SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 364/2023-21
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Jurek, advokátska kancelária, s. r. o., Mostová 2, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 9NcC/8/2023-2506 z 1. júna 2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. júna 2023 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením o nevylúčení sudcu okresného súdu z prejednávania a rozhodovania civilného sporu. Toto uznesenie sťažovateľ žiada zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
II.
2. Sťažovateľ je v spore na okresnom súde žalovaný o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Okresný súd po odročení pojednávania 20. apríla 2023 v spore rozhodol rozsudkom z 19. mája 2023. Sťažovateľ podaním z 21. mája 2023 vzniesol voči sudcovi okresného súdu námietku zaujatosti, o ktorej krajský súd rozhodol namietaným uznesením tak, že sudca okresného súdu nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania civilného sporu sťažovateľa.
3. Krajský súd uviedol, že námietky sťažovateľa sa týkajú procesného postupu sudcu, a preto nie sú dôvodom na jeho vylúčenie. Tvrdenia sťažovateľa o nesprávnom zaznamenaní pojednávaní krajský súd vyhodnotil ako neurčité a vznesené oneskorene. K námietke sťažovateľa, že sudca je susedom syna jednej zo svedkýň, krajský súd uviedol, že ak sudca nemá vzťah k svedkyni, nie je dôvod pochybovať o jeho nezaujatosti. Rovnako takouto okolnosťou nie je to, že podstatná časť rodiny sudcu pochádza z obce, v ktorej je sporná nehnuteľnosť. K námietke sťažovateľa, že sudca sa predpojato správal k jeho synovi, krajský súd uviedol, že je podaná oneskorene. Uzavrel, že nezistil skutočnosti, z ktorých by vyplynuli pochybnosti o nestrannosti sudcu.
III.
4. Sťažovateľ porušenie svojich práv odvodzuje z toho, že sudca okresného súdu sa k námietke zaujatosti vyjadril hmlisto, krajský súd nepreskúmal okolnosti prípadu a odôvodnenie uznesenia je všeobecné a formálne sa odvoláva na právne predpisy a stanovisko sudcu. Sťažovateľ odkazuje na nesprávne konanie sudcu pri vykonávaní dokazovania a blízky vzťah jeho manželky k žalobcom. Uvádza, že proti rozsudku okresného súdu z 19. mája 2023 podal odvolanie, v ktorom obdobne namietol zaujatosť sudcu a žalobcovia ním tvrdené skutočnosti vo vyjadrení k odvolaniu nepopreli. Pre nedostatok opravného prostriedku proti uzneseniu krajského súdu je podľa sťažovateľa daná právomoc ústavného súdu.
IV.
5. Sťažovateľom uvedené základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie je zamerané na výsledok, čo znamená, že mu musí zodpovedať proces ako celok. Či konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (II. ÚS 155/08). K porušeniu ústavných práv čiastkovými procesnými rozhodnutiami môže dôjsť len výnimočne. Ide najmä o prípady, ak všeobecný súd vyrieši nejakú otázku s konečnou platnosťou, ktorá je spôsobilá ovplyvniť ďalší priebeh konania alebo jeho výsledok (II. ÚS 344/2019).
6. O takýto prípad pri namietanom uznesení krajského súdu nejde. Otázka zaujatosti sudcu okresného súdu nie je vyriešená a môže byť predmetom ďalšieho rozhodovania všeobecných súdov. Sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby zaujatosť sudcu namietol v ďalšom priebehu sporu. Podľa § 365 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku, obdobne podľa § 420 písm. e) Civilného sporového poriadku, odvolanie a aj dovolanie možno odôvodniť tým, že rozhodoval vylúčený sudca. Otázka možnej zaujatosti sudcu nie je v spore sťažovateľa vyriešená definitívne, a preto uznesenie krajského súdu, i keby vychádzalo z nesprávneho posúdenia, nepredstavuje zásah do namietaných ústavných práv (II. ÚS 794/2016).
7. Možnosť uplatnenia ústavných práv sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie prostredníctvom opravných prostriedkov predstavuje právne prostriedky ochrany práv sťažovateľa podľa § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto je ústavná sťažnosť neprípustná a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietnutá. Obdobne to možno vztiahnuť aj vo vzťahu k právu podľa čl. 13 dohovoru, ktorého porušenie musí nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie o porušení iného práva chráneného dohovorom (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Silver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júla 2023
Robert Šorl
predseda senátu