   napriek   zisteniu   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal vzhľadom na to, že okresný súd 12. júla 2006 vo veci rozhodol a 13. júla 2006 dal pokyn na doručenie uznesenia účastníkom konania a zúčastneným osobám.

IV.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že „výsledok konania   má   pre   sťažovateľku   mimoriadne   naliehavý   význam   aj   vzhľadom   na   jej   vek a zdravotný stav, keďže je prakticky vylúčené, že by si ako invalidná a v preddôchodkovom veku dokázala znovu našetriť na byt. Sťažovateľka je vystavená pretrvávajúcemu stresu vyvolanému neodôvodnenými a zbytočnými prieťahmi v konaní, ale aj pocitom poníženia jej ľudskej dôstojnosti v dôsledku postupu OS BA I“.

V dôsledku   zistených   skutočností   preto   ústavný   súd   považoval   za   potrebné rozhodnúť aj o priznaní finančného zadosťučinenia. Pri jeho priznaní vychádzal z princípov spravodlivosti a z potreby zavŕšenia ochrany základného práva sťažovateľky. Ústavný súd považoval za primerané priznať sťažovateľke sumu 30 000 Sk.

Napokon   ústavný   súd   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Pri   určení   sumy   náhrady   trov vychádzal ústavný súd v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov z priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk, a z toho, že za jeden úkon vykonaný v roku 2006 patrí odmena v sume 2 730 Sk. Táto náhrada trov konania tvorí (za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2006 spolu s režijným paušálom 2 x 164 Sk) sumu 5 788 Sk.

Úhradu   trov   konania je   okresný   súd   povinný   zaplatiť na účet   právneho   zástupcu sťažovateľky   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   § 149   Občianskeho   súdneho poriadku).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2007