znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 37/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Pavla   Šedivého,   bytom   B.   M.,   zastúpeného   advokátom JUDr. D. K., Advokátska kancelária, S., ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 130/2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Pavla Šedivého o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra 2004   doručená   sťažnosť   Pavla   Šedivého,   bytom   B.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. D. K., Advokátska kancelária, S., ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 130/2003.

Sťažovateľ uviedol, že splnomocnil svojho právneho zástupcu na podanie žaloby o zrušenie   spoluvlastníctva.   Po   zistení,   že   uvedenú   žalobu   už   podala   spoluvlastníčka, požiadal okresný súd o jej predloženie, aby sa k nej mohol vyjadriť. Žaloba mu predložená nebola, preto   podal   vzájomný návrh,   avšak   okresný   súd napriek tomu nekonal. Listom z 13. septembra 2004 požiadal predsedu okresného súdu o odstránenie prieťahov v konaní. V odpovedi   na   túto   žiadosť   okresný   súd   uviedol,   že   pôvodný   návrh   nedoručil,   pretože navrhovateľka   nezaplatila   súdny   poplatok.   Právny   zástupca   sťažovateľa   bol   zároveň vyzvaný   na   doplnenie   a upresnenie   vzájomného   návrhu.   Listom   z   29.   septembra   2004 predseda okresného súdu uznal prieťahy a zdôvodnil ich pracovnou zaťaženosťou sudkyne.

Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľ domnieva, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 130/2003 došlo k porušeniu jeho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základných práv, prikázal okresnému súdu vo veci konať a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   ústavný   súd   vyžiadal   spis okresného súdu sp. zn. 5 C 130/2003. Zo spisu je zrejmé, že sťažovateľ je účastníkom konania   o návrhu   na zrušenie   spoluvlastníctva   k nehnuteľnosti,   ktorý   podala   M.   Š. 3. septembra 2003.

Dňa 11. septembra 2003 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby uviedla hodnotu predmetu sporu za účelom vyrubenia súdneho poplatku.

Dňa 18. septembra 2003 bola okresnému súdu oznámená výška hodnoty predmetu sporu.Dňa 28. októbra 2003 bola okresnému súdu doručená plná moc na zastupovanie žalovaných v spore.

Dňa 2. februára 2004 žalovaný v 2. rade podal protinávrh. Dňa   22.   septembra   2004   okresný   súd   vyzval   účastníkov   na   upresnenie   návrhu v lehote 15 dní.

Dňa 28. septembra 2004 bol zaplatený súdny poplatok a doplnená plná moc.Dňa 29. septembra 2004 žalovaný v 2. rade podal okresnému súdu návrh.Dňa 18. januára 2005 bol upravený ďalší postup kancelárie.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd bol vo veci nečinný najmä od 2. februára 2004 do 22. septembra 2004, teda v období prevyšujúcom 7 mesiacov.

Napriek uvedenému sedemmesačnému obdobiu nečinnosti okresného súdu celková dĺžka   doterajšieho   konania   spolu   s charakterom   veci   zatiaľ   vylučujú,   že   by   v   konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 130/2003 dochádzalo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04).

Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy,   keď   sa   vyskytli   opakovane   a zároveň   významným   spôsobom   ovplyvnili   celkovú dĺžku súdneho konania (I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, odmietne sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01).

V okolnostiach   prípadu   ústavný   súd   nepovažuje   postup   okresného   súdu   vo   veci vedenej   pod   sp.   zn.   5   C   130/2003   z hľadiska   porušenia   základného   práva   sťažovateľa za taký, ktorý by bol rozporný s touto ústavnou garanciou, a to napriek tomu, že predseda okresného súdu v liste sp. zn. Spr. 1525/04 z 29. septembra 2004 priznal prieťahy v konaní a za tieto sa aj ospravedlnil.

V súčasnosti   nemožno   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   odstrániť.   Vzhľadom na uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2005