znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 365/04-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   Vladimíra   Kramariča,   bytom   K.   –   Š.,   vo   veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s čl.   10   Všeobecnej   deklarácie   ľudských   práv   postupom   Okresného   riaditeľstva Policajného   zboru   Košice   II,   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície,   v trestnom   konaní vedenom   pod   sp.   zn. ČVS:   OUV-963/10-K-2000   a sp.   zn. ČVS: OUV-963/10-K2-2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Vladimíra Kramariča   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 28. októbra 2004 doručená sťažnosť (z 26. októbra 2004) Ing. Vladimíra Kramariča, bytom K.   –   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   jeho   základných   práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v spojení   s čl.   2   ods.   2   ústavy   a s čl.   10 Všeobecnej deklarácie ľudských práv postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice   II,   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   (ďalej   len   „úrad   justičnej   polície“), v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OUV-963/10-K-2000 a sp. zn. ČVS: OUV-963/10-K2-2000.

1.   2.   Sťažovateľ   uviedol,   že   mu   bolo   6.   novembra   2000   doručené   uznesenie vtedajšieho Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Košice II sp. zn. ČVS: OUV-963/10-K-2000   zo   16.   októbra   2000   o začatí   trestného   stíhania   vo   veci   (§   160   ods.   1 Trestného poriadku) a zároveň o vznesení obvinenia proti nemu (§ 163 ods. 1 Trestného poriadku) pre trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 256c písm. a) Trestného zákona a trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona. Sťažovateľ bol 13. novembra 2000 za prítomnosti svojho obhajcu vo veci vypočutý ako obvinený, pričom zároveň podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť. Okresná prokuratúra Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) uznesením č. k. 1 Pv 1095/2000-12 z 20. novembra 2000 sťažnosť zamietla. V rovnaký deň vypočul vyšetrovateľ svedkov T. a Ing. L. a ešte predtým (15. novembra 2000) vypočul svedkyňu JUDr. I. S. Dňa 8. marca 2001 vykonal vyšetrovateľ konfrontáciu medzi sťažovateľom ako obvineným a svedkyňou JUDr.   I.   S.   Následne   10.   apríla   2001   vypočul   vyšetrovateľ   ďalšieho   svedka   L.   P.   bez prítomnosti obhajcu sťažovateľa.

Dňa   11.   októbra   2001   bolo   sťažovateľovi   doručené   uznesenie   Okresného   úradu vyšetrovania Policajného zboru Košice II sp. zn. ČVS: OUV-963/10-K2-2000 z 31. augusta 2001   o začatí   trestného   stíhania   vo   veci   (§   160   ods.   1   Trestného   poriadku)   a zároveň o vznesení   obvinenia   proti   sťažovateľovi   (§   163   ods.   1   Trestného   poriadku)   pre   pokus trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 8 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 písm. b) a ods. 5 písm. b) Trestného zákona, trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a ods. 1 a 2 Trestného zákona, trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. c) a ods. 5 písm.   b)   Trestného   zákona   a pre   trestný   čin   marenia   konkurzného   alebo   vyrovnacieho konania podľa § 256c písm. b) Trestného zákona.

Sťažovateľ   podal   15.   októbra   2001   proti   uzneseniu   o vznesení   obvinenia prostredníctvom   svojho   obhajcu   sťažnosť,   ktorá   však   bola   zamietnutá.   Vyšetrovateľ vypočul sťažovateľa ako obvineného za prítomnosti jeho obhajcu 19. novembra 2001.

Sťažovateľ uviedol, že počas nasledujúcich mesiacov „viackrát telefonicky aj osobne kontaktoval vyšetrovateľa PZ a urgoval postup v predmetnej trestnej veci. Vyšetrovateľom mu bolo zakaždým oznámené, že vec bude v krátkej dobe došetrená, len čo sa mu podarí získať dokumenty, ktorých dodanie prisľúbila poškodená JUDr. S.“. Napriek uvedenému zostával vyšetrovateľ v predmetnej veci nečinný, v dôsledku čoho sa sťažovateľ podaním z 1.   septembra   2003   obrátil   na   Generálnu   prokuratúru   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálna   prokuratúra“)   so   žiadosťou „o   preskúmanie   dôvodnosti   trestného   stíhania a postupu vyšetrovateľa vo veci“. Generálna prokuratúra postúpila túto žiadosť Krajskej prokuratúre v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) a táto ju následne postúpila na vybavenie   okresnej   prokuratúre.   Okresná   prokuratúra   listom   zo   16.   decembra   2003 č. k. 1 Pv 221/03-43 sťažovateľovi oznámila, že v postupe vyšetrovateľa zistila prieťahy v konaní,   na   ktoré   ho   písomne   upozornila.   Pretože   v predmetnej   trestnej   veci   sa   podľa názoru sťažovateľa naďalej nekonalo, tento sa podaním z 26. júna 2004 opäť obrátil na okresnú   prokuratúru   žiadajúc   o odstránenie   prieťahov   v konaní.   Okresná   prokuratúra odpovedala   listom   z 23.   júla   2004   č.   k.   1   Pv   221/2003-84,   v ktorom   sa   uvádza „Preskúmaním   spisového   materiálu   som   zistil   prieťahy   vo   vyšetrovaní   spočívajúce v nečinnosti vyšetrovateľa.

Zistil som, že spis bol pridelený inému vyšetrovateľovi v rámci reorganizácie OR PZ ÚJaKP   Košice   II,   ktorý   sa   oboznamuje   so   spisovým   materiálom   a vo   veci   urýchlene meritórne rozhodne.

Týmto považujem Vašu žiadosť zo dňa 26. 6. 2004 za vybavenú“.

1. 3. Sťažovateľ namieta, že vznesenie obvinenia v trestnom konaní je veľmi vážnym zásahom   do   integrity   osobnosti   obvineného   kvôli   možným   psychickým,   zdravotným, rodinným, pracovným a spoločenským dôsledkom. Preto je nanajvýš naliehavé, aby tento stav neistoty bol v najkratšom možnom čase odstránený, či už odsúdením obvineného po jeho obžalovaní, alebo jeho oslobodením spod obžaloby. Na túto skutočnosť pamätal aj zákonodarca v ustanoveniach § 2 ods. 4, § 164 ods. 2 a § 167 Trestného poriadku. Z listu okresnej prokuratúry zo 16. decembra 2003 vyplýva zistenie zbytočných prieťahov v konaní zapríčinených vyšetrovateľom, čo samo o sebe predstavuje porušenie § 2 ods. 4 a § 164 ods. 2   Trestného   poriadku   a v dôsledku   uvedeného   aj   porušenie   ústavy   pokiaľ   ide o základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) a základné právo nebyť stíhaný inak ako z dôvodov   a spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 17 ods. 2 ústavy) v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Z listu   okresnej   prokuratúry   z 23.   júla   2004   podľa   sťažovateľa   vyplýva,   že vyšetrovateľ ako orgán činný v trestnom konaní zostáva v označenej veci naďalej nečinný aj napriek   upozorneniu   prokurátora,   čím   dochádza   k hrubému   a vedomému   porušovaniu označených práv sťažovateľa.

Sťažovateľ   taktiež   namieta,   že   podľa   ustanovení   §   2   ods.   8   a   §   175   písm.   a) Trestného poriadku je trestné stíhanie pred súdom možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.   Podľa   §   166   ods.   3   Trestného   poriadku   ak   po   skončení   vyšetrovania nerozhodne vyšetrovateľ podľa § 171, § 172 alebo § 173 ods. 1 a policajný orgán podľa § 173 ods. 1, predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby, podmienečné zastavenie   trestného   stíhania   alebo   schválenie   zmieru.   Pretože   podľa   sťažovateľa   je „nesporné, že vyšetrovateľ v rozpore so zákonom takto nepostupoval a je vo veci nečinný, sťažovateľ namieta, že týmto vadným postupom orgánu činného v trestnom konaní, mu je bránené v prístupe k nezávislému a nestrannému súdu, ktorý jediný môže rozhodnúť o vine či nevine obvineného sťažovateľa (...)“, v dôsledku čoho sú porušované aj jeho základné právo   vyplývajúce z čl.   46   ods.   1   ústavy   a právo   vyplývajúce   z   čl.   6   ods.   1   dohovoru a dochádza aj k porušovaniu čl. 10 Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

Na základe uvedených   skutočností   sťažovateľ navrhol,   aby ústavný súd   nálezom vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa, ako aj porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 10 Všeobecnej deklarácie ľudských práv vo vzťahu k sťažovateľovi, aby prikázal Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Košice II konať vo veci a uložil mu zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 492 580 Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy.

II.

2. 1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

2. 2. Sťažovateľ namietol porušenie jeho základných práv zo strany úradu justičnej polície   v dôsledku   zbytočných   prieťahov   zapríčinených   nečinnosťou   vyšetrovateľa v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OUV-963/10-K-2000 a sp. zn. ČVS: OUV-963/10-K2-2000.

Podľa   §   167   Trestného   poriadku   obvinený   a   poškodený   má   právo   kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou.   Túto   žiadosť,   ktorú   treba   prokurátorovi   ihneď   predložiť,   musí   prokurátor   bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

Sťažovateľ tvrdil a preukázal, že tento prostriedok nápravy uplatnil dvakrát. V oboch prípadoch konštatovala okresná prokuratúra prieťahy v konaní na strane vyšetrovateľa, na ktoré ho však iba písomne upozornila.

2.   3.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   § 174   ods.   2   Trestného   poriadku   je   prokurátor   pri   výkone   dozoru   nad zachovávaním   zákonnosti   v   prípravnom   konaní   okrem   iného   oprávnený   dávať vyšetrovateľovi   záväzné   pokyny   na   vyšetrovanie   trestných   činov,   vyžadovať   od vyšetrovateľa spisy, dokumenty, materiály a správy za účelom previerky, či vyšetrovateľ včas začína trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, ako aj zúčastniť sa na vykonávaní úkonov vyšetrovateľa, osobne vykonať jednotlivý úkon a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   je   prokurátor   pri   vybavovaní   podnetu povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov (§ 35 ods. 3 zákona o prokuratúre).

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   môže   podávateľ   podnetu   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi prostriedok nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorým   sa   mohol   domáhať   preskúmania   zákonnosti   postupu okresnej   prokuratúry v predmetnej veci, pokiaľ napriek opakovanému zisteniu zbytočných prieťahov v konaní zo strany   vyšetrovateľa   okresná   prokuratúra   neprijala   efektívne   a účinné   opatrenia   na zjednanie   nápravy   aj   napriek   oprávneniam   vyplývajúcim   jej   z   §   174   ods.   2   Trestného poriadku.   Uvedený   právny   prostriedok   umožňoval   a stále   umožňuje   sťažovateľovi dosiahnuť   účinnú   nápravu   vzhľadom   na   právomoc   krajského   prokurátora   (prípadne následne   generálneho   prokurátora)   záväzným   pokynom   nariadiť   prijatie   efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe podnetu sťažovateľa dospeli k záveru, že tento postup okresnej prokuratúry bol v rozpore so zákonom.

Sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich základných práv zbytočnými prieťahmi zo   strany   orgánov   činných   v trestnom   konaní   v prípravnom   konaní   (pred   podaním obžaloby), je povinný pred podaním   sťažnosti   ústavnému súdu   využiť všetky   dostupné a účinné   prostriedku   nápravy,   teda   žiadosť   o   preskúmanie   postupu   vyšetrovateľa   alebo policajného   orgánu   a o   odstránenie   prieťahov   vo   vyšetrovaní   (podľa   §   167   Trestného poriadku),   ako   aj   prostriedky   podľa   §   31   až   §   36   zákona   o prokuratúre,   ak   dozorový prokurátor   nevykoná   efektívne   a účinné   opatrenia   na   zjednanie   nápravy   aj   napriek oprávneniam vyplývajúcim mu z § 174 ods. 2 Trestného poriadku.

Sťažovateľ podnet ani opakovaný podnet v zmysle § 31 až § 36 zákona o prokuratúre nevyužil, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jeho sťažnosť pri jej predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   odmietnutá   pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2.   4.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   rozhodovanie   o ďalších   procesných návrhoch   sťažovateľa   v uvedenej   veci   (predovšetkým   o jeho   žiadosti   o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2004