znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 367/09-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2010 v senáte zloženom   z   predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Ľubomíra   Dobríka v konaní o sťažnosti spoločnosti A., s. r. o., P., zastúpenej advokátkou JUDr. A. M., B., vo veci   namietaného porušenia jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 341/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25 C 167/2005) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo spoločnosti   A.,   s.   r.   o.,   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 341/2008   (pôvodne   vedenej   Okresným   súdom   Trnava   pod   sp.   zn.   25 C 167/2005), p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Piešťany p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 C 341/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti   A.,   s.   r.   o., p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   500   € (slovom päťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Piešťany p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Piešťany j e   p o v i n n ý   zaplatiť   spoločnosti   A.,   s. r.   o.,   trovy konania v sume 60,38 € (slovom šesťdesiat eur a tridsaťosem centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. A. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   367/09-15 z 26. novembra 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 341/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25 C 167/2005).Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k   veci   podaním   sp.   zn.   Spr.   910/2009   zo 17. decembra 2009 doručenom ústavnému súdu 29. decembra 2009 vyjadrila predsedníčka okresného súdu. V stanovisku sa okrem iného uvádza:

„Návrh v predmetnej veci bol podaný na Okresnom súde Trnava dňa 18. 10. 2005. Uznesením zo dňa 30. 05. 2006 bol odporcovi ustanovený v konaní podľa § 29 ods. 2 O. s. p. opatrovník, nakoľko odporca sa nachádza na   neznámom mieste. Za opatrovníka bola ustanovená pani H. S., súdna tajomníčka Okresného súdu Trnava. Pojednávanie dňa 19. 07. 2006 bolo odročené na neurčito, navrhovateľ bol vyzvaný na doplatenie súdneho poplatku. Ten doplatil dňa 15. 08. 2006. Okresný súd Trnava ďalej vo veci nekonal, s účinnosťou od 1. 1. 2008 prešla predmetná vec v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva na Okresný súd Piešťany. Bola pridelená s účinnosťou od 25. 6. 2008 na základe zmeny rozvrhu   práce   sudcovi   JUDr.   O.   K..   V   súvislosti   s   prechodom   výkonu   súdnictva   z   OS Trnava na OS Piešťany súčinnosťou od 1. 1. 2008, došlo k zmene osôb, ktoré môžu byť v zmysle rozvrhu práce ustanovované pre vykonávanie funkcie opatrovníka v zmysle § 29 ods. 2 O. s. p. Preto bolo vypracované uznesenie o zmene v osobe opatrovníka. Dňa 30. 9. 2009 bolo zákonnému sudcovi zo strany predsedníčky okresného súdu uložené opatrenie v zmysle § 53 Zákona číslo 757/2004 Z. z. za účelom odstránenia prieťahov v konaní. Zákonný sudca vykonal úkony potrebné na zistenie miesta bydliska odporcu (žiadal správu od Registra obyvateľov SR, lustrum Sociálnej poisťovne, lustrum v dedičskej agende na tunajšom súde, ako   aj   dopyty   na   notárov   v   obvode   tunajšieho   súdu).   Odpovede   na   tieto   dopyty,   resp. šetrenia boli súdu doručené v priebehu mesiaca október a november 2009 (čl.   47-52). Následne bol vyzvaný Matričný úrad, aby súdu oznámil, či má vedomosť o dátume úmrtia odporcu (čl. 54). Na základe vykonaného šetrenia bola súdu doručená správa starostu obce R. z 2. 12. 2009, z ktorej vyplýva, že odporca F. B. má v obci R. priamych príbuzných, a to pána J. P., bytom R. č.... Pán J. P. sa na tunajší súd dostavil osobne dňa 2. 12. 2009 potom, ako ho kontaktoval starosta obce a uviedol, že je vnukom odporcu F. B. (úradný záznam). Do spisu doložil údaj o narodení a úmrtí odporcu. Bol súčasne vyzvaný na predloženie zápisnice ohľadom prejednania dedičstva po odporcovi F. B., zomrelom dňa... v R., výzve súdu vyhovel. Z doposiaľ zistených skutočností vyplýva, že poručiteľ F. B. zanechal závet, ktorý dedičia uznali za platný a súhlasili, aby bolo dedičstvo podľa tohto závetu potvrdené. Z tohto dokladu predloženého súdu je teda zrejmé, že odporca F. B. zanechal dedičov, čo má   pre   predmetnú   vec   význam.   Súd   bude   v   ďalšom   konaní   v   tejto   veci   postupovať   s prihliadnutím aj na túto skutočnosť a bude z nej v ďalšom konaní vychádzať.

Zákonný   sudca   vo   svojom   písomnom   vyjadrení   k   podanej   sťažnosti   okrem   iného uviedol,   že   v   predmetnej   veci   po   podaní   sťažnosti   navrhovateľom   koná.   Vzhľadom   na doposiaľ zistené skutočnosti však nemožno v konaní postupovať tak, že odporcovi bude ustanovený opatrovník okamžite bez dôkladného preverenia skutočností majúcich význam pre   prípadné   ustanovenie   opatrovníka,   ktorému   musí   predchádzať   vykonanie   úkonov potrebných pre zistenie totožnosti odporcu, prípadného okruhu existujúcich dedičov, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom konania je návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva   na   jednej   sírane   navrhovateľa   a   na   strane   druhej   odporcu,   jeho vyporiadanie   prikázaním   do   výlučného   vlastníctva   navrhovateľa   s   určením   primeranej náhrady odporcovi za jeho spoluvlastnícky -podiel, ktorú navrhovateľ v podanom návrhu navrhol priznať   v sume 8 500,-   Sk.   Je   pravdou,   že od   pridelenia   predmetnej   veci   ako zákonnému sudcovi (od 25. 6. 2008) do podania sťažnosti navrhovateľom vo veci nekonal plynulé, avšak poukázal na skutočnosť, že ako zákonný sudca vybavujem aj agendu P (veci starostlivosti súdu o maloletých), veci ktoré je zo zákona z dôvodu ich povahy povinný vybavovať prednostne, pričom mu od 23. 6. 2008 boli pridelené aj ostatné nevybavené spisy 6 C, z ktorých bolo celkovo 70 reštančných vecí starších ako 5 rokov a celkový počet nevybavených vecí v jeho jednotlivých senátoch predstavoval do 13. 7. 2009 spolu 525 vecí. Týmto   poukázal na svoju dlhodobú   preťaženosť.   Vzhľadom   na   charakter konania,   jeho doterajší priebeh a dátum podania návrhu vo veci bude konať, a to aj s prihliadnutím na doposiaľ zistené skutočnosti, ktoré majú pre konanie v tejto veci význam.“

Rovnaké skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho spisu, ktorý mu bol predložený k previerke 29. decembra 2009.

Okresný súd vo svojom vyjadrení zo 17. decembra 2009 zároveň oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Ústavný súd prípisom z 29. decembra 2009 zaslal právnej zástupkyni sťažovateľky uznesenie o prijatí sťažnosti a stanovisko okresného súdu k sťažnosti s možnosťou vyjadriť sa   k   nemu   a   zároveň   ju   vyzval,   aby   oznámila,   či   trvá   na   konaní   verejného   ústneho pojednávania v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Predmetný prípis bol právnej zástupkyni sťažovateľky doručený 4. januára 2009. Vzhľadom na to, že v stanovenej lehote nebola ústavnému súdu doručená jej odpoveď, ústavný súd zastával názor, že sťažovateľka súhlasí s upustnením od ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Ústavný súd z tohto dôvodu upustil v danej veci od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pretože   dospel   k   názoru,   že   od   tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným   zákonom.   Ústavný   súd   si   pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote.   Z   uvedeného   dôvodu   nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje   (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,   predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o   návrhu sťažovateľky   na   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k   pozemku   o celkovej výmere 260 m². Ústavný súd z predloženého spisu a vyjadrenia okresného súdu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na prípadnú právnu a skutkovú náročnosť danej veci.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom,   ktoré   sa   uplatňuje   pri rozhodovaní   o   tom,   či   v   konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľky v predmetnom konaní pred okresným súdom neovplyvnilo jeho dĺžku tak, aby jej bolo možné pričítať podiel na stave, v akom sa vec v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd zároveň pri posudzovaní veci prihliadal aj na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil, že vec napadla na Okresný súd Trnava ešte 18. októbra 2005. Prvý jednoduchý úkon urobil tento súd až 30. mája 2006 (nečinnosť takmer 9 mesiacov), keď ustanovil odporcovi opatrovníka, a okrem jediného pojednávania 19. júla 2006, ktoré odročil na neurčito, nebol vo veci sťažovateľky urobený žiadny iný relevantný procesný úkon.

Nečinnosť v konaní okresného súdu, ktorý sa stal v zmysle zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku   za   výpis   z   registra   trestov   v   znení   neskorších   predpisov,   podľa   §   2   ods.   6 citovaného zákona od 1. januára 2008 vecne a miestne príslušným súdom na prerokovanie a rozhodnutie   veci   sťažovateľky   (čím   na   neho   prešla   aj   zodpovednosť   za   prípadné porušovanie označených práv sťažovateľky aj za obdobie, v ktorom bol vo veci príslušný konať Okresný súd Trnava) (m. m. IV. ÚS 164/08, IV. ÚS 217/08), pokračovala vo veci sťažovateľky až do 28. septembra 2009, keď spracoval jednoduché výzvy pre účely zistenia informácií o odporcovi.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd z hľadiska posudzovania porušenia označených základných   práv   sťažovateľky   považoval   konanie   pôvodne   vedené   Okresným   súdom Trnava a v súčasnosti vedené okresným súdom za jeden celok.

Nečinnosť   v   tomto   konaní   priznala   aj   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom vyjadrení k sťažnosti. Ústavný súd však neakceptoval jej obranu, že zbytočné prieťahy boli objektívneho charakteru.

V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   uviedol   (napr.   I.   ÚS   23/03,   I.   ÚS   141/03),   že personálne   problémy   (nedostatočné   obsadenie   súdu,   zaťaženosť   sudcov)   a   nadmerné množstvo   vecí,   v   ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len   dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02). Okresný súd vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto prípad.

Vychádzajúc zo stavu, v ktorom sa konanie pred okresným súdom nachádza, ústavný súd dospel k záveru, že jeho postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 341/2008 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Ústavný súd preto prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 341/2008 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu), pretože stav právnej neistoty sťažovateľky trvá dosiaľ.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € poukazujúc najmä na to, že už viac ako štyri roky sa nachádza v stave právnej neistoty.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal aj zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým   nečinnosť okresného súdu,   ktorá   viedla   k zbytočným prieťahom v konaní, správanie sťažovateľky ako účastníčky konania a povahu prerokovanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade   bude   priznanie   finančného   zadosťučinenia   pre   sťažovateľku   v   sume   500   € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom   advokátkou JUDr. A. M. Sťažovateľka si uplatnila trovy konania spolu v sume 60,38 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia je nižšia ako suma vypočítaná   ústavným   súdom   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a neodporuje tejto vyhláške. Preto ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľky (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania v požadovanej sume.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010