znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 368/2010-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   5.   októbra   2010 prerokoval   vo   veci   sťažnosti   Š.   K.,   trvale   bytom   D.,   prechodne   V.,   Česká   republika, zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 229/2010 smerujúcej proti Okresnému súdu Dolný Kubín a Krajskému súdu v Žiline, uplatnené námietky predpojatosti proti sudcom II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Jurajovi Horváthovi, Sergejovi Kohutovi a Lajosovi Mészárosovi a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   II.   senátu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Juraj   Horváth,   Sergej Kohut a Lajos Mészáros nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 229/2010.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. júna 2010 doručené podanie Š. K. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Námietka na zaujatosť“ vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 229/2010 smerujúcej proti Okresnému súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) a Krajskému súdu v Žiline, ktorým namietal predpojatosť sudcov II. senátu ústavného súdu Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa.

V   podaní   sťažovateľ   uviedol,   že   z   dôvodu,   že   sudcovia   ústavného   súdu   Juraj Horváth, Sergej Kohut a Lajos Mészáros rozhodli v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 386/08 „arbitrárne v hrubom rozpore so znením petitu sťažnosti sťažovateľa, nepravdivo tvrdili, že konanie bolo ukončené konečným rozsudkom, nepravdivo tvrdili, že spis sp. zn. ORP 308/2002 je spisom prokuratúry, nepravdivo tvrdili, že spis sp. zn. ORP 308/2002 nebol pripojený k spisu sp. zn. 4 T 145/2005 a tak ďalej...“, teda „si vymysleli znenie petitu sťažnosti sp. zn. II. ÚS 386/08 z dňa 18. 08. 2008 a na základe vymysleného petitu sťažnosť sp. zn. II. ÚS 386/08 z dňa 18. 08 2008 odmietli“, preto sa domnieva, že i o jeho ďalšej sťažnosti nebudú rozhodovať nezaujato a nestranne.

Preto   v   tejto   súvislosti   podal   i   sťažnosť   na   Európsky   súd   pre   ľudské   práva   v Štrasburgu č. 17 664/10.

Sťažovateľ   podrobne   v   námietke   opisuje,   v   čom   vidí   nezákonnosť   rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 386/08 z 18. augusta 2008. Táto okrem uvedených dôvodov spočívala aj v tom, že sa „zaoberali otázkou prieťahov v konaní sp. zn. 4 T 145/2005, ktorou sa zaoberať nielenže nemali“, a tiež nesprávne konštatovali, že namietané trestné konanie je už právoplatne skončené, čo nie je podľa neho pravda.

Takisto   podľa   neho   sudcovia   ústavného   súdu „nepredložili   k   vyjadreniu sťažovateľovi, ani jeho právnemu zástupcovi vyjadrenie predsedu Okresného súdu Dolný Kubín v konaní sp. zn. II. ÚS 386/08 k jeho sťažnosti, porušili sťažovateľove základné právo na kontradiktórnosť konania. Tým porušili jeho právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré nesmie byť obmedzené zákonom ani samotným súdom“. Z ich strany došlo k porušeniu ústavy a iných zákonov „z čoho vyplýva ich zaujatosť a ich zrejmá snaha zamietnuť taktiež sťažnosť sťažovateľa sp. zn. II. ÚS 229/2010“.

Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   sudcovia   Juraj   Horváth,   Sergej   Kohut   a   Lajos Mészáros pri rozhodovaní v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 229/2010 sú objektívne zaujatí k veci samej, a preto ich ako účastník žiada vylúčiť z prejednávania veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 229/2010.

Sudcovia II. senátu ústavného súdu Juraj Horváth, Sergej Kohut a Lajos Mészáros k uvedenej   námietke   predpojatosti   zhodne   uviedli,   že   sa   necítia   byť predpojatí   ani   pre pomer   k veci,   ani pre   pomer k   účastníkom, sťažovateľa nepoznajú a nie sú   im   známe dôvody,   pre   ktoré   by   mali   byť   vylúčení   z   rozhodovania   veci   vedenej   pod   sp.   zn. II. ÚS 229/2010.

Predsedníčka   ústavného   súdu   v   zmysle   platného   Rozvrhu   práce   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na rok 2010 preto predložila toto podanie sťažovateľa podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) III. senátu ústavného súdu na rozhodnutie.

Podľa čl. IV odseku 1 Rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie 1. marec 2010 - 28. február   2011   o   vylúčení   sudcu   pri   rozhodovaní   v   senáte   podľa   §   28   ods.   2   zákona o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľa,   ktorá   je   vedená   pod   sp.   zn. II. ÚS 229/2010,   bola   pridelená   na   rozhodnutie   II.   senátu   ústavného   súdu   a   za   sudcu spravodajcu bol určený Sergej Kohut.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).

Ústavný   súd   posúdil   relevantnosť   dôvodov   oznámených   sťažovateľom z objektívneho   hľadiska,   predovšetkým   skutočnosť,   že   sudcovia   rozhodli arbitrárne a   v rozpore   s   petitom   predchádzajúcej   sťažnosti,   a   tiež   uvádzali   nepravdivé   skutočnosti týkajúce sa namietaného konania pred všeobecnými súdmi, ako aj procesne pochybili, keď sa mu nedali vyjadriť k stanovisku okresného súdu, a dospel k záveru, že iba tieto okolnosti (ak by sa preukázali i ako pravdivé) nemôžu byť samy osebe za dostačujúce na vznik pochybností o nezaujatosti namietaných sudcov k danej veci.

Zo subjektívneho hľadiska ústavný súd bral do úvahy to, že sudcovia Juraj Horváth, Sergej Kohut a Lajos Mészáros sami svoju predpojatosť v predmetnej veci nevyhlásili, takže   v   tomto   smere   sú   spôsobilí   vo   veci   vedenej   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. II. ÚS 229/2010 rozhodovať nestranne.

V širších súvislostiach sťažovateľ podal námietku predpojatosti teda z dôvodu, že je nespokojný s obsahom rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 368/08 z 18. augusta 2008 a jeho procesným postupom (keď sa mu nedal vyjadriť pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k stanovisku okresného súdu), ktorým bola jeho sťažnosť odmietnutá.

Ústavný   súd   k   tomu   uvádza,   že   nemôže   skúmať   v   konaní   o   sťažnosti   podľa čl. 127 ústavy (navyše pri rozhodovaní o námietke predpojatosti) svoje rozhodnutia, proti ktorým   nie   je   prípustný   opravný   prostriedok,   a   ani   to,   či   sťažovateľove   dôvody   sú opodstatnené, pretože v tejto veci podal opakovanú sťažnosť a predtým požiadal o nápravu aj Európsky súd pre ľudské práva.

III. senát ústavného súdu preto v nadväznosti na vyjadrenia sudcov ústavného súdu Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa rozhodol, že sudcovia ústavného súdu Juraj Horváth, Sergej Kohut a Lajos Mészáros nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   II.   ÚS   229/2010   tak,   ako   to   je uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2010