SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 365/06-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., T., zastúpeného advokátom JUDr. P. T., T., ktorou namietal porušenie svojho základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nezapočítaním preferenčného hlasu udeleného určenému kandidátovi počas volieb do Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnených 17. júna 2006, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. J. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2006 doručená sťažnosť Ing. J. K., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. T., T., ktorou namietal porušenie svojho základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) nezapočítaním preferenčného hlasu udeleného určenému kandidátovi počas volieb do Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnených 17. júla 2006 (ďalej len „voľby 17. júna 2006“).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že ako občan Slovenskej republiky – volič volebného obvodu T. sa 17. júna 2006 zúčastnil volieb. Na kandidátskej listine politickej strany s poradovým č. 6 (Kresťanskodemokratické hnutie – ďalej len „KDH“) sťažovateľ dal zakrúžkovaním svoj preferenčný hlas štyrom kandidátom (č. 1, 2, 3 a 124).
Po zverejnení volebných výsledkov na internetovej stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky ( www.statistics.sk ) sťažovateľ zistil, že ním zakrúžkovaný kandidát s číslom 124 (J. P.) nemal v jeho volebnom okrsku ani jeden preferenčný hlas. V rozhovore s ďalšími rodinnými príslušníkmi zistil, že dvaja členovia rodiny krúžkovali, okrem iných, kandidáta s č. 124, navyše traja rodinní príslušníci krúžkovali aj kandidáta s č. 134 (J. M.). Celkový počet preferenčných hlasov pre kandidáta s č. 124 by v danom okrsku mal byť najmenej 3 a pre kandidáta s č. 134 tiež najmenej 3. Sťažovateľ si následným nahliadnutím na uvedenú internetovú stránku overil, že ani jeden z kandidátov nemá pridelený vo volebnom okrsku, v ktorom volil, preferenčný hlas, pričom si je úplne istý správnosťou volebného postupu (t. j. zakrúžkoval presne štyroch kandidátov a jeden volebný lístok s č. 6 vložil do obálky a obálku následne do hlasovacej urny).
Sťažovateľ zastáva názor, že jeho hlasovací lístok nebol započítaný, „... resp. minimálne nebol započítaný môj jeden preferenčný hlas. Toto podozrenie je umocnené nezapočítaním preferenčných hlasov ďalších mojich rodinných príslušníkov, hlasujúcich v tom istom okrsku. To je štatisticky príliš veľká chyba nato, aby som sa s tým, ako občan Slovenskej republiky, mohol zmieriť a rešpektovať zvolených poslancov ako mojich zástupcov v parlamente. K udeleniu preferenčného hlasu – prednostného hlasu ma oprávňuje ustanovenie § 30 odst. (5) zák. č. 333/2004 Z. z.
Konštatujem, že mi nebolo umožnené voliť v plnom rozsahu, pretože za voľbu sa nedá pokladať iba samotné vhodenie hlasovacieho lístka do urny, ale aj presné spočítanie a zosumarizovanie výsledkov v zápisniciach volebných komisií na všetkých úrovniach tak, aby výsledky volieb zodpovedali skutočnej vôli občanov zúčastnených na hlasovaní, čo v mojom prípade nenastalo.
Neviem určiť, ako k tomu mohlo dôjsť. Môžem sa iba domnievať, že buď došlo k neprávnemu spočítaniu preferenčných hlasov volebnou komisiou volebného okrsku č. 7, volebného obvodu v T., alebo k nesprávnemu preneseniu údajov do konečných výsledkov parlamentných volieb 2006“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1 ústavy nezapočítaním preferenčného hlasu udeleného určenému kandidátovi počas volieb 17. júna 2006, nariadil prepočítanie volebných hlasov jednotlivých politických strán, ako aj preferenčných hlasov jednotlivých kandidátov vo volebnom obvode T., volebnom okrsku č. 7. Sťažovateľ ďalej žiada, aby ústavný súd v prípade zistenia rozdielov nariadil Okrskovej volebnej komisii č. 7, volebný obvod T., Obvodnej volebnej komisii T., Krajskej volebnej komisii v T. a Ústrednej volebnej komisii Slovenskej republiky, ako aj Štatistickému úradu Slovenskej republiky upraviť zápisnice podľa skutočných výsledkov volieb a následne upraviť oficiálne výsledky volieb podľa zistenej skutočnosti. V prípade, ak by opravené výsledky volieb mohli mať vplyv na konečné rozdelenie mandátov, sťažovateľ žiada, aby ústavný súd zabezpečil pridelenie poslaneckého mandátu poslancom, ktorí boli skutočne zvolení.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. V zmysle uvedeného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 66/98, I. ÚS 140/03, III. ÚS 21/06).
Podľa ustanovenia § 30 ods. 5 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 333/2004 Z. z.“) po tom, čo volič dostal hlasovacie lístky a obálku, vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. V priestore na úpravu hlasovacích lístkov vloží volič do obálky jeden hlasovací lístok. Na hlasovacom lístku, ktorý vkladá do obálky, môže zakrúžkovaním poradového čísla najviac u štyroch kandidátov uvedených na jednom hlasovacom lístku vyznačiť, ktorému z kandidátov dáva prednosť. Na iné úpravy hlasovacieho lístka sa neprihliada.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 333/2004 Z. z. po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdelí a sčíta hlasovacie lístky, ktoré boli odovzdané pre jednotlivé politické strany alebo koalície, vylúči neplatné hlasovacie lístky a zistí, koľko voličov politickej strany alebo koalície využilo právo prednostného hlasu. Ďalej okrsková volebná komisia sčíta prednostné hlasy, ktoré boli odovzdané jednotlivým kandidátom na hlasovacích lístkoch.
Podľa ustanovenia § 38 zákona č. 333/2004 Z. z. okrsková volebná komisia vyhotovuje dvojmo zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku, ktorá okrem iného obsahuje aj počet voličov politickej strany alebo koalície, ktorí využili právo prednostného hlasu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že nezaevidovaním preferenčného hlasu, ktorý udelil vo voľbách 17. júna 2006 kandidátovi s č. 124 J. P. (kandidátska listina č. 6 – KDH), došlo k porušeniu jeho základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1 ústavy.
Ústavný súd na internetovej stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky zo zverejneného prehľadu o voľbách 17. júna 2006 zistil, že kandidát s č. 124 J. P., ktorému sťažovateľ udelil prednostný (preferenčný hlas), získal celkovo 175 platných prednostných (preferenčných) hlasov, čo predstavuje podiel 0,091411(%). Poradie tohto kandidáta po zohľadnení prednostného hlasovania bolo č. 124 na kandidátnej listine politickej strany s č. 6 – KDH (z celkového počtu 150 kandidátov). Z uvedeného prehľadu výsledkov volieb a na základe konkrétnych okolností predmetnej veci ústavný súd zistil, že prípadným nezaevidovaním prednostného (preferenčného) hlasu sťažovateľa ním určenému kandidátovi nemohlo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, pretože jeho kandidát sa aj po sčítaní prednostných hlasov umiestnil na 124. mieste, čo znamená, že jeden prednostný (preferečný) hlas sťažovateľa by nebol uvedenému kandidátovi zabezpečil mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Z uvedeného dôvodu podľa názoru ústavného súdu nejestvuje ani príčinná súvislosť medzi namietaným základným právom sťažovateľa a prípadným nezaevidovaním jeho prednostného (preferenčného) hlasu, ktorý udelil určenému kandidátovi.
V zmysle ustanovenia § 36 zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 142 Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. novembra 2006