znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 365/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D. a. s., K., zastúpenej advokátom JUDr. D. A., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 8 ods. 2 a práva na spravodlivú odmenu za prácu podľa čl. 28 Listiny základných práv a slobôd a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Daňového   úradu   Košice   IV   –   vydaním protokolu č. 698/320/67047/2009/KOV a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti D. a. s.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2013 doručená sťažnosť spoločnosti D. a. s., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. D. A., K., pre namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods.   1   a základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 8 ods. 2 a práva na spravodlivú odmenu za prácu podľa čl. 28 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Daňového úradu Košice IV (ďalej len „daňový úrad“) – vydaním protokolu č. 698/320/67047/2009/KOV zo 7. septembra 2009.

Z   podania   a   jeho   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľka   namieta   nezákonný   postup daňového úradu pri vykonávaní opakovanej daňovej kontroly v období od 27. októbra 2008 do 9. marca 2009. Podľa sťažovateľky daňovú kontrolu vykonávali pracovníci daňového úradu, ktorý nebol miestne príslušný, čo je podľa nej v priamom rozpore s ustanovením § 3 a § 24 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. Na základe tejto skutočnosti považuje sťažovateľka rozhodnutia, ktoré boli prijaté v rámci uvedenej kontroly, za nulitné – najmä záverečný protokol o kontrole a výmery. Závery daňovej kontroly viedli k začatiu trestného stíhania predsedu predstavenstva sťažovateľky.

Sťažovateľka ďalej uvádza:«Uvedené   postupy   správcu   dane   sú   v   rozpore   so   zásadami   daňového   konania a v rozpore s ústavnými princípmi. Pri posudzovaní správnosti a úplnosti, či platnosti takto vydaných aktov správcu dane je potrebné sa posudzovať aj z hľadiska základného problému – t. j. existencie nedostatkov, ktoré môžu mať za následok nulitnosť, nezákonnosť alebo neplatnosť takéhoto postupu či rozhodnutia. Zákon o správe daní a poplatkov sa týmito otázkami nezaoberá, preto pri výklade týchto pojmov je nevyhnutné vychádzať z právnej teórie a judikatúry.

Z   dôvodu,   že   opakovanú   daňovú   kontrolu   vykonávali   nekompetentní   zamestnanci a nekompetentný správca dane, potom takéto rozhodnutie, za ktoré sa považujú rozhodnutia (záverečný protokol o kontrole a výmery) č. 698/230/26683/08/pav zo dňa 30. 10. 2009, č. 698/230/80588/09/pav zo dňa 10. 2. 2010, č. 698/230/26677/09/pav zo dňa 30. 10. 2009 a č. 698/230/21180/10/pav zo dňa 16. 3. 2010 je potrebné považovať za nulitné.

Na základe opísaného skutkového stavu a právneho stavu sa vydané rozhodnutia dostávajú do konfrontácie s právnou istotou.

Nedostatek   působnosti   státního   orgánu   má   za   následek   nicotnost   vydaného   aktu a tuto nicotnost soud vysloví z úřední povinnosti bez ohledu na to, zda taková žalobní námitka byla uplatněná. (Zbierka SJS 67/2004), rozsudek NSS ČR sp. zn.: 6A 82/2010. Taktiež   z   rozhodnutia   publikovaného   pod   SJS   261/1998   vyplýva   právny   názor „Nedostatek věcné příslušnosti správního orgánu má za následek nulitu správního aktu.“ Nulitnosť   (ničotnosť)   právneho   aktu   je   dôsledkom   takých   závažných   nedostatkov rozhodnutia,   že   aj   napriek   vydaniu   takéhoto   rozhodnutia,   považuje   sa   rozhodnutie   za právne neúčinné, nenadobudne ani právoplatnosť ani vykonateľnosť. Takéto rozhodnutie teda nemá schopnosť vyvolať právne následky.

NS ČR uviedol, že za ničotné rozhodnutie sa považuje také daňové rozhodnutie, ktorému   chýba   niektorá zo základných náležitostí   (formálny aspekt)   a   zároveň   sa   musí jednať o náležitosť zásadného charakteru (materiálny aspekt). Tieto nedostatky musia byť tak závažné, že nemožno od adresátov takéhoto rozhodnutia spravodlivo žiadať, aby ho rešpektovali. (Rozsudok NSS ČR vo veci, sp. zn.: 2 Afs 13/2003).

Ničotný právny akt má tak závažné vady (napr. nezmyselné a neurčité rozhodnutie, nedostatok príslušnosti orgánu verejnej moci, požiadavka nemožného plnenia), že ho za akt aplikácie ani nemôžeme   považovať   a   súd k jeho   ničotnosti musí   prihliadnuť   z   úradnej povinnosti. (Rozsudok rozšíreného senátu NSS ČR, sp. zn.: 6 A 76/2001 z 22. júla 2005)... Rozhodovacia   činnosť   daňových   orgánov   má   dôležité   ústavné   medze   – preskúmateľnosť zákonnosti ich rozhodnutí súdom v rámci správneho súdnictva ako súčasť ústavou garantovaných základných práv a slobôd podľa čl. 46 ods. 2 ústavy. Rovnako tak ústavná   kompetenčná   norma   (čl.   142   ods.   1   ústavy)   stanovuje,   že   súčasťou   právomoci všeobecných   súdov   je   preskúmavať   zákonnosť   rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy a zákonnosť   rozhodnutí,   opatrení   alebo   iných   zásahov   orgánov   verejnej   moci,   ak   tak ustanoví zákon.

Preskúmavanie zákonnosti rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy správnymi súdmi je pritom založené na princípe generálnej klauzuly, z ktorej vyplýva, že súdom je preskúmateľné v zásade každé rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane toho, o ktorom zákon výslovne neuvádza, že je preskúmateľné. Zároveň však princíp generálnej klauzuly umožňuje,   aby   zákonom   boli   z   preskúmavania   súdmi   vylúčené   na   princípe   negatívnej enumerácie rozhodnutia, ktorých súdny prieskum je vylúčený. Takto však z právomoci súdu nemôže ani zákon vylúčiť preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Sťažovateľ sa o tomto závažnom porušení správcu dane kvalifikovane dozvedel až dňa 33. 4. 2013, čiže nemohol pred týmto dátumom túto skutočnosť namietať a tak hájiť svoje záujmy.

Následne takto definované a deklarované postupy nezákonnosti majú za následok aj vedenie   trestného   konania,   čo   je   v   rozpore   so   základnými   zásadami   trestného   konania uvedené v   § 2   Trestného poriadku.   V   odseku   2,   § 2   je   vyjadrená zásada   zdržanlivosti nadväzujúca na zásadu riadeného zákonného procesu a prezumpcie neviny dotýkajúca sa akéhokoľvek postavenia osoby v trestnom konaní,

§   2   ods.   2   Trestného   poriadku   uvádza:   „Do   základných   práv   a   slobôd   osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.“ Tento postup je v aj rozpore s čl. 5 Európskeho dohovoru. V   analógii   veci   poukazujeme   aj   na   vec   Heaton   v.   Spojené   kráľovstvo,   sťažnosť č. 6728/74 (1978) v ktorom sa konštatuje, že úkolom Komisie a Súdu je určiť, či zatknutie bolo zákonné, nie či bolo oprávnené.“

Konaním správneho (daňového) orgánu, došlo aj k porušeniu článku 6 Dohovoru, pretože správny orgán poruší! zásadu rovnosti zbraní, napr. vec Delcourt, A-11 (1970), v ktorej   ESĽP   konštatoval,   že žiadna   zo   strán nesmie   mať   v konaní   podstatnú výhodu; pričom   sa   vo   veci   Le   Compete   ai.,   A-43,   1981   konštatovalo,   že   článok   6   nerozlišuje skutkové   a   právne   otázky,   a   podľa   veci   Le   Compete,   A-58,   ods.   29,   1983,   Zásada spravodlivého procesu sa vzťahuje tiež na rozhodnutie správneho orgánu, ak nezodpovedá požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru a podlieha následne kontrole súdneho orgánu s plnou jurisdikciou...

Sťažovateľ sa o nezákonnom postupe správcu dane, ktorý je v rozpore s princípmi správneho poriadku dozvedel na pojednávaní v trestnej veci sp. zn.: 5 T 11/2012. Postup Daňového úradu Košice IV., číslo protokolu: 698/320/67047/2009/KOV zo dňa 7. 9. 2009 (a   súbor   súvisiacich   listín   uvedených   v   prílohe),   ktorého   závery   viedli   aj   k   oznámeniu o podozrení zo spáchania trestného činu (list č. 698/320/85759/09/KOV zo dňa 19. 11. 2009)   a   začatiu   trestného   stíhania,   ktoré   je   vedené   na   Okresnom   súde   Košice   II.   pod spisovou značkou 5 T 11/2012.

Konanie   správcu   dane   a   vydanie   „súboru“   jednotlivo   uvádzaných   a   vzájomne súvisiacich   daňovo-právnych   aktov   je   potrebné   považovať   za   nulitné   a   vedenie   trestné konania za nezákonné.

V zmysle § 53 ods. 3 zák. č. 38/1993 Z. z. sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Posledný deň lehoty na podanie sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky v zmysle uvedeného ustanovenia pripadá na 3. 6. 2013. Sťažovateľ teda podáva sťažnosť v zákonnej lehote.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal tento nález:

  „I.   Daňový   úrad   Košice   IV.,   vydaním   protokolu   č.:   698/320/67047/2009/KOV zo dňa 7. 9. 2009 (a súbor súvisiacich listín uvedených v prílohe), ktorého závery viedli k oznámeniu o podozrení zo spáchania trestného činu (list č. 698/320/85759/09/KOV zo dňa 19. 11. 2009) a začatiu trestného stíhania, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice II. pod spisovou značkou 5 T 11/2012, porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa či. 17 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2 a č1. 28 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Protokol Daňového úradu Košice IV. č.: 698/320/67047/2009/KOV zo dňa 7. 9. 2009 (a súbor súvisiacich listín uvedených v prílohe), ktorého závery viedli k oznámeniu o podozrení zo spáchania trestného činu (list č. 698/320/85759/09/KOV zo dňa 19. 11. 2009)   a   začatiu   trestného   stíhania,   ktoré   je   vedené   na   Okresnom   súde   Košice   II.   pod spisovou   značkou   5   T   11/2012,   spolu   s   rozhodnutiami   (záverečný   protokol   o   kontrole a výmery) č. 698/230/26683/08/pav zo dňa 30. 10. 2009, č. 698/230/80588/09/pav zo dňa 10. 2. 2010, č. 698/230/26677/09/pav zo dňa 30. 10. 2009 a č. 698/230/21180/10/pav zo dňa 16. 3. 2010 sa zrušujú a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie miestne. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá orgánom činným v trestnom konaní vykonať neodkladné úkony na ukončenie trestného stíhania JUDr. M. Z. vedeného na Okresnom súde Košice II. pod spisovou značkou 5 T 11/2012.

III. Daňový úrad Košice IV. je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov konania do troch dní od právoplatností nálezu vo výške 331,13 EUR, a to advokátskej kancelárii JUDr. D. A... najneskôr do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť proti postupu daňového úradu bolo potrebné odmietnuť   pre   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu.   Právomoc   ústavného   súdu   pri prerokovaní sťažnosti je vo vzťahu k ostatným orgánom verejnej moci limitovaná v čl. 127 ods.   1   ústavy   princípom   subsidiarity,   podľa   ktorého   rozhoduje   o   individuálnych sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb   (ďalej   aj   „sťažovatelia“)   vo   veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Toto   citované   ustanovenie   limituje   hranice   právomoci ústavného   súdu   a   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom   súde   možno   domáhať   v   prípade,   ak   mu   túto   ochranu   nemôžu   poskytnúť všeobecné súdy (III. ÚS 60/06). Z podania a jeho príloh vyplýva, že napadnuté protokoly a súvisiace listiny sú dôkazným prostriedkom v trestnom konaní vedenom proti predsedovi predstavenstva   sťažovateľky   pod   sp.   zn.   5   T   11/2012   na Okresnom   súde   Košice   II a v priebehu   konania   má   sťažovateľka   možnosť   namietať   prípadnú   nulitnosť   týchto dôkazov.

Ústavný   súd   zároveň   uvádza,   že   v prípade,   ak   sťažovateľka   nebola   stotožnená, resp. nesúhlasila so závermi daňového úradu o vykonaní daňovej kontroly, mala možnosť domáhať sa preskúmania jeho rozhodnutí žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa § 247 až § 250k Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľka disponovala vo vzťahu k napádaným protokolom daňového úradu dostupnými a účinnými prostriedkami   nápravy,   ktorých   včasné   využitie   mohlo   zabezpečiť   účinnú   ochranu   jej základných práv a slobôd.

Ústavný   súd   preto   na   základe   uvedeného   rozhodol   o   odmietnutí   sťažnosti sťažovateľky, a to pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2013