SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 365/2015-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, Němcovej 22,Košice, ktorou namietala porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskejrepubliky, základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základnýchpráv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 37 C 20/2010 z 31. októbra2011, postupom a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 Co 97/2012z 24. septembra 2013 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 8 Cdo 137/2014 z 10. marca 2015, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2,Košice (ďalej len „sťažovateľka“), ktorej obsahom bol návrh na rozhodnutie ústavného súduv tomto znení:
„1. Právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právnom sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako i právo sťažovateľa garantované čl. 48 ods. 2 ústavy SR
- postupom Najvyššieho súdu SR v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s čl. 152 ods. 4 ústavy SR porušil sťažovateľove základné a ústavné práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako i právo na kontradiktórnosť konania garantované v Čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst. 2 Listiny a to konaním a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 3. 2015 sp. zn. 8 Cdo/137/2014
- a postupom v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s čl. 152 ods. 4 ústavy SR porušil sťažovateľove základné a ústavné práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako i právo na kontradiktórnosť konania garantované v Čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst. 2 Listiny a to konaním a uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 9. 2013 sp. zn. 6 Co/97/2012
- a postupom v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s čl. 152 ods. 4 ústavy SR porušil sťažovateľove základné a ústavné práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako i právo na rovnosť účastníkov v konaní dané čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s Čl. 37 ods. 3 Listiny a právo na kontradiktórnosť konania garantované v Čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst. 2 Listiny a to konaním a rozhodnutím Okresného súdu Košice I zo dňa 31. 10. 2011 pod sp. zn. 37 C/20/2010
- porušené boli.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 3. 2015 sp. zn. 8 Cdo/137/2014 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 9. 2013 sp. zn. 6 Co/97/2012 a uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 31. 10. 2011 pod sp. zn. 37 C/20/2010 sa rušia a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 eur...“
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd jenezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že napriek skutočnosti, žetúto v mene sťažovateľky koncipoval kvalifikovaný právny zástupca, predložená sťažnosť savyznačuje absolútnym nedostatkom odôvodnenia námietky porušenia jednotlivých právsťažovateľky uvádzaných v petite, ktoré je podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súdepotrebné považovať za jednu zo všeobecných náležitostí návrhu na začatie konaniapred ústavným súdom. Odôvodnenie sťažnosti predkladanej ústavnému súdu pritom musíbyť logické, kompaktné a dostatočne určité, pretože v spojení s petitom vymedzujú rozsahústavného prieskumu dodržiavania základných práv a slobôd v konaní realizovanom tým-ktorým orgánom verejnej moci. Okrem toho sťažovateľka nesplnila ani osobitnúpožiadavku vyplývajúcu z § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože k sťažnostinepripojila kópie napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov, na ktorých by bol riadnevyznačený dátum nadobudnutia ich právoplatnosti; takéto rozhodnutia sú pritom podkladomna posúdenie dodržania lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu vyplývajúcej z § 53ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nedostatky zákonompredpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľov nie je povinný odstraňovaťz úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konanípred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavnýsúd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010,IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010,III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010, III. ÚS 280/2013 a iné). Povinnosti advokáta vylučujú,aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatiesťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady(II. ÚS 117/05).
Keďže sťažnosť sťažovateľky v predloženej podobe vykazuje taký nedostatoknáležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde, že nie je možné preskúmať splneniehoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, ústavný súd ju z tohtodôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri jej predbežnomprerokovaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júla 2015