znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 369/04-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   februára   2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť Emílie Dubovskej, K., zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Košice II v konaní sp. zn. 29 C 34/97, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Emílie Dubovskej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 29 C 34/97 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e   vo veci sp. zn. 29 C 34/97 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Emílii   Dubovskej p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Košice   II j e   p o v i n n ý   nahradiť   Emílii   Dubovskej   trovy právneho zastúpenia v sume 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na bankový účet jej právneho zástupcu JUDr. J. Č. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Emílie Dubovskej vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. novembra 2004   doručená   sťažnosť   Emílie   Dubovskej,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom   JUDr.   J.   Č.,   K.,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 29 C 34/97.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 369/04-13 z 8. decembra 2004 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 25. januára 2005, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 27. januára 2005 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že navrhovateľ - mesto Košice (ďalej len „navrhovateľ“) sa návrhom doručeným okresnému súdu 11. februára 1997 domáhal proti odporcom v 1. a 2. rade určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným v katastri nehnuteľností katastrálneho územia Košice – Juh, ako aj stavieb na týchto nehnuteľnostiach. Navrhovateľ   zároveň   navrhol,   aby   okresný   súd   vydal   predbežné   opatrenie,   ktorým   by odporcom v 1. a 2. rade zakázal nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami do právoplatného rozhodnutia o vlastníctve predmetných nehnuteľností.

Navrhovateľ podaním doručeným okresnému súdu 30. júna 1997 rozšíril pôvodný návrh o ďalších pasívne legitimovaných účastníkov – odporcov v 3., 4. a 5. rade a okresný súd uznesením z 10. júla 1998 pripustil do konania uvedených odporcov.

Navrhovateľ   podaním   z   29.   septembra   1998   rozšíril   žalobu   o   ďalších   pasívne legitimovaných   účastníkov   konania   –   odporcov   v 6.   až   53.   rade,   pričom   okresný   súd uznesením č. k. 29 C 34/97-77 z 8. februára 1999 pripustil do konania uvedených odporcov v 6.   až   53.   rade.   Sťažovateľka   ako   odporkyňa   v 6.   rade   sa   stala   účastníčkou   konania vo februári 1999, keď predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

Okresný súd na pojednávaní 8. marca 1999 rozsudkom žalobu zamietol a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol uznesením z 13. júla 1999. Navrhovateľ podal proti uvedenému rozsudku odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením č. k. 13 Co 364/99-197 z 19. februára 2001, v ktorom rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľka uvádza, že okresný súd vykonal ďalší procesný úkon v danej veci až 11 mesiacov po vrátení spisu z krajského súdu, keď vyzval navrhovateľa, aby upresnil svoj návrh. Upresnený návrh však okresný súd zaslal odporcom až po uplynutí takmer 3 mesiacov po jeho doručení okresnému súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že okresný súd bol následne opäť nečinný takmer 7 mesiacov. Termín pojednávania bol nariadený na 9. apríl 2003, bol však zrušený z dôvodu   práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne   a   odvtedy   okresný   súd   nevykonal v predmetnej veci žiadny úkon.

Právny zástupca sťažovateľky podal predsedovi okresného súdu 22. októbra 2004 sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   v zmysle   ustanovenia   §   17   ods.   1   zákona   Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   štátnej   správe   súdov“).   Predseda okresného súdu v odpovedi z 26. októbra 2004 priznal prieťahy v konaní, zároveň však uviedol, že prieťahy boli spôsobené objektívnymi dôvodmi - zmenou zákonnej sudkyne a nadmernou zaťaženosťou oboch sudkýň.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia   (petite) žiada, aby ústavný   súd vyslovil   porušenie   jej   základného práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a   práva   na prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru v   konaní   sp.   zn. 29 C 34/97 a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň   sťažovateľka   požaduje   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   45   000   Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 21. januára 2005 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle   ustanovenia   §   29   ods.   6   zákona   o ústavnom   súde   vyjadril   k   sťažnosti sťažovateľky.   Predseda   okresného   súdu   v stanovisku   doručenom   ústavnému   súdu

3. februára 2005 uviedol prehľad úkonov okresného súdu v predmetnej veci a poukázal na to, že vzhľadom na chronológiu úkonov vykonaných v danej veci je nutné pripustiť, že v tomto konaní k určitým prieťahom došlo.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom stanovisku   zároveň   uviedol,   že   posúdenie zbytočnosti vzniknutých prieťahov ponecháva na zváženie ústavnému súdu, zastáva však názor, že prieťahy by bolo možné považovať za zbytočné len v tom prípade, „... ak by na tunajšom   súde   boli   vytvorené   také   podmienky,   ktoré   by   sudcom   umožňovali   aspoň   pri vynaložení maximálneho úsilia, ktoré od nich možno požadovať, konať a rozhodovať vo všetkých pridelených veciach plynulo“.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedu okresného súdu, rozhodnutí   ústavného   súdu   sp.   zn.   I.   ÚS   199/04,   II.   ÚS   8/05   a   IV.   ÚS   300/04,   ako aj podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 29 C 34/97 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Navrhovateľ   doručil   11.   februára   1997   okresnému   súdu   návrh   na   určenie vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam   vedeným   v katastri   nehnuteľností   katastrálneho územia Košice – Juh, ako aj stavieb na týchto nehnuteľnostiach voči odporcom v 1. a 2. rade   a vydanie   predbežného   opatrenia,   ktorým   by   bolo   zakázané nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami do právoplatného rozhodnutia súdu.

Okresný súd vydal 12. februára 1997 pokyn na doručenie návrhu odporcom v 1. a 2. rade,   aby   sa   k nemu   vyjadrili   v lehote   3   dní.   Na   pojednávaní   27.   februára   1997   bola vypočutá   odporkyňa   v 2.   rade   a okresný   súd   uznesením   č.   k.   29   C   34/97-37   návrh   na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Navrhovateľ doručil okresnému súdu 26. marca 1997 písomnosti týkajúce sa predmetu konania. Okresný súd nariadil 8. apríla 1997 termín pojednávania na 9. jún 1997.

Na   pojednávaní   9.   júna   1997   navrhovateľ   rozšíril   svoj   návrh   proti   odporcom v 3. až 5. rade a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito. Navrhovateľ doručil okresnému súdu 30. júna 1997 rozšírenie návrhu prednesené na pojednávaní 9. júna 1997.

Okresný súd vydal 13. marca 1998 pokyn na doručenie prípisu navrhovateľovi, aby v lehote 7 dní oznámil súdu požadované skutočnosti. Navrhovateľ doručil okresnému súdu odpoveď na uvedený prípis v stanovenej lehote. Okresný súd uznesením č. k. 29 C 34/97-51 z 10. júla 1998 pripustil vstup odporcov v 3. až 5. rade do predmetného konania.

Okresný súd nariadil 5. augusta 1998 termín pojednávania na 5. november 1998. Navrhovateľ doručil   okresnému súdu   5. augusta 1998 písomnosti   týkajúce sa   predmetu konania.   Odporca   v 5.   rade   doručil   okresnému   súdu   3.   septembra   1998   vyjadrenie k predmetu konania. Okresný súd prípisom z 28. septembra 1998 požiadal navrhovateľa o zaslanie písomností týkajúcich sa predmetu konania. Navrhovateľ podaním doručeným okresnému súdu 29. septembra 1998 rozšíril svoj návrh voči odporcom v 6. až 53. rade a 14. októbra 1998 doručil svoje stanovisko k vyjadreniu odporcu v 5. rade.

Na pojednávaní 5. novembra 1998 okresný súd uznesením pripustil rozšírenie návrhu navrhovateľa a pojednávanie bolo uznesením odročené na 18. marec 1999. Navrhovateľ doručil okresnému súdu 10. novembra 1998 podanie týkajúce sa predmetu konania. Právny zástupca odporcov v 3. a 4. rade doručil okresnému súdu 11. novembra 1998 vyjadrenie k predmetu   konania.   Navrhovateľ   doručil   okresnému   súdu   9.   februára   1999   čiastočné späťvzatie návrhu.

Okresný   súd   zmenil   8.   februára   1999   termín   pojednávania   na   8.   marec   1999 a uznesením č. k. 29 C 34/97-77 pripustil rozšírenie okruhu účastníkov konania o odporcov v 6.   až   53.   rade.   Okresný   súd   vydal   12.   februára   1999   pokyn   na   doručenie   prípisu účastníkom konania. Navrhovateľ doručil okresnému súdu 15. februára 1999 vyjadrenie týkajúce sa predmetu konania. Právny zástupca odporcov v 3. a 4. rade doručil okresnému súdu 18. februára 1999 vyjadrenie k predmetu konania. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 24. februára 1999 nahliadol v uvedený deň do posudzovaného spisu právny zástupca odporkyne v 28. rade.

Odporca v 1. rade doručil okresnému súdu 26. februára 1999 vyjadrenie k predmetu konania. Odporkyne v 21. až 23. rade doručili okresnému súdu 4. marca 1999 vyjadrenie k predmetu   konania.   Na   pojednávaní   8.   marca   1999   boli   vypočutí   účastníci   konania a okresný súd rozsudkom č. k. 29 C 34/97-124 návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ doručil okresnému súdu 28. apríla 1999 odvolanie proti predmetnému rozsudku. Okresný súd vydal 13. mája 1999 pokyn na doručenie odvolania odporcom v 1. až 53. rade, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrili.

Odporkyňa   v 10.   rade   doručila   okresnému   súdu   28.   mája   1999   vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, právny zástupca odporcov v 3. a 4. rade doručil svoje vyjadrenie 3.   júna   1999.   Navrhovateľ   doručil   okresnému   súdu   14.   júna   1999   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia voči odporcom   v 3. a 4. rade. Okresný súd vydal 23. júna 1999 pokyn   na   doručenie   predmetného   návrhu   označeným   odporcom   a 9.   júla   1999   nariadil termín pojednávania na 13. júl 1999. Na pojednávaní 13. júla 1999 okresný súd uznesením č. k. 29 C 34/97-163 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Odporca   v 1.   rade   doručil   okresnému   súdu   28.   júna 1999   vyjadrenie   k predmetu konania,   na   ktoré   okresný   súd   reagoval   prípisom   z 12.   júla   1999.   Navrhovateľ   doručil okresnému súdu 3. augusta 1999 odvolanie voči uzneseniu č. k. 29 C 34/97-163 z 13. júla 1999. Okresný súd vydal 7. septembra 1999 pokyn na doručenie predmetného uznesenia dotknutým účastníkom konania, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 7 dní.

Krajskému súdu ako odvolaciemu súdu bol posudzovaný spis doručený 18. októbra 1999. Navrhovateľ doručil krajskému súdu 22. mája 2000 čiastočné späťvzatie návrhu proti odporcom v 1. a 5. rade (č. l. 175 spisu). Krajský súd prípisom z 1. novembra 1999 vrátil posudzovaný spis okresnému súdu z dôvodu vznesenia námietky zaujatosti navrhovateľom voči zákonnej sudkyni. Zákonná sudkyňa vo vyjadrení z 8. novembra 1999 uviedla, že sa necíti   byť   zaujatá   v predmetnej   veci.   Krajskému   súdu   bol   predmetný   spis   opätovne doručený 10. novembra 1999.

Krajský súd nariadil 12. apríla 2000 termín pojednávania na 30. máj 2000 a 18. apríla 2000 vydal pokyn na doručenie predvolania na pojednávanie ďalším účastníkom konania. Odporkyne v 21. až 23. rade doručili krajskému súdu 29. mája 2000 ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 30. máj 2000, navrhovateľ tak urobil vo vyjadrení doručenom 29. mája 2000.

Na pojednávaní 30. mája 2000 boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito. Krajský súd prípisom z 12. júna 2000 požiadal právneho zástupcu odporcu v 5. rade o vyjadrenie. Odporkyňa v 52. rade doručila krajskému súdu 8. novembra   2000   vyjadrenie   k predmetu   konania.   Krajský   súd   uznesením   č.   k. 13 Co 364/99-197 z 19. februára 2001 pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetný spis bol okresnému súdu vrátený 4. mája 2001.

Právny zástupca odporcov v 3. a 4. rade doručil okresnému súdu 17. septembra 2001 žiadosť   o nariadenie   termínu   pojednávania.   Odporca   v 3.   rade   doručil   okresnému   súdu 20. februára 2002 žiadosť o nariadenie termínu pojednávania. Okresný súd vydal 4. marca 2002 pokyn na doručenie výzvy navrhovateľovi, aby v lehote 15 dní upresnil petit svojho návrhu. Vyjadrenie navrhovateľa bolo okresnému súdu doručené 10. mája 2002.

Právny zástupca odporcu v 3. rade doručil predsedovi okresného súdu 17. júla 2002 sťažnosť   na   prieťahy   v uvedenom   konaní.   Exekútorský   úrad   JUDr.   J.   B.   so sídlom v Košiciach   doručil   okresnému   súdu   15.   mája   2002   zásielku,   ktorá   mu   bola   doručená a omylom   otvorená.   Okresný   súd   vydal   30.   júla   2002   pokyn   na   doručenie   prípisu účastníkom   konania.   Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   č.   k.   29   C   34/97-255 z 5. augusta 2002 boli z archívu okresného súdu vyžiadané spisy týkajúce sa dedičského konania po odporcovi v 14. rade. Okresný súd prípisom z 1. augusta 2002 požiadal odporcu v 3.   rade,   aby   sa   vyjadril   v lehote   15   dní   ku   skutočnostiam   týkajúcim   sa   predmetu posudzovaného   konania.   Okresný   súd   prípismi   z 5.   augusta   2002   vyzval   Register obyvateľov   Slovenskej   republiky   na   zistenie   pobytu   viacerých   odporcov   v predmetnom konaní. Odporca   v 3.   rade   doručil   okresnému   súdu   9.   augusta   2002 odpoveď   na prípis okresného súdu. Odpovede Registra obyvateľov Slovenskej republiky týkajúce sa pobytu odporcov   v predmetnom   konaní   boli   okresnému   súdu   doručené   16.   augusta   2002. Vyjadrenia odporcov v konaní boli okresnému súdu doručované v termíne od 20. augusta 2002 do 11. septembra 2002 (č. l. 274, 275, 276, 281, 283, 284, 285 spisu).

Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   z 11.   decembra   2002   bola   zákonná sudkyňa práceneschopná v období od 5. septembra 2002 do 31. októbra 2002 a z obsahu spisu   sp.   zn.   23   D   983/00   bolo   zistené,   že   sa   prejednávalo   dedičstvo   po   odporcovi v 30. rade. Zároveň okresný súd nariadil v uvedený deň termín pojednávania na 9. apríl 2003 a vydal pokyn na doručenie prípisov účastníkom konania v predmetnej veci.

Na pojednávaní 9. apríla 2003 bolo oznámené, že pojednávanie sa odročuje z dôvodu práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne.   Odporkyňa   v 28.   rade   doručila   okresnému   súdu 22. októbra 2003 vyjadrenie týkajúce sa predmetu posudzovaného konania. Právny zástupca odporkyne   v 28.   rade   doručil   okresnému   súdu   2.   apríla   2004   žiadosť   o vyhotovenie fotokópií písomností týkajúcich sa predmetu konania.

Právny   zástupca   odporkyne   v 28.   rade   doručil   okresnému   súdu   28.   apríla   2004 sťažnosť na prieťahy v posudzovanom konaní a 25. mája 2004 žiadosť o nariadenie termínu pojednávania. Právny zástupca odporkyne v 35. rade doručil okresnému súdu 27. augusta 2004 sťažnosť na prieťahy v konaní.

Okresný súd vydal 20. októbra 2004 pokyn na zaslanie prípisu týkajúceho sa zistenia pobytu   niektorých   odporcov   v predmetnom   konaní.   Odpoveď   na   uvedený   prípis   bola okresnému súdu doručená 4. októbra 2004. Ústavný súd vrátil okresnému súdu uvedený spis prípisom zo 16. decembra 2004. Právny zástupca odporcu v 24. rade doručil okresnému súdu 7. januára 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní. Okresný súd vydal 26. januára 2005 pokyn   na   doručenie   prípisu   kvôli   zisteniu   okruhu   dedičov   niektorých   odporcov v posudzovanom konaní. Okresný súd vydal 28. januára 2005 pokyn na zistenie okruhu dedičov po odporkyni v 45. rade, odporcovi v 35. rade, odporcovi v 15. rade a odporcovi v 20. rade. Uvedeným záznamom (č. l. 340) posudzovaný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. II.   ÚS   74/97,   I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   813/00,   I.   ÚS   20/02,   II.   ÚS   32/02,   III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd vzal do úvahy právny a skutkový stav veci. Predmetom konania je návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.   Posudzovaná   vec   patrí   po   právnej   stránke   k   štandardnej   agende všeobecných   súdov,   pretože   ide   o občianskoprávny   spor,   ktorý   patrí   do   rozhodovacej právomoci všeobecných súdov.

Skutkovú stránku predmetnej veci možno zaradiť aj s poukázaním na stanovisko predsedu okresného súdu k „skutkovo náročným“ v rámci agendy patriacej do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva najmä vo vzťahu k identifikácii predmetu konania, ako aj určeniu okruhu účastníkov konania vzhľadom na ich počet a úmrtie niektorých odporcov, čo mohlo   objektívne   nepriaznivo   ovplyvniť   dĺžku   posudzovaného   konania.   Skutková náročnosť danej veci však podľa názoru ústavného súdu nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku   konania.   Ústavný   súd   zároveň   nepripisuje   predĺženie   konania   v súvislosti s procesnými   úkonmi   navrhovateľa   (napr.   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia, rozšírenie, doplnenie a upresnenie návrhu) na ťarchu okresného súdu.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie veci   v primeranej lehote   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru. Ústavný   súd   v tejto súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľky, ktorou by prispela k prieťahom v konaní.   Sťažovateľka   podala   prostredníctvom   právneho   zástupcu   22.   októbra   2004 sťažnosť na prieťahy v konaní okresného súdu, čím dala najavo nespokojnosť s rýchlosťou priebehu predmetného konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku   postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedených práv, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 3/00).

Ústavný   súd   navyše   v   tejto   súvislosti   zdôrazňuje,   že   pokiaľ   hodnotil   predmetné konanie   z   hľadiska   zbytočných   prieťahov,   posudzoval   v okolnostiach   tohto   prípadu   len obdobia   nečinnosti   okresného   súdu,   keď   neboli   v   určitých   obdobiach   vykonané žiadne úkony, pričom činnosť okresného súdu hodnotil iba od obdobia, keď sa sťažovateľka stala účastníčkou konania, t. j. od februára 1999.

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v obdobiach od 4. mája 2001 do 4. marca 2002 (10   mesiacov)   a   od   9.   apríla   2003   do   21.   októbra   2004   (18   mesiacov)   ako   obdobia, v ktorých došlo k zbytočným prieťahom v posudzovanom konaní.

Ústavný   súd   posúdil   uvedené   obdobia   ako   časové   úseky,   v ktorých   došlo k zbytočným prieťahom nečinnosťou okresného súdu v celkovej dĺžke 28 mesiacov.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   doručenom   ústavnému   súdu 3. februára 2005 uviedol prehľad úkonov okresného súdu v predmetnej veci a poukázal na to, že vzhľadom na chronológiu úkonov vykonaných v danej veci je nutné pripustiť, že v tomto konaní k určitým prieťahom došlo.

Predseda okresného súdu sa v stanovisku zároveň vyjadril, že posúdenie zbytočnosti vzniknutých   prieťahov   ponecháva   na   zváženie   ústavnému   súdu,   zastáva   však   názor,   že prieťahy by bolo možné považovať za zbytočné len v tom prípade, „... ak by na tunajšom súde boli vytvorené také podmienky, ktoré by sudcom umožňovali aspoň pri vynaložení maximálneho   úsilia,   ktoré   od   nich   možno   požadovať,   konať   a rozhodovať   vo   všetkých pridelených veciach plynulo“.

Právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré   plynule   smeruje   k odstráneniu   právnej   neistoty   osoby,   ktorá   sa   obrátila   na   súd v konkrétnej   veci   (napr.   rozhodnutie   sp.   zn.   II.   ÚS   40/97).   Podľa   právneho   názoru ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 14/00 „Otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“.

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v uvedených obdobiach,   tak   ako   jej   ho   zaručuje   čl.   48   ods.   2   ústavy,   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľky,   zaoberal   sa   aj   jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do úvahy   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu,   ako   aj   okolnosť,   že   sťažovateľka   svojím správaním   neprispela   k zbytočným   prieťahom   v predmetnom   konaní.   Ústavný   súd v okolnostiach   tejto   veci   považuje   sumu   20   000   Sk   pre   sťažovateľku   za   primeranú so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci, a preto žiadosti sťažovateľky, ktorá požadovala   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   45   000   Sk,   vo   zvyšnej   časti nevyhovel.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru aplikovaného na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   ústavný   súd   riadil   úvahou,   že   cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   pretože   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo sťažovateľky bolo porušené, a teda mala vo veci úspech.

Podľa   ustanovenia   §   20   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) účinnej od 1. januára 2005 patrí advokátovi za úkony právnych služieb vykonané   pred   dňom   nadobudnutia   účinnosti   tejto   vyhlášky   odmena   podľa   doterajších predpisov.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   ochrana   základných   práv   a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2004, ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z   oznámenia Štatistického   úradu   Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.

Podľa   takto   určených   kritérií   je   výška   odmeny   za   dva   úkony   právnej   pomoci   – prevzatie   a   prípravu   veci   a   podanie   vo   veci   samej   4   534   Sk   za   každý   úkon   v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., t. j. spolu 9 068 Sk. Ústavný súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné   vo   výške   jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   19   ods.   3   vyhlášky č. 163/2002 Z. z. v spojení s ustanovením § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 136 Sk, teda spolu 272 Sk.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 9 340 Sk, ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľky okresný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2005