znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 365/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť O. B., so sídlom B., zastúpeného advokátom JUDr. P. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva „na súdnu a inú ochranu podľa čl. 12 ods. 1, ods. 2 a čl. 47 ods, 2, ods. 3, Ústavy Slovenskej republiky“ postupom a rozhodnutím   Magistrátu   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy,   Primaciálne námestie 1, Bratislava, v správnom konaní vedenom pod sp. zn. 12/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. októbra 2009 doručené podanie O. B. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako Sťažnosť namietania porušenia základného práva   na súdnu a inú ochranu podľa čl. 12 ods. 1, ods. 2 a čl. 47 ods., 2, ods. 3, Ústavy Slovenskej republiky vedenom na Magistráte hl, Mesta SR Bratislavy, v konaní vedenom pod č. k.: 12/2008“, súčasťou ktorého bol návrh na vydanie predbežného opatrenia. Týmto podaním sa sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, domáhal, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní tohto podania takto rozhodol: „Ústavný   súd   SR   pozastavuje   výkon   rozhodnutie   dotknutého   orgánu,   Magistrátu hlavného mesta Bratislavy, ktoré vydal v postavení prvostupňového správneho orgánu, dňa 15.   12.   2008,   s nadobudnutou   právoplatnosťou   dňa 15.   01.   2009,   vedeného pod   č.   k.: 12/2008, ktorým bolo zmenené a doplnené Všeobecné záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej   republiky   Bratislavy   č.   4/2007,   ktorým   sa   vyhlásila   záväzná   časť   územného plánu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ako aj s tým súvisiace a nadväzujúce rozhodnutia až do ukončenia ( prijatia nálezu) vo veci samej...

1./ Základné právo O. B... uvedené v 12 ods. 1, ods. 2 a čl. 47 ods. 2, ods. 3, Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené.

2./ Ústavný súd zrušuje rozhodnutie dotknutého orgánu, Magistrátu Hlavného mesta Bratislavy,   v   postavení   správneho   orgánu,   zo   dňa   15.   12.   2008,   s   nadobudnutou právoplatnosťou dňa 15. 01. 2009, vedeného pod č. k.: 12/2008, ktorým bolo zmenené a doplnené Všeobecné záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 4/2007,   ktorým   sa   vyhlásila   záväzná   časť   územného   plánu   hlavného   mesta   Slovenskej republiky Bratislavy.

3./ Ústavný   súd   priznáva náhradu trov právneho   zastúpenia sťažovateľa,   O.   B... spolu   245,70.-   EUR...   ktorý   je   povinný   uhradiť   Magistrát   hl.   Mesta   SR   Bratislavy... najneskôr   do   15   dní   o   do   dňa   právoplatnosti   toho   nálezu,   právnemu   zástupcovi, sťažovateľa, JUDr. P. K., B.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa na ústavnom súde domáha ochrany svojich základných práv podľa „čl. 12 ods. 1, ods. 2 a čl. 47 ods, 2, ods. 3, Ústavy Slovenskej republiky“, k porušeniu ktorých   malo   dôjsť   rozhodnutím   Magistrátu   hlavného   mesta   Bratislava   (ďalej   len „magistrát“) sp. zn. 12/2008 z 15. decembra 2008 ako vecne príslušného správneho orgánu, ktorým   bolo   zmenené   a doplnené „Všeobecne   záväzné   nariadenie   hlavného   mesta Slovenskej   republiky   Bratislavy   č.   4/2007,   ktorým   sa   vyhlásila   záväzná   časť   územného plánu   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy“.   Podľa   neho   nie   je   všeobecne záväzné nariadenie prijaté magistrátom v súlade s ústavou a inými právnymi predpismi a napriek tomu, že sťažovateľ písomne požiadal listom 10. marca 2008 magistrát „o riadne vyrozumenie v predmetnej veci“ tvrdiac, že je v tejto veci účastníkom konania, magistrát ho ako   sťažovateľa   neoboznámil   s priebehom   konania,   čím   hrubo   porušil   základné   zásady správneho konania upravené v § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Po predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že napriek tomu, že je sťažovateľ   riadne   zastúpený   právnym   zástupcom,   sťažnosť   nespĺňa   náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   je   podľa   § 20   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   viazaný   návrhom   na začatie konania. Ústavný súd môže rozhodnúť teda len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Petit sťažnosti musí byť tiež jasný, zrozumiteľný a vykonateľný, aby mohol byť východiskom pre rozhodovanie ústavného súdu.

Zo sťažnosti a z jej petitu vyplýva, že sťažovateľ namieta nezákonnosť a neústavnosť „rozhodnutia Magistrátu hlavného mesta Bratislavy v správnom konaní“, ktorý podľa neho rozhodol   o zmenách   a   doplnkoch   územného   plánu   hlavného   mesta   Bratislava   bez   jeho vyjadrenia, čím porušil ústavu a osobitné právne predpisy.

Vychádzajúc   z príloh   k   sťažnosti   (nie   iba z odôvodnenia   a   navrhovaného   petitu) ústavný   súd   konštatuje,   že   orgánom,   ktorý   rozhodol   o zmene   a doplnení   všeobecne záväzného   nariadenia,   nebol   magistrát,   ale   Mestské   zastupiteľstvo   hlavného   mesta Slovenskej   republiky   Bratislava,   ktoré   uznesením   sp.   zn. 12/2008   z 15.   decembra   2008 zmenilo a doplnilo všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta sp. zn. 4/2007, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu hlavného mesta Slovenskej republiky.

K tomuto   závažnému   nedostatku   sťažnosti   ústavný   súd   tiež   uvádza,   že   postupy a oprávnenia   jednotlivých   orgánov   územnej   samosprávy   pri   prijímaní   a   schvaľovaní všeobecne záväzných nariadení boli sťažovateľovi jednoznačne a podrobne opísané už pred podaním jeho sťažnosti (a ústavný súd sa s nimi plne stotožňuje), najmä v odpovediach Krajskej prokuratúry v Bratislave sp. zn. Kd 77/09 z 13. mája 2009 a neskôr i Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VI/2 Gd 142/09 z 31. júla 2009, a na tieto vzťahy sa   neaplikuje   zákon   č.   71/1967   Zb.   o správnom   konaní   (správny   poriadok)   v znení neskorších predpisov, ale postupuje sa podľa iných osobitných právnych predpisov.

Sťažovateľ   súčasne   namieta   porušenie   svojich   práv   takým   rozhodnutím,   ktoré nadobudlo právoplatnosť (stalo sa účinným) už 15. januára 2009, teda okrem uvedených skutočností má sťažnosť i ďalší závažný nedostatok, a to, že je podaná oneskorene, teda po zákonom o ústavnom súde stanovenej dvojmesačnej lehote na jej podanie.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľa,   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).

V konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd navyše nemôže posudzovať, či všeobecne záväzné nariadenia orgánov územnej samosprávy sú v súlade s ústavou a inými všeobecne   záväznými právnymi predpismi,   pretože   tieto   prípady   sa   posudzujú   osobitne v konaní podľa čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy. V tomto konaní však by bol sťažovateľ zjavne neoprávnenou osobou, pretože na podanie návrhu (vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia s ústavou) nie je občianske združenie v zmysle čl. 130 ods. 1 ústavy, resp. § 18 ods. 1 zákona o ústavnom súde ani aktívne legitimované.

Ústavný súd preto nemal inú možnosť, len sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009