znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 366/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   RNDr.   PhMr.   Kamila   Cziczeya,   bytom   W.,   Nemecko, zastúpeného advokátkou JUDr. I. S., Advokátska kancelária, Š., ktorou namieta porušenie svojich základných práv zaručených čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 7 C 202/81 z 27. marca 1981 a sp. zn. 7 C 1137/80 z 11. decembra 1980, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RNDr. PhMr. Kamila Cziczeya   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra 2004 doručená sťažnosť RNDr. PhMr. Kamila Cziczeya, bytom W., Nemecko (ďalej len „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   I.   S.,   Advokátska   kancelária,   Š.,   ktorou namieta porušenie svojich základných práv zaručených čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.   1   a   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“), čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol k dohovoru“) rozsudkami Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 C 202/81 z 27. marca 1981 a sp. zn. 7 C 1137/80 z 11. decembra 1980.

Sťažovateľ uviedol, že do roku 1977 žil s manželkou a dvoma deťmi v družstevnom byte, ktorý spoločne užívali. Neskôr emigroval, za čo bol aj rozsudkom Okresného súdu Veľký   Krtíš   sp.   zn.   2   T   411/80   odsúdený;   tento   rozsudok   bol   29.   júla   1991   zrušený z dôvodu   súdnej   rehabilitácie   podľa   zákona   č.   119/1990   Zb.   o súdnej   rehabilitácii. Dňa   18.   februára   1981   podala   manželka   návrh   na   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva   manželov   z dôvodu   jeho   neznámeho   pobytu,   o ktorom   okresný   súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 7 C 202/81 z 27. marca 1981. Sťažovateľ z vecí, o ktorých okresný súd rozhodol,   že pripadajú jemu, si vzal len osobné auto Škoda.   Okresný súd rozhodol aj rozsudkom sp. zn. 7 C 1137/80 z 20. novembra 1980 o návrhu na zrušenie bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   za   trvania   manželstva,   ktorý   nadobudol právoplatnosť   4.   februára   1981.   O týchto   rozsudkoch   sa   mal   sťažovateľ   dozvedieť až 12. októbra 2004, keď boli zaslané jeho právnej zástupkyni.

Sťažovateľ vidí v rozsudkoch okresného súdu sp. zn. 7 C 202/81 z 27. marca 1981 a sp. zn. 7 C 1137/80 z 11. decembra 1980 porušenie svojich ústavných práv zaručených čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru a žiada oba rozsudky zrušiť a prikázať okresnému súdu vo veci konať a rozhodnúť. Zároveň žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk a trovy konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo rozsudkami okresného súdu z 11. decembra 1980 vo veci sp. zn. 7 C 1137/80 a z 27. marca 1981 vo veci sp. zn. 7 C 202/81.

Ústavný súd už v jednom zo svojich prvých rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 49/93 uviedol, že   chráni   ústavnosť   spôsobom,   ktorý   upravuje   ústava   a zákon   o ústavnom   súde.   Tento zákon nadobudol účinnosť 15. februára 1993, neobsahuje ustanovenie o spätnej účinnosti, preto ústavný súd nemá oprávnenie konať a rozhodovať o porušení práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ku ktorému došlo pred 15. februárom 1993.

Keďže ústavný súd nemôže rozhodovať o ústavnosti takýchto rozhodnutí, nemôže ich ani zrušovať a ani rozhodovať o primeranom finančnom zadosťučinení, pretože tieto rozhodnutia   sa   tiež   výslovne   viažu   na   vyslovenie   porušenia   základných   práv   a slobôd sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2004